streda 7. decembra 2011

Prečo delegovať?


Je to večná dilema manažérov. Ale aj to, čo odlišuje špičkového manažéra od priemerného. 

Otázka, ktorú si už každý vedúci pracovník aspoň raz dal: 

Urobím to sám alebo na niekoho delegujem?
Dôvody, prečo niektorí manažéri radšej sami vykonajú nejakú prácu alebo úlohu, namiesto toho, aby ju delegovali na podriadených sú (jedná sa o originálne výroky šéfov):
  1. Ak to spravím sám, bude to rýchlejšie.
  2. Za čas, ktorý potrebujem na to, aby som podriadenému vysvetlil, čo a ako má spraviť, to už môžem mať spolovice hotové.

pondelok 21. novembra 2011

Prečo robiť v kríze marketing?

Ak sa bežná firma dostane do problémov, mám na mysli, že nedostatočne predáva alebo sa jej zmenší trh, či je jednoducho vo svete kríza, väčšinou prvé, čo zoškrtajú manažéri a šéfovia sú náklady na reklamu.

Obrat firmy
Ďalej zastavia investície do ľudí aj do technológií, teda zrušia vzdelávanie a investície do firmy. Niekedy dokonca koketujú s myšlienkou prepustiť najdrahších zamestnancov (ľudí, ktorí majú najvyššie príjmy, častokrát bez ohľadu na ich prínos a výkony, ktoré podávajú). Nie vždy je to v tomto poradí.
Pravdou je, že takto sa dajú skutočne znížiť náklady na prevádzku a aj niečo ušetriť. 
Takže stručne - začala kríza, ideme šetriť!
Je jasné, že pokiaľ firma - predaj firmy stagnuje alebo sa skôr znižuje, je nutné tvrdo optimalizovať a zefektívňovať všetky procesy a činnosti, ktoré sa vo firme vykonávajú. 
Je tiež jasné, že si vo firme musia oddelenia, či dokonca jednotlivci utiahnuť opasky.
Napadá ma však jedna otázka:
“Poznáte niekoho vo Vašom okolí, kto šetrením zbohatol?”.

streda 2. novembra 2011

Kto je skutočný nepriateľ riadiaceho pracovníka?

Dalo by sa povedať, že ten, čo voči nemu intriguje alebo otvorene na neho útočí. Toto každý šéf rýchlo rozpozná, pracovníka identifikuje a patrične zakročí. 
Ešte niekto iný? Áno.
Ten, kto vyrába nadprácu iným, neplní si svoje povinnosti alebo zameriava pozornosť manažmentu a ľudí smerom do firmy (častokrát práve na seba) a nie na zákazníka. 
Niekedy to je jedinec, niekedy celofiremný šport.
Na produkcii a na zákazníkoch by mala byť zameraná naša pozornosť. Lebo ak nedáme pozornosť zákazníkovi a jeho potrebám, tak jednoducho prídeme o peniaze. Vnútri vo firme ich nikto nevyrobí. 
Kto to teda je?

pondelok 17. októbra 2011

Čo je ľahšie - vyrobiť alebo predať?

Výroba

Je to skoro podobné, ako hľadanie odpovede na otázku, čo bolo prvé: “Vajce alebo sliepka?” Jednoducho výrobcovia Vás budú presviedčať, že predávať je ľahšie a naopak obchodníci, že vyrobiť vie každý.
Ak sa na tento problém pozrieme z hľadiska súčastnosti je zrejmé, že vo svete je v mnohých odvetviach nadbytok produkcie alebo inak povedané nadbytok výrobných kapacít. 
Vyrobiť kvalitný výrobok za tomu zodpovedajúcu (dobrú) cenu dokáže dnes v každej brandži naozaj veľa firiem. 
To, čo však dnes klesá alebo stagnuje je spotreba. A to aj napriek tomu, že za posledných 12 rokov na svete pribudla miliarda ľudí. Ľudia si vďaka kríze uvedomili, že nie všetko potrebujú alebo musia mať. 

streda 5. októbra 2011

11 rád ako sa stať skvelým pracovníkom

  1. Čokoľvek, čo robíte, robte ako profesionál.
  2. Nechoďte za šéfom s problémami - ak už musíte pred šéfom rozprávať o problémoch, majte pripravené riešenie.
  3. Svoje nápady, alebo zlepšenia práce nikdy neprezentujte formou “Šéfe mal by si spraviť to a to”.
  4. Nikdy nekritizujte ani nekomentujte názory alebo príkazy šéfa pred ostatnými. 
  5. Každú pracovnú úlohu dokončite včas. Nezabudnite o tom informovať Vášho nadriadeného.
  6. Využívajte svoje postavenie a bežné problémy jednoducho zvládajte sami. Máte na to kompetenciu. Uvedomte si, že Vás šéf najal na to, aby ste bežné problémy a veci riešili sami a nenosili mu ich na stôl.
  7. Dodržujte a presadzujte platné firemné smernice,
  8. Nezdržujte vo firme komunikáciu. Na maily odpovedajte ihneď, najneskôr však nasledujúci pracovný deň.
  9. Pokiaľ nedostávate príkazy a úlohy písomnou formou, zaveďte si diár alebo zošit, do ktorého si budete príkazy a úlohy zapisovať, aby ste na nič nezabudli.
  10. Nebojte sa, upozorniť  na zle alebo nedbalo vykonanú prácu Vašich kolegov. Vždy to povedzte najprv príslušnému pracovníkovi a následne o tom informujte aj šéfa.
  11. Ak k tomuto pridáte vysokú emóciu a dobrú náladu, tak z Vás naozaj bude skvelý pracovník.
Buďte si vedomý, že Vaše výplaty platia spokojní zákazníci firmy, no o odmenách rozhoduje šéf.

Chcete vedieť viac? Kliknite sem.

streda 21. septembra 2011

Čo je dobré na MLM?

Postoj ľudí k MLM je rôzny. Jedni ho vynášajú do neba a druhí ho preklínajú. Nechcem MLM systém ani vyzdvihovať ani zatracovať. 
Najlepšie je, ak si nejakú formu tohto predaja vyskúšate na vlastnej koži. Musím však povedať a je jedno, či už budete jeho zástancom alebo odporcom, že tento systém predaja ľuďom jasne ukáže nasledovné veci: 

  • ľudia zistia, že predávať nie je až tak ľahké a nevie to každý,
  • na to, aby vedeli predať, musia dokonale ovládať parametre, či vlastnosti výrobku/služby, ktorú ponúkajú,
  • to nestačí, pretože musia vedieť, k čomu výrobok zákazníkovi slúži a vyzdvihnúť, v čom mu to zjednoduší a uľahčí prácu alebo život,
  • musia sa naučiť jednať a vychádzať s ľuďmi,
  • na to, aby sa to naučili, si musia zaplatiť a absolvovať niekoľko školení
  • nakoniec zistia, či vedia predávať a či ich to baví.
Či už v systéme nakoniec zostanete alebo nie, môžeme skonštatovať, že neraz sa takto snažia predávať hlavne dámy. 
Rôzne firmy ako napr. AMWAY (Avon, Oriflame, Mary Kay - tu nerozlišujem MLM a priamy predaj) dávajú takto príležitosť mamičkám na materskej, ženám a dievčatám na príležitostný zárobok popri škole alebo zamestnaní. Veď komu by sa pár korún vlastne euro na prilepšenie nehodilo?
Mnohé z nich práve tento systém naštartoval, zvýšil im istotu a sebadôveru. A dnes sú z nich úspešné obchodníčky, poisťováčky, realitné maklérky, manažérky či dokonca podnikateľky v úplne odlišných brandžiach.
Viac o MLM nájdete tu

pondelok 5. septembra 2011

Ako komunikovať vo firme?

Vojaci veľmi dobre poznajú známe “Bez spojení není velení”. Teda darmo má armáda geniálneho vodcu a veliteľa, ak sa jeho rozkazy a pokyny nedostanú ku generálom a cez nich až k obyčajným vojakom, nič sa nestane. O význame komunikácie teda nemusíme veľa diskutovať. 
Pozrime sa na najčastejšie formy vnútro firemnej komunikácie. 
Najpoužívanejšia je ústna komunikácia
Je považovaná za najrýchlejšiu. Je to pravda, pokiaľ sa jedná o stručné a jasné príkazy. Problém však nastáva, ak pracovník váš príkaz nevykoná a presviedča vás, že ste mu to nepovedal alebo povedal inak. Taktiež pamätať si, čo som komu povedal pred týždňom, nie je v ľudských silách.
Menej častá, ale oveľa efektívnejšia je písomná komunikácia

pondelok 22. augusta 2011

Marketing zadarmo

Raz som riešil so začínajúcou podnikateľkou doslova neriešiteľnú situáciu. Otvorila nový obchod a všetky peniaze investovala do decentného designu a vybavenia predajne, na tovar si musela dokonca požičať.  
Ako mám robiť marketing, keď na to nemám peniaze?
Dobre, koľko ľudí vie, že si otvorila predajňu, že podnikáš? Nie je to náhodou celá rodina, všetky kamarátky a Vaši rodinní priatelia? Koľko tam máš predavačiek? Majú aj oni rodinu, kamarátky a priateľov?
“Áno.”
Takže publikum máme. Pýtajú sa Ťa na tvoje podnikanie, na obchod? Jednoducho ako Ti to ide? A čo im rozprávaš? 

“Že je to ťažké, až do otvorenia stále s niečím problémy, na malého nemám čas. Však vieš, ako to je niečo rozbehnúť, tiež máš obchody.”

pondelok 8. augusta 2011

Čo sa oplatí naučiť od McDonald’s?


Ako konzultant musím neraz riešiť spolu s klientmi expanziu ich firiem. Jednoducho ako to urobiť a hlavne zabezpečiť, aby to bol kontinuálny proces?
Medzi súčasnými, skutočne prosperujúcimi firmami existuje mnoho príkladov.
Pozrime sa napríklad na taký McDonald’s.
Čo robí manažment tejto firmy dobre, že dokážu tak rýchle expandovať na každom trhu a vlastne v rámci celého sveta?
Na čom vyrástli? 
Ray Kroc, považovaný za zakladateľa (neskutočne vylepšil pôvodný systém bratov MacDonaldových), na tom pracoval od začiatku. Aj keď mal len jednu reštauráciu. Chcel mať rovnako dobré hranolky, hamburgery, obsluhu v každej z nich.
To, že vyvinul snáď najefektívnejší systém prípravy jedál a obsluhy zákazníka je každému jasné. To je ale len jedna časť úspechu. Prečo teda dokážu tak rýchlo expandovať?

nedeľa 24. júla 2011

Smernice alebo zvyk je železná košeľa

Nedávno som stretol kamaráta, ktorý je šéfom jednej známej firmy. Porozprával mi nasledovný príbeh:
Mám roky zaužívanú smernicu, že mi asistentka večer pošle sms, s kým mám stretnutia na budúci deň. Štandardne tam má byť meno firmy, meno človeka s ktorým mám stretnutie, ďalej jeho mobil, adresa firmy alebo miesta, kde sa máme stretnúť. 
Raz mi nová asistentka povedala: “Šéfko, zajtra máte len jedno stretnutie s pánom YX. To Vám predsa nebudem sms-kovať, to si zapamätáte”. Jasné. Veď to je “rozumné”.
Panika nastala na druhý deň v aute na diaľnici, keď som si uvedomil, že vlastne si nepamätám neviem ako sa jeho firma volá, nemám na toho človeka mobil a ani adresu.

utorok 12. júla 2011

Motivácia a odmeňovanie

Ako súvisí motivácia so zárobkom alebo dokonca s odmenami? 
Pozrime sa na športovcov. Ich výkony môžeme vidieť denne na TV obrazovkách. Mnohí z nich veľmi dobre zarábajú. Robia to pre peniaze? Ťažko za nich hovoriť. Ale živia sa tým. Takmer každý hráč hrajúci napríklad v NHL doslova hovorí, že to je jeho práca. A každý zápas či dokonca aj tréning makajú naplno. Na sezónu sa pripravujú individuálne, majú vlastných kondičných trénerov. Pracujú na sebe, všetko počas a dokonca aj mimo sezóny podriaďujú tomu, aby podali maximálny výkon. Toto sa považuje za samozrejmé.
A čo bežný pracovník? Je tu nejaký rozdiel? A mal by byť? Asi nie. Základná motivácia väčšiny ľudí je mať prácu. A robiť ju dobre. Sú však ochotní na sebe pracovať, aby sa stali v tom, čo robia tými najlepšími? Čo sú preto ochotní urobiť?
Ako to robia v NHL?
Na začiatku každej sezóny majú prípravný kemp. Každoročne robia minimálne kondičné testy. Kvalifikovať či prebojovať sa do základnej zostavy je len prvý krok. Musia podávať maximálny výkon na poste, kde sú zaradení. Plniť úlohy, ktoré im stanoví tréner. Makajú pre team. Je to tvrdý šport, vysoké nasadenie v každom striedaní nenechá nikoho na pochybách, že chcú a vedia perfektne odviesť svoju prácu. Nemá formu?

utorok 28. júna 2011

Takmer zodpovední

 Sú zodpovední tí pracovníci, ktorí vykonávajú príkazy šéfa alebo nie? 
Určite áno. 
Stačí to?  
Bohužiaľ nie!
Snáď najznámejšia definícia zodpovednosti je:
Ochota niesť následky za svoje činy.
Ako to použiť v praxi? Vo firmách sa neraz stretávam s nasledovným postojom pracovníkov:
“Ja som nič neukradol, ani nezničil. Nerobím nič zlé voči šéfovi ani firme. Pre prípad, že by som niečo poškodil, si platím poistenie. To znamená, že ja zodpovedný som!”
Takto nejako to väčšinou chápu pracovníci. Škoda, toto je len časť pravdy. 
Prečo? 
Ide o to, či dokážu niesť zodpovednosť aj za svoje nečiny. Teda za udalosti, kedy mali alebo dokonca mohli niečo urobiť, vybaviť, rozhodnúť, zakročiť alebo konať a neurobili to. Neraz povedia alebo sa dokonca obhajujú slovami: “Veď ja som nič nespravil”. No paráda, ale mal si! “No, ale mne nikto nepovedal ......”. Takýto človek síce neurobil nič zlé, ale je len “takmer zodpovedný”.

utorok 14. júna 2011

Ťah na bránu

Ako sa líši dobrý pracovník od skvelého? Priemerný od vynikajúceho? Alebo dokonca najlepší od vynikajúceho? Je to v pracovnom svete niečo neobvyklé? A má vôbec zmysel to rozlišovať?
Určite má. Ten rozdiel je v maličkostiach. Snáď najvýznamnejšou maličkosťou, ktorá odlišuje tých najlepších od dobrých je niečo, čo voláme “Ťah na bránu”. Čo to vlastne je? Je to jednoducho spôsob ako konajú v práci alebo v športe. 
Najlepšie je to viditeľné v športe. V individuálnych športoch to viete okamžite - vyhral alebo prehral? Firma však viac pripomína kolektívne športy a tam je tiež obvykle po 60-tich (alebo 90-tich) minútach rozhodnuté. Vo firmách nie sú však vždy výsledky tak rýchlo viditeľné a jednoznačné.
Vezmime si napríklad hokejistu, či futbalistu, ktorý ide na brankára a namiesto toho, aby vystrelil a dal gól, on sa snaží prihrávať a naopak, keď má prihrať tak strieľa. Nie je zlý hráč, vypracuje dokonca aj nejaké šance, ale niečo mu chýba. Jednoducho hrá a chce hrať až príliš na istotu.
“Ťah na bránu” vyjadruje spôsob, akým daný človek funguje. 

utorok 31. mája 2011

Sokrates a súčasní pracovníci

Každý človek už asi počul známy Sokratov výrok: “Viem, že nič neviem”.
Je jasné, že povedať túto vetu na prijímacom pohovore vo firme alebo na maturite pred komisiou nie je najšťastnejšie. Nemuseli by to správne pochopiť. Rovnako, ako keby to šéf povedal pred svojimi pracovníkmi. 
Ako to použiť vo firme? 
Vo firmách (ale aj v bežnom živote) sa stretávam z hľadiska vedomostí (knowledge) v skutočnosti s troma typmi ľudí. Je jedno, či sú to majitelia, manažéri alebo bežní pracovníci. 
Tí najlepší obvykle majú vedomosti, ktoré vedia použiť. Poznáte ich na pracovisku, lebo majú skvelé výsledky. Teda z hľadiska praktických znalostí (vedomosti, ktoré vedia použiť v praxi) jednoducho v tom, čo robia "vedia, že vedia". Častokrát navonok skromní ľudia, medzi pracovníkmi autority. Navyše nemajú problém si uvedomiť a priznať, že nie všetkému nutne musia rozumieť. Teda vedia jasne rozpoznať oblasť, kde nie sú celkom doma. Riešenie? Hľadajú spôsoby a cesty ako sa danú vec naučiť a zvládnuť. A práve toto z nich robí nakoniec to, že “vedia”.

pondelok 16. mája 2011

Prečo by nemali robiť marketing predajcovia?

Existuje veľa definícií marketingu. Nájdenie tej správnej radšej prenechám marketingovým špecialistom. Snáď len z histórie - prvý krát sa objavilo toto slovo okolo roku 1560 a znamenalo nakupovanie a predávanie. Vo svojej podstate marketing znamená: “Zistiť, čo zákazníci chcú a dodať im to.”
(niektorí autori uvádzajú potrebujú - potrebovať môžem auto, ale chcieť Ferrari, tak si ho kúpim. A naopak, chcieť môžem Ferrari, ale prachy mám len na Trabanta).
Medzi manažérmi sa traduje príhoda ako Baťa poslal dvoch pracovníkov do Afriky, aby tam spravili prieskum trhu.
Jeden mu po týždni hlásil: “Nie je tu žiaden potenciál, je to zbytočné chcieť predávať topánky v Afrike, tu nikto topánky nenosí.”
Druhý mu hlásil: “Je tu obrovský potenciál, je to skvelá príležitosť obsadiť trh a mali by sme tu postaviť fabriku, v Afrike nikto topánky ešte nepredáva a ľudia žiadne topánky nenosia!”
Niečo podobné však môžete zažiť aj dnes. 
Mnohé, najmä menšie firmy v rámci šetrenia nákladov, nechávajú robiť prieskum trhu svojich predajcov. Úvaha je nasledovná. Predajcovia (obchodníci) chodia pravidelne k zákazníkom, poznajú sa s nimi, tak načo míňať peniaze a posielať tam niekoho iného a platiť ho za to? Rozumné? 

pondelok 2. mája 2011

Šťastie pri výbere pracovníkov do firmy

O tom, ako vyberať ľudí, sa už popísalo veľmi veľa. Na trhu sú personálne agentúry - firmy, ktoré sa živia výberom ľudí a dokonca dávajú firmám záruky za vybratých alebo doporučených kandidátov. 
V každom prípade, či vyberáte sami, robí to personalista, HR manager alebo použijete agentúru, máte nakoniec na výber z viac, ale minimálne z dvoch kandidátov. Majú požadovanú kvalifikáciu a prax, sú odborníci v tom, čo robia (vo svojom odbore). Overili ste si ich referencie a preverili ich produkciu. Otestovali ste ich (aj keď toto je lepšie prenechať špecialistom). Ak spĺňajú aj ďalšie Vami stanovené kritériá, niekedy skutočne zistíte, že nie je jednoduché si vybrať. Najmä, ak sú jednoducho vyrovnaní a nemáte možnosť ich zamestnať oboch. 
Koho teda vybrať
Viete ako si vyberal svojich generálov Napoleon?
Jednoducho za predpokladu splnenia všetkých kvalifikačných skúšok a stanovených kritérií, bola pri výbere generálov samotným Napoleonom rozhodujúca záverečná a súčasne najdôležitejšia otázka: 

Má v živote šťastie?
Ak sa pozriete na ľudí, tak si jednoducho môžete všimnúť, že zamračení ľudia, pesimisti, takí, čo sa málokedy usmejú, často nemajú dobrú náladu - tí všetci obvykle nemajú v živote šťastie. Skôr na seba priťahujú smolu, vždy vedia, prečo sa niečo nedá alebo nepodarilo, svojím prístupom dokážu veľa vecí skutočne účinne zastaviť. Sú ako magnet na problémy. Nie nadarmo sa hovorí, že chudobnému aj z hrnca vykypí...
Pozrime sa na šport. Ak by ste išli hrať napríklad hokej - vyberiete si z ľudí, ktorí vedia hrať hokej, vedome do teamu smoliarov alebo šťastlivcov? 
Ukazuje sa, že dobrá emócia človeka a dobrá nálada akosi priamo súvisí s jeho šťastím. Jednoducho, ako sa mu v živote darí. A tretinu produktívneho života prežije vo firme. Vo Vašej?

Ak sa chcete dozvedieť viac, kliknite sem!

utorok 19. apríla 2011

Ako rozložiť morálku pracovníkov

Morálka teamu (v športe sa zvyklo hovoriť morálno-vôlové vlastnosti) je chuť a ochota víťaziť, doslova by sa dalo povedať, že je to “esprit de corps” bojový duch vojenskej jednotky. Morálka je vysoko cenená v každej skupine.
Ak sa pozrieme na akúkoľvek organizáciu (firmu, športový team, armádu alebo akúkoľvek skupinu), ktorá dopadla zle, je možné tam nájsť vždy niekoho, kto to už dopredu vzdal a šíril to okolo seba. Kríza nám to ukázala v plnej nahote.

Čo je však najhroznejšie, že neraz sám šéf nevedomky pracuje na tom, aby znížil alebo rozvrátil morálku svojho teamu. Ako? 
Falošné oceňovanie je asi najjednoduchší spôsob, ako zničiť morálku teamu z pozície šéfa. Jednoducho chváliť a oceňovať slabých a nevýkonných, či dokonca priemerných pracovníkov. Dávať ich na jednu úroveň s tými najlepšími/najvýkonnejšími. Znechutiť tých najlepších. Je to ako by ste dali rovnaký plat majstrovi sveta v pretekoch F1 a aj tomu, čo skončil na 15  mieste. A pre oboch vystrojili rovnakú oslavu. Choré?

pondelok 28. marca 2011

Pracovník pýta vyšší plat - dať alebo nedať?

Mnohí “odborníci” radia, že hlavne vo väčších firmách nie je čo stratiť, lebo nadriadený nedáva “zo svojho”. Tak prečo neskúsiť. Ďalšou vecou ale je, že manažér na to nemusí mať peniaze v rozpočte, alebo jednoducho nemá právomoc o tom rozhodovať. 
Pri dnešnom zákonníku práce a takmer každoročnom dvíhaní minimálnej mzdy sa vlastne platy sa pracovníkom zvyšujú priebežne (veľa firiem totiž odvodzuje svoj mzdový systém práve od inštitútu minimálnej mzdy). A to aj vzhľadom na charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest. Či na to podnikateľ alebo firma má alebo nie.
Ak mu pridám, bude lepšie pracovať?

pondelok 14. marca 2011

Pracovník nerobí to, čo má - čo s ním?

S týmto sa stretávame u klientov takmer každý deň. Nuž vyhodiť sa dá vždy. Podstatné sú však otázky: “Prečo nerobí to, čo má?” a hneď aj druhá: “Koho je to chyba?”.
Ak zoberieme prvú otázku, tak sú len dve možnosti prečo je to tak.
Tá prvá je, že nevie "čo" alebo "ako" má robiť.
Ak nevie čo má robiť, tak sa jedná o totálne zlyhanie zaškolenia pracovníka. Prijať do firmy človeka (alebo preradiť ho na inú pracovnú pozíciu/miesto) a nestanoviť mu, čo je výsledok jeho práce je nezodpovedné. Alebo mu to len nikto jasne nepovedal - čo má robiť. 

pondelok 28. februára 2011

Sila nesúhlasu


Denne sa na nás hrnú z médií rôzne správy. Veď byť informovaní je in. Schválne si všímajte ľudí s čím za Vami chodia. Sú to dobré správy? Opýtajte sa jednoducho niekoho: “Ako sa máš?”. Čo na Vás vytiahne? Začne s dobrým alebo zlým? Alebo taká neodpoveď: “Primerane dobe”. Čo sa to na nás vlastne valí? Viac ako 80% správ je zámerne negatívnych. Ak neveríte, tak si prečítajte noviny alebo pozrite správy. Čo to ale robí s ľuďmi?
Ak to ľudia skutočne pozerajú a čítajú, tak s tým jednoducho súhlasia. Súhlasia, že je to vo svete tak, že je všade samé zlo ... . A to z nich robí introvertov. Prijímajú negatívne informácie, zlé správy a uzatvárajú sa do seba. Čo myslíte, ako to ovplyvňuje ich pracovné nasadenie a výkony? 

utorok 8. februára 2011

Kritika ako motivácia

Čo je to vlastne kritika? 

Kto má rád, keď ho niekto kritizuje? Je to zaujímavé, niekto znesie pomerne veľa,
inému nesmiete radšej ani nič negatívne naznačiť. Na rovinu, ak mi niekto bude
hovoriť, čo robím zle alebo, čo som urobil zle, toto sa dobre nepočúva. Pôvod slova
kritika, môžeme vystopovať v gréčtine “kritike tekhne”, kde to pôvodne znamenalo
“umenie hodnotiť”, teda posúdiť hodnotu niečoho. Teda aj niečo dobré, nie vždy len negatívne.

Ako chápu kritiku ľudia?

Dnes sa kritika skutočne považuje za niečo negatívne. Nepoznám nikoho, kto by
bol skutočne rád, ak ho niekto iný otvorene alebo skryte kritizuje. Ľudia si to berú
veľmi osobne, a to bez ohľadu na vek, inteligenciu, vzdelanie alebo postavenie.

Otázka: Ako kritizovať?

Hovoriť niekomu (alebo poza chrbát o niekom), že niečo nevie, že to nedokáže
alebo nemá nato schopnosti, ..., a iné podobné reči, ešte nikomu nepomohlo. Snáď
len človeku, čo ich sám rozširuje. Takto sa normálny človek stavia aj k svojmu
dieťaťu? Asi nie, teda je dobré takto jednať s podriadenými alebo dokonca
partnermi? Ako konzultanta ma napadá iba jediné, a to dať takémuto manažérovi
otázku: “Čo konkrétne si Ty spravil, aby sa to človek, ktorého kritizuješ, naučil alebo
to zvládol?”. Tvrdé?
Ako hovorí klasik: ”Chyby nerobí len ten, čo nerobí.”. Otázka je, ako to povedať
tomu, čo chybu spravil, aby sa neurazil.

Prečo to používajú manažéri tak často?

pondelok 24. januára 2011

Nový rok, nové plány vo firme?

Na nový rok si ľudia zvyknú dávať rôzne ciele, robia všelijaké rozhodnutia a dokonca želajú iným, aby sa im splnilo to, čo si predsavzali. Áno, niektorí z nás to skutočne takto robia už celé roky. Ruku na srdce, koľko z týchto novoročných predsavzatí, sľubov, či cieľov nakoniec počas roka dodržíme alebo splníme? Jednoducho jedným to funguje a druhí dávno rezignovali. Pravda, radšej, ako byť celý rok nespokojný a frustrovaný a naháňať sa za nejakými cieľmi, je pohodlnejšie si žiadne ciele nedať. Ale človek je zvedavý, chce vedieť, čo ho tento rok čaká. Takže si aspoň prečíta horoskop. Ešte si to, čo ho tento rok čaká, môže nechať vyveštiť z kariet.

Je toto postoj tých skutočne úspešných? Plánujú alebo neplánujú? Ako si oni stanovujú svoje ciele? Naozaj je to všetko len o šťastí?

Čo chcete robiť?

Predstavme si, že niekto sa rozhodne začať podnikať. Je možné, že si založí firmu a nevie, čo bude robiť? Teda, čo bude vyrábať, s čím bude obchodovať alebo akú službu bude zákazníkom dodávať? Je to prakticky nemožné, lebo živnostenský list sa vybavuje na konkrétny predmet podnikania. Teda mal by vedieť, čo chce robiť. Aspoň na hrubo.

Prečo to chcete robiť?

Tak túto otázku dostáva prakticky od začiatku, lebo kamaráti aj rodina sa o to zaujíma. Takže musí to neustále zdôvodňovať a vysvetľovať nielen im, ale aj sám sebe. Teda mal by mať jasno v tom, prečo to ide robiť. Pokiaľ sa nedá odradiť, tak neraz aj začne. Veľa ľudí mu neraz povie, prečo sa vlastne nezamestnáš?

Aké máte ciele, čo chcete dosiahnuť?