utorok, 28. júna 2011

Takmer zodpovední

 Sú zodpovední tí pracovníci, ktorí vykonávajú príkazy šéfa alebo nie? 
Určite áno. 
Stačí to?  
Bohužiaľ nie!
Snáď najznámejšia definícia zodpovednosti je:
Ochota niesť následky za svoje činy.
Ako to použiť v praxi? Vo firmách sa neraz stretávam s nasledovným postojom pracovníkov:
“Ja som nič neukradol, ani nezničil. Nerobím nič zlé voči šéfovi ani firme. Pre prípad, že by som niečo poškodil, si platím poistenie. To znamená, že ja zodpovedný som!”
Takto nejako to väčšinou chápu pracovníci. Škoda, toto je len časť pravdy. 
Prečo? 
Ide o to, či dokážu niesť zodpovednosť aj za svoje nečiny. Teda za udalosti, kedy mali alebo dokonca mohli niečo urobiť, vybaviť, rozhodnúť, zakročiť alebo konať a neurobili to. Neraz povedia alebo sa dokonca obhajujú slovami: “Veď ja som nič nespravil”. No paráda, ale mal si! “No, ale mne nikto nepovedal ......”. Takýto človek síce neurobil nič zlé, ale je len “takmer zodpovedný”.
Je to keď napríklad poviete asistentke, aby zabezpečila pre istotu nové tonery do tlačiarne, lebo budúci týždeň budete tlačiť farebne dôležité dokumenty. A považujete to za vybavené. Keď potom o týždeň dané veci tlačíte a vypotrebuje sa vám napríklad žltá farba, tak to začnete naháňať. No rezervnú nemáte. Ak sú otvorené obchody, tak ju to pošlete kúpiť, no večer Vám to už nikto nedodá. Dobre, tak to bude čiernobiele (ale sľúbili sme farebné). Keď na druhý deň zisťujete, prečo ste nemali náhradný toner, asistentka Vám jednoducho zahlási: “Ja som ich objednávala, poslala som im mail. Oni to ešte nedodali!” Keď zisťujete ďalej, tak vysvitne, že mail síce poslala, ale neoverila, či ho skutočne dostali. Dokonca, ani keď jej nepotvrdili prijatie objednávky, telefonicky to neoverovala a neurgovala, kedy objednané tonery dodajú. Jednoducho povie, že jej to nikto nepovedal, že to treba urgovať, lebo inak by to spravila. Veď oni to nedodali, oni zlyhali, ten dodávateľ je nespoľahlivý. Takto pracujú tí “takmer zodpovední”. 
Kde je teda pravda?
Je tu jeden podstatný rozdiel. Faktom však je, že skutočne zodpovedný človek nečaká na pokyny, príkazy alebo smernice na to, aby konal. Je schopný rozpoznať, čo je pre firmu v danej situácii najlepšie a dokáže konať sám
Jednoducho netaktizuje a nerozmýšľa nasledovne: “Ak to urobím ja a dopadne to zle, tak som za to zodpovedný ja a mám problém. Ak o tom rozhodne šéf a nevyjde to, je to jeho problém, tak nech si za to nesie zodpovednosť”. Pravda, toto je pohodlnejšie.
Na druhej strane skutočne zodpovední ľudia, dokážu problémom predchádzať, lebo často myslia dopredu. Pravdou dokonca je, že zodpovedným pracovníkom ani nie vždy musíte dať úplne presné pokyny či príkazy. A hlavne, na skutočne zodpovedných ľudí sa môžete kedykoľvek spoľahnúť.

Ach chcete vedieť viac, kliknite sem!

6 komentárov:

  1. Ja sa ani nedivím, že ľudia nechcú preberať nejakú zodpovednosť, keď ich šéf zdiera za malé peniaze a ešte aj očakáva, že sa budú správať ako najlepší zamestnanci a ešte aj ako spoločníci vo firme... Aj keď sám niesom zamestnanec, ale chápem tých ľudí, pretože vidia, že šéf sa snaži na nich zarobiť maximum, bez toho, aby ich dostatočne ohodnotil a ponúkol nejakú perspektívu. Od ľudí sa potom nedá očakávať, že sa budú správať ako spoločníci vo firme. A naopak nájdu sa aj takí, ktorí si nevážia dobré podmienky v zamestnaní a využívajú to. Takých nemôžete nechať bez dozoru...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Faktom je, že bez dozoru nemôžete nechať ani jedných ani druhých...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja to vidím tak, že zodpovednosť nemusí byť priamo naviazaná na zisk. Dlhšiu dobu som sa snažil zháňať spolupracovníkov pre nápady a všetkým som ponúkol podieľ na zisku. Každý vedel, že na tom môže zarobiť. Všetci dostali úlohy. Ale nie každý ich splnil.
    Každý mal motiváciu. Všetci povedali, že je to super nápad a že majú na to čas a že sa tomu budú venovať.
    Z mojej skúsenosti jednoducho niektorí (väčšina, s ktorými som sa stretol) ľudia nie sú schopní prijať za seba zodpovednosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. A presne nich som v článku písal, medzi zodpovednými a nezodpovednými je skutočne hrubá čiara...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Čo keď prídete pracovať do firmy na riadiacu pozíciu s vysokou mierou operatívy (napr vedúci výroby a pod), kde nie sú pokryté jasnými zodpovednosťami ani elementárne procesy, ako systematické objednávanie tonerov včas podľa stavu zásob, tak aby tlačiareň bola v chode bez prerušenia a nemusel sa o to starať šéf, či sa o to vôbec zaujímať. Bez podpory ostatných oddelení skôr či neskôr spadne do hlbokej operatívy sám, a nemusí to implicitne znamenať, že sám je nekompetentný. Pokiaľ chce mať splnený primárny cieľ: dodávanie k zákazníkom, musí komenzovať chýbajúcu mieru operatívy až do prenastavenia podporných procesov. Takže s posudzovaním kompetentnosti šéfa cez vymožiteľnosť plnenia úloh podriadených to vidím dosť sporne, pokiaľ neposudzujeme organizáciu ako celok >> v jednej spoločnosti môže mať tento šéf excelentné výsledky, v inej sa borí s operatívou, ako je napr pripomínanie logistike, že už je čas objednávania tonerov.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S obsahom článku o pracovníkoch neschopných prevziať zodpovednosť za výsledok úlohy však plne súhlasím a bohužiaľ je to veĺmi častý "jav". Nájsť skutočne kvalitných ľudí pre spoloprácu do týmu je čím ďalej tým naročnejšie. Ato už od najnižších pozícií až po tie najvyššie.

      Odstrániť