Sme workoholici?

Práca. Večná téma. Koľko by mal človek pracovať? Koľko je pre neho dobré? S ohľadom na rodinu a deti? Kedy sa už človek stáva workoholikom?

Vedeli ste, že podľa časopisu Forbes, viac ako polovica najbohatších ľudí sveta tvrdo pracuje aj napriek tomu, že by už skutočne pracovať nemuseli? Navyše peniaze, ktoré počas svojho života zarobili ani nemajú kde zmysluplne minúť. Ale nie všetko je len o peniazoch.

Predstavte si napríklad, že by podobne zakázali špičkovému športovcovi trénovať alebo by mu zákonom obmedzili maximálny čas jeho tréningu. A za nedodržanie postihovali jeho športový klub či trénera. Zdá sa vám to zvrátené? Toto sa však bežne deje v pracovnom živote. Podľa našich zákonov je to 40 hodín týždenne. Plus nejaké nadčasy.

Je teda hanba tvrdo pracovať? Určite nie!

Tak koľko je normálne?

Ako sa stať skvelým pracovníkom

Čo robiť pri nástupe do práce?

Asi každý človek, ktorý nastupuje do práce (zamestnania), chce byť alebo sa stať skvelým pracovníkom. Na to, aby to mohol dosiahnuť, musí robiť dobre svoju prácu, mať dobré vzťahy so svojimi spolupracovníkmi a byť hodnotný pre šéfa. 

Čo to znamená “Dobre robiť svoju prácu?”

Na to, aby mohol človek robiť dobre svoju prácu, potrebuje vedieť, čo a ako má robiť. V tomto mu pomôžu pracovné a technologické postupy a samozrejme firemné smernice. Určite je to to prvé, s čím by sa mal vo firme oboznámiť a dobre to poznať. Problém nastáva, ak tieto veci vo firme spísané nie sú.

V zahraničí je bežné, že pracovník absolvuje pri nástupe do práce pohovor so šéfom, kde mu je povedané, čo od neho šéf očakáva a naopak, čo mu tolerovať nebude. Pre daného pracovníka je to super, lebo pokiaľ nevie čítať myšlienky šéfa, aspoň takto zistí, čo šéf chce alebo nechce.

Spolupráca s ostatnými kolegami začína formálne jeho zaškoľovaním na pracovnú pozíciu a neformálne v kuchynke na kávičke, pri cigaretke alebo v jedálni na obede. Toto všetko sú dáta, ktoré si musí zistiť a potrebuje vedieť na to, aby zapadol do teamu. Problémom je, že niekto toto zvládne za deň či dva, inému to trvá mesiace. 

Ako z toho von?

Predavač alebo “Podávač”?

Aký je medzi nimi rozdiel? 

Na prvý pohľad žiadny. Obaja sú v predajni. Obaja obsluhujú zákazníkov. Obaja sú k nim príjemní, milí, radi im všetko ukážu a vysvetlia.

Tak v čom je teda rozdiel?

Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”.

Ako k zákazníkovi pristupujú?

Podávač uvažuje nasledovne: “Predám zákazníkovi všetko, čo si bude pýtať alebo chcieť”. Prečo som nepredal viac? Lebo zákazník pýtal tovar, značku, veľkosť, ktorú majiteľ neobjednal, alebo na sklade nemajú. Jeho najväčšie majstrovstvo je maximálne zákazníkovi niečo ponúknuť. Ponúknuť niečo ďalšie, chápe ako vnucovanie. A to predsa ani on sám nemá rád. Tento v podstate zákazníkovi podá (pardon, predá) len to, čo si sám vypýta.

Ako uvažuje skutočný predavač?

Zatiahnutá ručná brzda firmy

Každú firmu tvoria ľudia a tí, čo s nimi pracujú mi dajú určite za pravdu, že najťažšia práca pre človeka je práca s ľuďmi. O tom by vedeli rozprávať už aj mamičky vychovávajúce svoje deti. 

V snahe zefektívniť chod firmy a prácu ľudí sa šéfovia neraz snažia spísať a skutočne spíšu rokmi overené a fukčné veci do pracovných postupov alebo smerníc. V nádeji, že keď podľa nich budú ich podriadení pracovať, všetko bude jednoduchšie, jasnejšie a rýchlejšie. 

Toto by bola pravda, keby skutočne všetci pracovníci dané postupy či smernice dodržiavali a podľa nich aj pracovali. Neraz sa však v teame vyskytne jednotlivec, ktorý si robí podľa seba. Bez ohľadu na smernice a pracovné, či technologické postupy. Je zrejmé, že svojim konaním takto marí prácu ostatných pracovníkov a doslova brzdí či dokonca bojkotuje výkony spolupracovníkov a teda aj celej firmy. 

Keďže sa neriadi smernicami, šéfovia mu začnú dávať príkazy tak, aby práca nestagnovala. Sú presvedčení, že keď už človek nedodržuje jednoduché a zrozumiteľné postupy, tak aspoň príkazmi ho zvládnu.

Základy práce šéfa

Už bolo veľa popísané o tom, kto je dobrý šéf, akú by mal mať kvalifikáciu. Aké by mal mať schopnosti a vlastnosti. Čo by mal alebo naopak, čo nemal robiť. Ako by sa mal, či nemal správať a podobne.

Pravdou je, že vo firmách ale aj ostatných organizáciách pracuje veľa  schopných ľudí. 

Prax ukazuje, že schopný a kompetentný človek vie robiť veci lepšie. 

Ako pristupuje takýto človek k práci a svojim pracovným povinnostiam? Čestne a zodpovedne. Teda robí si svoju prácu a v plnej miere za to preberá zodpovednosť. Všetky problémy rieši a zvláda sám. Dosahuje skvelé výsledky a jednoducho nemá sa za čo hanbiť. A právom môže byť na seba hrdý.

Problém však neraz nastáva, ak má riadiť ľudí.

Ako merať výkony pracovníkov?

NHL

Pozrime sa na šport. Tak napríklad hokej a NHL. Prvý výkon hráčov hodnotí obvykle komentátor. Ďalej diváci na štadióne a ďalšie milióny pri televíznych obrazovkách, či na internete. A samozrejme tréner, realizačný team a dokonca aj spoluhráči. 

V NHL je štandardom, že výkon jednotlivcov a aj výkony jednotlivých teamov merajú najmä štatistikami. Celá NHL je popretkávaná rôznymi tabuľkami a rebríčkami. V skutočnosti merajú takmer všetko. 

Pracujú s faktami, ktoré sú veľmi dobre zdokumentované. Ktorýkoľvek zápas si môžete znova prehrať a pozrieť na internete (napríklad na http://video.nhl.com/videocenter/). 

Žiadny z hráčov, na rozdiel od bežných pracovníkov, sa nemôže vyhovárať na to, že tam nebol alebo niečo nespravil. Alebo vás presviedčať, že to vykonal presne ako ste mu to povedali, a ono to len zle dopadlo.

Pokusy nahrávať zamestnancov na kamery majú však jeden háčik. Kto si to bude denne prehrávať a pozerať sa na to? Takže sa to rieši inak. Ako?

Prečo delegovať?

Je to večná dilema manažérov. Ale aj to, čo odlišuje špičkového manažéra od priemerného. 

Otázka, ktorú si už každý vedúci pracovník aspoň raz dal: 

Urobím to sám alebo na niekoho delegujem?

Dôvody, prečo niektorí manažéri radšej sami vykonajú nejakú prácu alebo úlohu, namiesto toho, aby ju delegovali na podriadených sú (jedná sa o originálne výroky šéfov):

1. Ak to spravím sám, bude to rýchlejšie.
2. Za čas, ktorý potrebujem na to, aby som podriadenému vysvetlil, čo a ako má spraviť, to už môžem mať spolovice hotové.

Prečo robiť v kríze marketing?

Ak sa bežná firma dostane do problémov, mám na mysli, že nedostatočne predáva alebo sa jej zmenší trh, či je jednoducho vo svete kríza, väčšinou prvé, čo zoškrtajú manažéri a šéfovia sú náklady na reklamu.

Obrat firmy

Ďalej zastavia investície do ľudí aj do technológií, teda zrušia vzdelávanie a investície do firmy. Niekedy dokonca koketujú s myšlienkou prepustiť najdrahších zamestnancov (ľudí, ktorí majú najvyššie príjmy, častokrát bez ohľadu na ich prínos a výkony, ktoré podávajú). Nie vždy je to v tomto poradí.

Pravdou je, že takto sa dajú skutočne znížiť náklady na prevádzku a aj niečo ušetriť. 

Takže stručne - začala kríza, ideme šetriť!

Je jasné, že pokiaľ firma - predaj firmy stagnuje alebo sa skôr znižuje, je nutné tvrdo optimalizovať a zefektívňovať všetky procesy a činnosti, ktoré sa vo firme vykonávajú. 

Je tiež jasné, že si vo firme musia oddelenia, či dokonca jednotlivci utiahnuť opasky.

Napadá ma však jedna otázka:

“Poznáte niekoho vo Vašom okolí, kto šetrením zbohatol?”.

Kto je skutočný nepriateľ riadiaceho pracovníka?

Dalo by sa povedať, že ten, čo voči nemu intriguje alebo otvorene na neho útočí. Toto každý šéf rýchlo rozpozná, pracovníka identifikuje a patrične zakročí. 

Ešte niekto iný? Áno.

Ten, kto vyrába nadprácu iným, neplní si svoje povinnosti alebo zameriava pozornosť manažmentu a ľudí smerom do firmy (častokrát práve na seba) a nie na zákazníka. 

Niekedy to je jedinec, niekedy celofiremný šport.

Na produkcii a na zákazníkoch by mala byť zameraná naša pozornosť. Lebo ak nedáme pozornosť zákazníkovi a jeho potrebám, tak jednoducho prídeme o peniaze. Vnútri vo firme ich nikto nevyrobí. 

Kto to teda je?

Čo je ľahšie - vyrobiť alebo predať?

Výroba

Je to skoro podobné, ako hľadanie odpovede na otázku, čo bolo prvé: “Vajce alebo sliepka?” Jednoducho výrobcovia Vás budú presviedčať, že predávať je ľahšie a naopak obchodníci, že vyrobiť vie každý.

Ak sa na tento problém pozrieme z hľadiska súčastnosti je zrejmé, že vo svete je v mnohých odvetviach nadbytok produkcie alebo inak povedané nadbytok výrobných kapacít. 

Vyrobiť kvalitný výrobok za tomu zodpovedajúcu (dobrú) cenu dokáže dnes v každej brandži naozaj veľa firiem. 

To, čo však dnes klesá alebo stagnuje je spotreba. A to aj napriek tomu, že za posledných 12 rokov na svete pribudla miliarda ľudí. Ľudia si vďaka kríze uvedomili, že nie všetko potrebujú alebo musia mať.