streda 18. apríla 2012

Základná kompetencia šéfa

Vyplýva to už zo samotnej definície slova kompetencia teda právomoc. Kompetencie, čiže právomoci a teda Právo Moci.
Každý šéf musí mať moc, ktorú vyjadruje tým, že rozhoduje s konečnou platnosťou.
Teda základná kompetencia šéfa je:
Právo rozhodovať.
Na to, aby sa mohol kompetentne rozhodnúť potrebuje informácie. Pozor nie firemné klepy, ale skutočné fakty. Takže musí mať nevyhnutne potrebné informácie.
Toto si niektorí pracovníci pletú aj s tým, že je to jediná práca šéfa a preto všetky problémy vždy nosia na stôl šéfovi, aby rozhodol. Často tým však len upozorňujú na svoju vlastnú neschopnosť niečo rozhodnúť alebo vyriešiť - teda nekompetenciu. V skutočnosti teda takýmto správaním dávajú jasne najavo, že nie sú schopní zastávať danú pracovnú pozíciu a robiť samostatne svoju prácu.

Pretože, ak o niekom povieme, že je kompetentný (a to je druhá definícia) - tak máme na mysli, že má potrebné vedomosti či znalosti, tomu zodpovedajúce skúsenosti a adekvátne schopnosti. 
Na to, aby sa jeho rozhodnutia mohli uskutočniť, musí mať:
Právo vydávať príkazy. 
Keďže je za nejakú časť firmy alebo celú firmu zodpovedný, tak musí mať právo:
Vyžadovať a kontrolovať včasné plnenie plánov, projektov, úloh a príkazov.
A ako poznáte slabého alebo neschopného šéfa?
Nevie sa jednoznačne rozhodnúť a preto zavádza do firmy akési “prvky demokracie”, aby rozhodovať nemusel alebo sa rozhoduje na základe pocitov a firemných klepov. Nevydáva žiadne alebo len zmätené a nejednoznačné príkazy. Nevie dosiahnuť a presadiť ich splnenie a vo všeobecnosti má slabú kontrolu nad firmou. Keďže v skutočnosti riadiť ľudí nevie, musí dosiahnutie svojich cieľov neraz používať rôzne intrigy.
Nuž pozrite sa na to, ako je to u Vás vo firme.

Chcete vedieť viac?


8 komentárov:

  1. Áno, poznám takého šéfa, ktorý dáva chaotické a nejasné, často si protirečiace pokyny svojim podriadeným. Potom sa čuduje, prečo ich neplnia. Zaujímavé však je, že napriek tomu jeho firma prekvitá a prosperuje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V takom prípade má asi šťastie, že má kmpetentných podriadeným :-) A tak splnil druhu základnú ulohu šéfe - vedieť si právne vybrať svoj team...

      Odstrániť
    2. Poznám tiež takého, ktorý telefonuje z jednej kancelárie do druhej aby povedali do tretej, i keď to môže vybaviť priamo sám. Smola je však to, že žijeme v časoch, keď v pondelok ráno si povieme,, Bože zase tam?,,..a do zamestnania ideme okolo úradu práce, vidíme množstvo nezamestnaných. Veľmi rýchlo zmeníme svoj pohľad na ,,Chvála Bohu,,. Asi moc na výber nemáme len odchádzať z kancelárie šéfa z jeho myšlienkou :-):-)

      Odstrániť
  2. Čo sa týka menších šéfov, menších rodinných podnikov. Uvedomte si, že sa celkom úspešný ľudia stali šéfmi svojou pracovitosťou. Aj ja som pôvodne začala pracovať sama, zarábať sama, živnostníčkou sama, až časom, keď som všetko sama už nezvládla prišlo na ,,šéfovstvo,,. Musím podotknúť, že je to náročne, keď už od vás každý čaká rozhodnutia o všetkom, aj o farbe pera napríklad. Ja osobne momentálne prechádzam štádiom, kedy už nechcem rozhodnúť skoro o ničom. Uvedomujem si, že je to problém, ale po 6 rokoch intenzívneho rozhodovania si asi potrebujem dať pauzu. A čo sa týka zamestnancov, niekedy by snáť prišlo vhod aj trocha vlastnej iniciatívi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to pravda, zamestnanec čaká, čo sa mu prikáže, sám od seba niečo vymyslieť, inovovať, navrhnúť to nie. Očakáva od šéfa, že mu bude držať ruku za plat 1000€. A keď sa mu znepáči, ide pracovať na čierno.

      Odstrániť
  3. Veľká pravda, pozrite si trh služieb. Všade je černota, všade sa dáva keš. Tam neni šéf, ke´d sa mi znepači tak idem ďalej

    OdpovedaťOdstrániť
  4. lenze co ked ten sef nedokaze ocenit iniciativu. dokonca su este taky ze inociativu ofrflu a o par dni pridu s tym aki maju skveli napad. za cernotu mozu skor zamestnavatelia. kazdemu sa asi viac hodi, ked nemusi platit dovody. na cierno je to lacnejsie. akurat ten zamestnanec na to doplaca v priopade, ze ma dostavat nejake davky co sa pocitaju od platu.. tam kde je dobry sef, su väcsinou aj zamestnanci spokojny a svoju pracu maju radi. kde je sef ktory vie len sefovat sa zamestnanci necitia dobre a potom aj praca nejde tak ako by sa ocakavalo

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pravda nie je jedna, je ich mnoho; a jeden poznatok môže byť pravdivý a pritom môže odporovať inému, rovnako pravdivému. Záleží na hľadisku, z ktorého o veci uvažujeme. (William Hazlitt).
    Skutočných (veľmi dobrých) šéfov nie je mnoho, iba cca 5 % z dospelej populácie (odhad). Na to, aby sa šéf stal veľmi dobrým, musí mať o. i. aj jeden predpoklad, ktorý sa nedá ničím nahradiť: talent, vlohy, predispozícia (podobne je to aj pri športovcoch, umelcoch atď.). Preto väčšinu tvoria priemerní, ale aj podpriemerní šéfovia (okrem prípadov, keď šéfa dosadí politická strana, rodinný "boss" či kamarát, čo je síce smutné, ale na Slovensku je to tak - a to je fakt: osobné záujmy sú spravidla prednejšie ako záujmy spoločnosti či firmy. Pritom veľmi často aj tí, ktorí patria v súčasnosti ku kritikom tohto zlého stavu, keď získajú potrebné PRÁVO MOCI, onedlho ho začnú zneužívať - rýchlo "zapadnú do kolektívu").
    Ale späť k rozhodovaniu šéfov: nie je to až taký problém, keď šéf zavedie pravidlo, že podriadený mu musí predložiť (dva, tri) variantné kvalifikované návrhy riešenia určitého problému. Z nich šéf vyberie jeden (príp. navrhne ešte ďalší a dá ho podriadenému rozpracovať). Podriadenému pritom zostane pocit, že sa podieľal na rozhodovaní a šéf si tiež "príde na svoje" - rozhoduje (vlk sýty a ovca celá).
    Lenže... mnoho šéfov si nechá vnútiť úlohu "najmúdrejšieho" (LEN ON), ktorú podriadení potom radi zneužívajú - predkladajú šéfovi úlohy, miesto toho, aby predkladali riešenia. Je to chyba obidvoch strán!
    Wilibald

    OdpovedaťOdstrániť