utorok, 18. júna 2013

Kríza, alebo objektívna výhovorka?

Nedávna cesta do Prahy mi dala nový pohľad na súčasnú krízu. Všetci plačú, že zákazníci (spotrebitelia) míňajú málo peňazí - teda málo nakupujú. Dokonca aj náš minister financií sa na to cez médiá sťažuje. Je to skutočne tak?

Je prirodzené, že ak cestujete okolo obeda, tak dostanete hlad. Otázka je, kde sa cestou najesť? Ak nechcete len “studené párky a teplé pivo” tak vynecháte vyslovene lacné lákadlá. Takže pokus číslo jedna - slávna celosvetová sieť reštaurácií na diaľnici z Brna do Prahy na 3 písmená. Keďže je 12:00 hodín, tak predpokladáte, že jedlo bude čerstvé. Ponuka je okrem iného 2 druhy čerstvých šalátov a k menu možnosť namiesto hranoliek vybrať si zeleninový šalát. Na prvý pohľad super. Objednávka 2 šaláty s kuracím mäsom a jedno meníčko a namiesto hranoliek zeleninový šalát. Ďalšia výhoda, bezodný pohár na nápoje. Pani nás ešte upozorňuje, že máme možnosť po zaregistrovaní sa na internete niečo vyhrať. No hovorím si, niekto sa pokúša o marketing. 

Spolucestujúci začali konzumovať šalát a len čo sa prepracovali k rajčine, tak to vypľuli naspäť do misky. Rajčina, pravdepodobne odkrojená ešte zo včera, to celé s čerstvosťou zaklincovala. OK, štandardný postoj čašníkov k cudzincom, poznáme z českých filmov o gastronómii z čias komunizmu. Skúsenosť za 300 CZK.

Druhý pokus o 60 km po diaľnici ďalej. Bufetová forma stravovania. Ochotní kuchári a hlavne tradičné české jedlá. Polievka je skvelá, guláš ako od mamimky, losos na grile - šťavnatý, pečené kura - jedna báseň. Spolu s jedlom platím aj kávu, chcem ju bez mlieka a cukru. Dostávam s mliekom a cukrom. Nechápem, ale dobre - asi to majú v nejakých štandardoch. Pochutnám si na jedle, idem piť kávu a zistím - urobená z lógru. Aha, preto to mlieko (či smotana). Skúsenosť za 650 CZK. 

Hovorím si, že sme to mohli vydržať a naobedovať sa v jednej z našich obľúbených hospôd v Prahe. Nuž Polreich s reláciou “Ano šéfe” bude mať práce ešte na roky...

Cestou späť s jedlom radšej neriskujeme, no nezastaviť sa v nákupných centrách za Brnom vám nedá. 

Hneď vedľa vchodu - značková predajňa s teniskami. Akcia - zľava až do 70%. Obchod je prázdny, teda okrem 2 predavačiek. Vojdem, pozdravím. Pozerám si na regáloch značkové tenisky, som tam aspoň 10 minút. Nikto si ma nevšíma a tak vychádzam z obchodu. A predavačky ma v nadšení vyprevádzajú: “Naschledanou!”. Sú slušné, vychované to je fakt. Desať minút si ma nevšímajú a potom ma s radosťou vyprevadia. A to som nedostal ani tú pitomú otázku: “Mohu vám nějak pomoct?”. 

Kríza sa v ČR prejavuje naplno, ešte aj český premiér podal včera demisiu.

Ešteže u nás je to inak, alebo nie?

14 komentárov:

  1. Čo sa týka toho nevšímania, ja naopak neznášam a nechápem, kde to tých ľudí učia, že majú okamžite po vstpe prísť za potenciálnym zákazníkom a hneď sa ho niečo pýtať typu "ako vám môžem pomocť?", či "Poradím?" Možno som zvláštny, ale pokiaľ viem tak an nie, pretože toto viem, že vadí viacerým ľuďom. Osobne som radšej, nech ma nechajú na pokoji a ak niečo chcem, sám ich vyhľadám a s pýtam sa, prípadne nch sú niekde nablízku, ale nie, že mi budú stáť za chrbtom len aby to na mňa mohli vybaliť ihneď, ako sa k nim otočím. V tomto najväčším "králom" len Okay Elektro - tam ľud doslova prenasledujú, nenechajú sa odradiť ani zrýchlenou chôdzou a evidnetným vyjadrením toho, že nič od nich nechcem len sa pozerám. Keď ma niečo zaujme, spýtam sa alebo to rovno kúpim. Ich dotieravosť ma z obchodu akurát okamžite vyženie a nabudúce doňho ani nevojdem zo strchu, že sa mi okamžite budú snažiť niečo chcieť predať. Kde v Brne majú ten dobrý obchod? Žeby som tam zašiel a v kľude si vybral ;-)
    Juraj Kalus Delviar

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Predavači by si však zákazníka mali všimnúť skôr ako odchádza z obchodu.

      Odstrániť
    2. Pán Juraj,

      myslím si, že je lepšie, keď Vás predavač "otravuje" ako keď ho máte zháňať po celej predajni. Keď ho konečne nájdete, tak Vám oznámi, že on je z iného oddelenia a ani sa neunúva zavolať svojich kolegov. Až keď mu (jej) oznámim, že nech niekoho zoženie, tak začn niekoho zháňať. V TESCO je to normálny jav, v Baumaxe sa to stáva občas.
      V hypermarketoch majú ľudí "na háku", ako hovoria Česi.
      Ja nemám problém sa slušne poďakovať za ponúknutú pomoc, hoci ju nepotrebujem.
      Nakoniec, predavač poskytuje službu, teda slúži. Ak má slúžiť tak, že polovicu dňa preklebetí, tak nech sa zamestná v televízií alebo rádiu. Tam môže "kvákať" koľko bude vládať.

      Lubo

      Odstrániť
  2. Tiež mám radšej, keď ma v obchode nechajú v kľude popozerať na ich sortiment. Od predavačov očakávam len ak o niečo záujem mám, aby boli po ruke, vedeli podať odborne otázky a nebolo ich treba hľadať. Situácia v OKAY ma taktiež vie znervózniť, tak tam chodím skôr omylom ako cielene.
    Lubo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto je nejako veľa reklamy na niekoho, čo nevie príjemne komunikovať so zákazníom. Ale aspoň sa snažia. Je to oveľa lepšie ako keď sa s vami hrajú na schovávačku medzi regálmi.

      Ja som bol minule v NAY veľmi milo prekvapený, že každý pracovník okolo ktorého som išiel ma pozdravil - a to je dosť možností, pre zákazníka, aby sám začal rozhovor, ak niečo chce. Nemal som pocit, že by ma to otravovalo, len to je na Slovensku celkom nezvyklé.

      Odstrániť
    2. Pán Lubo, mne prístup v OKAY vyhovuje. Skôr mi vadil prístup maďarských alebo tureckých obchodníkov na Mariahilfer Strasse, keď ma ťahali za rukáv do bočných uličiek a maličkých obchodíkov, s cieľom predať mi niečo.

      Lubo

      Odstrániť
    3. Koľko ľudí, toľko chutí. Z pohľadu majiteľa alebo vlastníka obchodu vám však nebude jedno, ako sa zamestnanci správajú k zákazníkovi. Predavač musí predávať a nie nevšímať si zákazníka. Minimálne musí so zákazníkom začať vhodným spôsobom komunikovať, aby zistil, či zákazníkovi dokáže nejako poradiť alebo pomôcť. Hlavne by mu mal slúžiť, čo môžeme vidieť v starých filmoch, kde vyprevádzajú zákazníka so slovami "úctivý služobníček" a nikto sa za to nehanbí...

      Odstrániť
  3. Ak predavac sa na mna pri vstupe usmeje a privita ma a ja nemam pocit, ze ho rusim - je to skvele. Ak sa ma opyta ci mi moze konkretne pomoct-este lepsie.
    A myslim si, ze ak poviem, ze sa chcem len pooobzerat a zatial nechcem asistenciu - tak mam pokoj. Viem take obchody vymenovat. napr. Swarovski, Bang and Oluffsen alebo hoci aj Pierre Cardin.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pozitívne príklady.

      Odstrániť
    2. Ja si myslím že je to v pohode ak sa Vás pri vstupe opýtajú či môžu pomôcť. Treba len SEBAVEDOMO odpovedať - Ďakujem, najskôr sa pozriem.
      Potom mám pokoj, poobzerám sa a ak niečo chcem poprosím o to. Je to jednoduché, no my SLOVÁCI nevieme normálne odpovedať, a normálne prijať to čo nám niekto ponúka.Samozrejme hovorím o ponuke kvalitného tovaru, jedla a služieb.

      Odstrániť
  4. Problémom v našich obchodoch býva jeden aj druhý prípad. Buď je to nezáujem a následné "veselé" vyprevadenie zákazníka, ktoré budí dojem, že je predavač rád, keď zákazník odchádza alebo "vyštartovanie" predavača k zákazníkovi hneď ako sa objaví vo dverách. V prvom prípade to vidím ako nedostatočnú obchodnú prípravu a akúsi neúctu k zákazníkovi, v druhom prípade ako "premotivovanosť" bez kontextu. Všetci dobrý obchodníci predsa vedia, že akési skenovanie nálady zákazníka, ktorý práve vchádza do predajne je kľúčové. Podľa toho musí zvoliť stratégiu. V policajnej terminológii by sme to mohli nednesene pomenovať: Pomáhať alebo chrániť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nazvali sme ich nezamestnano-zamestnaní, alebo novodobí podnikatelia rok 2013
    Tu je dôkaz, čo okrem iného ovplyvnilo zamestnanosť!!!
    Upratovačky, pomocnice, opatrovateľky, hodinový manžel, hodinová manželka, krajčírky, strihanie psov, učitelia- doučovatelia v súkromí , maliari, murári, elektrikári a iné remeselné práce, predajcovia, .V tejto oblasti sa dá podnikať vzdelaní aj nevzdelaní, bez nákladov, bez stresu. Svoj čas si riadia, bez tlaku na pracovnú dobu, odvedenú kvalitu, nemusia rešpektovať pracovný poriadok ani ZP, dovolenku si robia kedy potrebujú. Všetky inzertné portály a hlavne Domélia.sk , inzercia.sk, Bazár.sk, OLX a iné dostupné na internete im umožňujú zdarma ponúkať rôzne služby. Vykonávať túto činnosť k spokojnosti im dovolia ale aj všetci tí, ktorí si podávajú inzeráty kde dopytujú lacnejšiu službu, ako by im ponúkla firma. Bohužiaľ sú medzi nimi aj vysoko postavení občania tohto štátu.
    Na Slovensku je veľa nezamestnaných- zamestnaných „bez papierov - na čierno“. Pracujú v súkromí na stavbách , v domácnostiach, bez sociálnych istôt, ale s peniazmi „na ruku“. Mnohí sú evidovaní na úradoch práce, poberajú podporu a sociálne dávky, alebo sú na materskej, dôchodkyňa - dôchodca, či invalidná -ý, alebo starobná - ý, no aj ako si hovoria - dobrovoľne nezamestnaní. Všetci títo, nemajú záujem sa riadne zamestnať - nebudú robiť na štát - tak tomu hovoria. Rozhodli sa teda podnikať v oblasti služieb, voľného predaja, lebo tam je dopyt veľký. A ako to ide? To sa predsa naučili v bývalom zamestnaní.
    Je to podnikanie ? Je, len má jeden problém - je nelegálne. Prečo nelegálne? Lebo si každý mesiac dajú do vrecka peniaze, bez vydania akéhokoľvek dokladu, z ktorého by odvádzali daň z príjmu, DPH, zdravotné, či sociálne odvody. Podľa štatistík ani nič nerobia, neexistuje žiadny dôkaz, záznam o ich práci , ani o pracovisku. Nikto im nepotvrdí, že pracujú a poberajú mzdu za vykonanú prácu. Nemusia si prenajať kanceláriu, platiť účtovníka, robiť daňové priznania, prihlasovať sa a odhlasovať. Robia činnosti v bytoch domoch, v záhradách, na stavbách súkromných osôb, zaoberajú sa podomovým predajom, alebo predajom na inzerát všade kde sa platí – „keš“. Nemajú problém verejne vyhlásiť koľko si účtujú za svoju prácu.
    A tu mi nedá nespomenúť živnostníka, ktorý podniká oficiálne. Tento bežne pokladá otázku “Potrebujete doklad ?“ „ Lebo keď nie,- budete to mať lacnejšie.“ Na pomoc si samozrejme zavolá suseda, kamaráta, ktorého oficiálne nezamestná a neodvádza odvody. A že neodvádza daň ani jeden, to je jasné. Zákazníka to nezaujíma, lebo ušetril - má to lacnejšie, ako keby to dal robiť firme, ktorá musí znášať odvodovú povinnosť a nedaj boh ešte DPH. Alebo podniká ďalej aj keď skončil-a živnosť. Ak sa na toto zameriate, zistíte koľko ich podniká ďalej aj keď živnosť ukončili a samozrejme nie sú to len remeselníci.
    Takže toto je dôvod, prečo firmy nemôžu obsadiť pozíciu keď potrebujú. V druhom prípade nemajú zákazky a krachujú. Sú to prevažne vždy podobné dôvody. Môže tu slušný podnikateľ súťažiť? Platiť zamestnancov, odvody, dane a byť lacnejší, keď pracuje poctivo, ako konkurencia pri ponuke práce bez „papiera“?
    A že je čí ďalej tým viac ľudí bez práce? Je to tak ale určite?
    Mnoho firiem stiahla svetová hospodárska kríza ku dnu. Ale je to len kríza? Ono nie je len veľa nezamestnaných, ale aj práce je menej. Prečo?
    Čierna práca sa rozmáha– stačí sa na ponuky služieb v inzertných rubrikách.
    Sú to mená a tel. čísla verejne dostupné, lebo majitelia ich verejne poskytujú na inzertných portáloch s ponukami služieb.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár!

      Ale v skutočnosti je to článok - ak by ste dali údaje na seba tak ho najbližšie rád uverejním, nakoľko nie veľa ľudí číta komentáre.

      Odstrániť
    2. Anonym síce plače dobre, ale na nesprávnom hrobe. Sťažuje sa, ako všetci naokolo neplatia dane. Ja na to mám jedinú odpoveď a tú nájdete v mojom článku http://osobnyblog.sk/my-sme-si-nezacali/ (admin prepáči).

      Odstrániť