Smernice alebo zvyk je železná košeľa

Nedávno som stretol kamaráta, ktorý je šéfom jednej známej firmy. Porozprával mi nasledovný príbeh:

Mám roky zaužívanú smernicu, že mi asistentka večer pošle sms, s kým mám stretnutia na budúci deň. Štandardne tam má byť meno firmy, meno človeka s ktorým mám stretnutie, ďalej jeho mobil, adresa firmy alebo miesta, kde sa máme stretnúť. 

Raz mi nová asistentka povedala: “Šéfko, zajtra máte len jedno stretnutie s pánom YX. To Vám predsa nebudem sms-kovať, to si zapamätáte”. Jasné. Veď to je “rozumné”.

Panika nastala na druhý deň v aute na diaľnici, keď som si uvedomil, že vlastne si nepamätám neviem ako sa jeho firma volá, nemám na toho človeka mobil a ani adresu.

Motivácia a odmeňovanie

Ako súvisí motivácia so zárobkom alebo dokonca s odmenami? 

Pozrime sa na športovcov. Ich výkony môžeme vidieť denne na TV obrazovkách. Mnohí z nich veľmi dobre zarábajú. Robia to pre peniaze? Ťažko za nich hovoriť. Ale živia sa tým. Takmer každý hráč hrajúci napríklad v NHL doslova hovorí, že to je jeho práca. A každý zápas či dokonca aj tréning makajú naplno. Na sezónu sa pripravujú individuálne, majú vlastných kondičných trénerov. Pracujú na sebe, všetko počas a dokonca aj mimo sezóny podriaďujú tomu, aby podali maximálny výkon. Toto sa považuje za samozrejmé.

A čo bežný pracovník? Je tu nejaký rozdiel? A mal by byť? Asi nie. Základná motivácia väčšiny ľudí je mať prácu. A robiť ju dobre. Sú však ochotní na sebe pracovať, aby sa stali v tom, čo robia tými najlepšími? Čo sú preto ochotní urobiť?

Ako to robia v NHL?

Na začiatku každej sezóny majú prípravný kemp. Každoročne robia minimálne kondičné testy. Kvalifikovať či prebojovať sa do základnej zostavy je len prvý krok. Musia podávať maximálny výkon na poste, kde sú zaradení. Plniť úlohy, ktoré im stanoví tréner. Makajú pre team. Je to tvrdý šport, vysoké nasadenie v každom striedaní nenechá nikoho na pochybách, že chcú a vedia perfektne odviesť svoju prácu. Nemá formu?