štvrtok 25. apríla 2013

Vykonávači versus inovátori


Častokrát sa vo firmách stretávam s rôznym postojom pracovníkov k firemným smerniciam a pracovným postupom. Niekedy si z toho robia posmech, niekedy ich priam horlivo dodržujú. 

Prirodzený postoj ľudí a to je jedno či chlapov alebo žien k nejakému návodu je, že on to vie. Zoberte si len kedy ste si niečo kúpili (auto, telefón alebo fotoaparát) a najprv preštudovali návod.

Väčšina ľudí začne najprv skúšať a až keď sa zamotá, alebo mu niečo nefunguje, či to dokonca pokazí, tak hľadá návod. Tu je to v poriadku, je to jeho vec, sám za ňu zaplatil, prípadné straty znáša sám.

Čo s prístupom takýchto ľudí vo firme? Tam je to ľahšie. 

streda 10. apríla 2013

Líder, alebo po boji je každý generál


Ktokoľvek, kto riadi ľudí ich súčasne aj vedie. Takže či sa mu to páči alebo nie, je ich vodca. Na Slovensku sa viac používa slovo líder aj preto, že zahraničné firmy pôsobiace u nás majú bežne už na najnižších stupňoch riadenia pozíciu tzv. teamleader (tímlíder, tímlíderka). 

V čom to má líder ťažšie od bežného pracovníka? Rozhodne má ďaleko viac zodpovednosti a hlavne k jeho bežnej práci na vedúcej pozícii pribúda tá najťažšia - práca s ľuďmi.

Sme ľudia a teda robíme aj chyby. Pokiaľ bežný pracovník urobí pri svojej práci chybu, je otázka, či sa na ňu príde a ak áno, tak je bežné, že sa k tomu šéf postaví pragmaticky a nájde riešenie ako z toho von alebo na tom zapracuje spolu s pracovníkom, aby sa to zvládlo. Jednoducho dostane šancu na nápravu. Len v prípade, že je daný pracovník veľmi schopný a uvedomelý napráva svoju chybu sám. Samozrejme, že kritiku za to že urobil chybu a prípadný následný postih (nechcem písať trest) za to často veľmi ale veľmi ťažko nesie, dokonca veľa krát to považuje za nefér. Samozrejme, že čaká, že sa mu odpustí.

Neviem, či ste si to uvedomili ale v prípade, ak spraví chybu šéf - líder, vidia a vedia to všetci. Takmer okamžite! A už hodnotia, kritizujú, samozrejme, že väčšina vie ako to treba urobiť správne alebo lepšie. To je ako keď sú majstrovstvá sveta v hokeji, tak najmúdrejší tréneri sedia v krčme či reštaurácii pri pive. 

pondelok 1. apríla 2013

Dane - a čo za ne?


Jedna milá povinnosť za nami - šibačka. Druhá v utorok pred nami. Posledný deň - Daňové priznania a dane. 

Zaujímavá situácia je na ostrovoch v Karibiku. Nie kvôli pirátom, ale sú to relatívne malé ekonomiky a takmer každý ostrov má svoj vlastný a odlišný daňový systém. Nejdem písať o daňových rajoch, ale aké majú dane a aký je postoj ľudí k ich vyberaniu a plateniu. 

Pred dvoma rokmi som na jednom ostrove stretol domáceho podnikateľa. Popri reči padla otázka aj na dane. On sa mi chválil, že majú viac ako 50% daň z príjmu. Na to som mu povedal, že je to šialené, že ho ľutujem. A on dodal, že nech sa pozriem na ich ostrov - poriadok, čistota, skvelé cesty, žiadne drogy a minimálna kriminalita. Navyše policajti u nich ani nenosia strelné zbrane, len obušok, aj ten, lebo musia. Ak niekto niečo vyvedie, súd prebehne maximálne do 2 týždňov. A nepotrebujú ani registračné pokladnice...
Na inom ostrove som sa stretol s tým, že tam neplatia žiadnu daň z príjmu. Ale všetci platia daň z predaja - akúsi obdobu našej DPH. Je okolo 20% a stačí im. A dôvod? Načo skúmať príjmy ľudí aj tak zo všetkých peňazí, čo minú na ostrove sa daň odvedie. A ekonomika funguje!

A čo je u nás? Kombinácia toho všetkého najnevýhodnejšieho zo sveta. A čo máme za to?