streda 28. mája 2014

Japonec SATO a Kórejec DAJAKO

Ideálny stav pre šéfa vo firme by asi bol taký, že keď niečo je treba spraviť, zariadiť alebo vyriešiť, tak je tam vždy niekto, kto to sám od seba aj zariadi alebo vykoná. Alebo daný problém vyrieši. A ak na to aj nemá kompetencie, tak navrhne pre firmu a vzhľadom na dané okolnosti nejaké optimálne riešenie.

Veľmi často sa problémy riešia na poradách. Buď plánovaných alebo narýchlo zvolaných práve pre nejaký problém.

Snáď najalibistickejšie na tom je neraz takýto postoj pracovníkov:

- Šéfko, ono sa to spraví. Nebojte sa, ono sa to nakoniec stihne načas. 

A šéf je neraz spokojný, že sa problém rieši. 

Len ten problém sa sám nevyrieši a navyše nikomu nebol pridelený. A ten “SATO” na ďalšej porade zrazu chýba, jednoducho neprišiel (alebo nedajbože dal výpoveď) a šéf má problém - nikto mu nepovedal, že ja to spravím alebo ja to vyriešim.

V niektorých firmách pracuje taká dvojička. Z telky by sme mohli tipovať že Pat a Mat, ale nie je to pravda. Takže sa k Japoncovi pridá Kórejec a máme takúto odpoveď podriadeného:

- Šéfko nebojte sa, dajako sa to zvládne. 

Neviem, či si to uvedomujete, toto už nie je len problém šéfa. 

Čo na to zákazník, ktorý týchto ľudí platí? 

piatok 16. mája 2014

Bolo by to treba urobiť

Klasická situácia - šéf hovorí na porade: 

“Bolo by to dobré spraviť.” Alebo:

“Bolo by dobré urobiť toto alebo toto.” 

A pracovníci sa do toho neraz zapoja. A vymýšľajú čo a ako najlepšie by sa dalo urobiť. Šéf je nadšený z ich aktivity a postavenia sa k riešeniu firemných záležitostí.

Je tu len jeden malý problém, že do ďalšej porady o týždeň (mesiac) to však veľmi často urobené nie je. 

Prečo? 

Lebo “Bolo” nikdy nepočúva. A keď počúva tak nerobí, čo má. On tam totiž málokedy pracuje!

(A to sa chcem vopred ospravedlniť všetkým, ktorí majú priezvisko alebo prezývku “Bolo”.) 

Čo myslíte, koľko takých “Bolov" sa nachádza vo firmách?

Že sa toto bežne nedeje?