utorok, 19. júla 2016

Keď pracovníci nepoznajú smernice

Článok by sa mohol pokojne volať aj:

Nenechajte sa odradiť nekompetentnými pracovníkmi!

Bol som svedkom ako si postarší pán išiel reklamovať košelu v jednom nemenovanom reťazci s tým, že ju mal 1x oblečenú a po vypraní sa mu jeden šev rozpáral. Nechcel vrátiť peniaze, ale vymeniť kus za kus (čo znamená, že to nekúpil v akcii a teraz to chce vymeniť za plnú cenu).

Na reklamáciách mu samozrejme povedali, že ak nemá bloček, tak sa to reklamovať nedá. 

Lenže značku F&F predávajú len v Tesco, a tak sa nedal odbiť. 

Povedali mu, že oprávnený pracovník (schopný vyriešiť jeho reklamáciu) príde o 30 minút. A tak sme si išli nakúpiť a ten pracovník tam skutočne o 30 minút prišiel. 

Nič nové sa neudialo - znova mu zopakoval, že sa to reklamovať ani vymeniť za novú košeľu nedá. Že vraj takú košeľu už ani nemajú. Ale ten pán sa nedal dobehnúť a povedal mu, že nemá problém ukázať mu ju v predajni. 

S veľkou nevôlou tam s ním išli a našli ju. 

ALE ich riešenie bolo, že si ju znova kúpi a zaplatí. A tú pôvodnú (ktorú reklamoval), že pošlú na reklamáciu a do 30 dní to posúdia. 

streda, 8. júna 2016

Keď tretí parameter chýba

Dnes medzi ľuďmi letí také to české: „Nedělat a vydělat“

A boli by ste prekvapení, koľkí ľudia sú nažhavení vedieť ako sa to robí. 

Takže, keď z nich chcete ťahať peniaze, práve ste ich lapili. A je jedno, či im budete sľubovať pasívne príjmy alebo čokoľvek iné…

Na druhej strane je tu jedno porekadlo: „Bez práce, nie sú koláče“

A človek je v pasci. A je to tak trocha pravda, lebo na facebooku sa chlieb neupečie, ani dom nepostaví. 

Len málo ľudí je spokojných. Tí, čo prácu majú, sa väčšinou cítia nedocenení (to hovoria), ale v skutočnosti myslia (nedostatočne platení). 

A tí, čo prácu nemajú, nariekajú, že by pracovať chceli. Ale až 80% z nich, v skutočnosti pracovať nechcú a nebudú, len si vyberajú aby sa čo najmenej narobili a čo najviac zarobili. 

Veď na tom nie je nič zlé, ALE

štvrtok, 12. mája 2016

IQ, EQ do tretice niečo chýba

Vybrať správneho človeka do firmy dnes nie je jednoduché. 

Prvá vec je, aby bolo z koho vyberať - dnes sa už ľudia do práce moc nehrnú. Aj keď posledné výzkumy ukazujú, že 3 zo 4 zamestnancov si hľadajú inú prácu…

Tá druhá je koho alebo ako si vybrať dobre.

Niektorí pri výbere ľudí už dávno rezignovali. 

Napríklad jeden podnikateľ mi povedal, že na post obchodného zástupcu má len jedno jediné kritérium - či má uchádzač vodičský preukaz… a v dohodnutom termíne nastúpi do práce.

To je jeden možný prístup.

Naopak iní tvrdo testujú aj to málo z uchádzačov, čo príde a vyberajú si. 

Ale akosi je málo uchádzačov na špecifické pracovné miesta ako je skladník, obchodný zástupca, …

Akokoľvek, kompromisy pri výbere ľudí sa Vám kruto vypomstia

Pretože platí, že čím schopnejších ľudí si vyberiete, tým menej organizovania, práce a riadenia s nimi budete mať. Povedané po lopate - tým menej smerníc a pracovných postupov budete musieť vypracovávať. 

Teda sa s nimi bude pracovať jednoduchšie.

Prečo? 

pondelok, 25. apríla 2016

Smernice

Veľa ľudí nemá rado smernice. 

Prečo? 

Lebo ich najčastejšia predstava je, že smernice niečo zakazujú alebo prikazujú. 

A častokrát to tak vo firmách aj skutočne je.

Navyše, ak sú písané od stola, tak neraz ide aj o celkom pekné teoretické nezmysly. Videl som to vo firmách dosť často... 

Je jasné, že dobrá smernica ukazuje smer - kam ako ísť (niekedy aj čo a ako robiť alebo nerobiť). A častokrát sú to doslova také mantinely - čo sa ešte môže a čo už nie. 

Ale pozor, toto je len jeden pohľad na smernice vo firmách.

Nechcem povedať, že zlý ale celkom určite neúplný.

Ten druhý pohľad na smernice je, že sú to dlhodobo overené pravdy fungovania niečoho, čo prináša skutočné výsledky

Kedy teda písať smernice?

Iba v dvoch prípadoch:
  1. Vo firme sa zvládla nejaká krízová situácia alebo problém a nechceme, aby sa to znova zopakovalo.
  2. Niečo funguje dlhodobo dobre a dáva výsledky. Vtedy je to potrebné doslova „zabetónovať“ a práve to tvorí základ dobrej smernice.

Prečo aj ten druhý prípad?

utorok, 22. marca 2016

Emócie a výkony pracovníkov

Vplyv emócií na výkony pracovníkov si odborníci všimli už v 90. rokoch. Dovtedy to bolo pri výberoch ľudí hlavne o IQ. 

Hľadala sa odpoveď na otázky, prečo človek s vysokým IQ, nie je vždy úspešný a ako je možné, že ľudia s priemerným IQ dosiahnú v živote (práci, kariére, podnikaní) často viac.

Jedným z parametrov môžu byť emócie.

Emócie sa podobne ako inteligencia merajú a je to parameter, ktorý sa volá EQ (emočný kvocient - z angličtiny - emotional quotient).

Schopnosti ľudí niečo urobiť sa s vysokými emóciami zvyšujú alebo naopak s nízkymi emóciami znižujú.

Napríklad dajte ľuďom vylúštiť krížovku a sledujte ako sa jednotlivci na rôznych emóciách správajú a aké majú výsledky. 

Ľudia na konzervativizme - budú okolo toho kecať, načo a prečo je to dobré, komu to pomôže a keď budete na dokončení trvať, tak vám to nakoniec vylúštia.

Ľudia na nude okolo toho povyfarbujú rôzne kvetinky a celú krížovku „dokreslia“.

Emócia hnev - znamená, že vám môžu veľmi hlasno vykričať, čo si o tom celom myslia.

Na emócii nenávisť - pravdepodobne od jedu, že im to nejde, celú krížovku roztrhajú a nevyriešia nič.

piatok, 4. marca 2016

Inteligencia a schopnosti pracovníkov

Podnikatelia a vlastne asi všetci zamestnávatelia sa snažia prijímať do svojich firiem schopných pracovníkov

Nejdem tu písať o metódach výberu pracovníkov, ale o jednom parametre, o ktorom si personalisti dlho mysleli, že je ten kľúčový.

Inteligencia.

Meria sa pomocou testov a výsledkom je IQ - Inteligenčný Kvocient.

Otázkou však zostáva ako súvisí IQ so schopnosťami pracovníkov, výkonmi a ich pracovným zaradením.

Samozrejme, že ľudia (ktorí prechádzajú cez personálne agentúry a robia testy) s vyšším IQ majú väčšiu šancu sa zamestnať na určité pracovné pozície, ako tí s priemerným.

Ak má človek vysoké IQ bude automaticky v živote úspešný?

utorok, 23. februára 2016

Manažment strachom

To je postoj šéfov, ktorý riadia firmy (oddelenia, úseky) takýmto štýlom: 

„Ak to nezvládneš, tak Ťa vyhodím“. 

Alebo: 

„Ak to neurobíte, tak Vás budeme musieť prepustiť.“ 

No dá sa to robiť aj takto. 

Ale skutočne to prináša vytúžené výsledky? Čo to robí s ľuďmi? 

Pozrime sa na to, kde tento štýl riadenia môžete zažiť.

Častokrát práve vo veľkých nadnárodných firmách, kde sú takzvaní „poziční“ lídri. Im ide hlavne o udržanie ich pozície v rámci spoločnosti a toto považujú za bežný postup riadenia svojich podriadených.

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy?

pondelok, 8. februára 2016

Multitasking vo firme

Mohol by som aj napísať jednoducho: „Prečo ľudia nevyužívajú svoj potenciál naplno?“ 

Samozrejme, že práca a život nám prináša situácie, keď človek musí zvládať viac vecí súčasne

Je až obdivuhodné ako to niektorí ľudia zvládajú. Veď len taká jednoduchá vec - telefonovanie a písanie mailu na počítači. 

Alebo šoférovanie, do toho telefonovanie a snažiť sa ísť podľa navigácie. 

Čo to vlastne multitasking je? 

Je to súbežné spracovávanie viacerých úloh. Alebo paralelné spracovanie viacerých úloh súčasne.

Mysleli by ste, že počítače to vedia. Pozor, je to len veľmi zdanlivé. Väčšina procesorov podporuje zdanlivý multitasking, čo je veľmi rýchle striedanie programov, ale v skutočnosti procesor v jeden okamih spracováva skutočne len jednu úlohu. Ak máme viac procesorov, je potom možný aj multitasking skutočný.

A čo ľudia?

Pre nich je to skutočne zvládanie viacerých vecí alebo úloh v tom istom čase.

A skutočne sú jedinci, ktorí to naozaj dokážu. Napríklad žonglér, ktorý na paličkách točí s taniermi - v každej ruke, v zuboch a ešte aj na nohe.

Má to dobré výsledky?

utorok, 12. januára 2016

Ekonomickí migranti vo firmách

Európa, teda aspoň jej najvyspelejšia časť, zvláda v súčastnosti jeden veľký problém - migrantov.

No vo svete biznisu - teda pracovnej sily sa jedná o jav, ktorý nie až tak veľmi zriedkavý. 

Niektorí ľudia jednoducho migrujú z jednej firmy do inej a to pomerne často. Sami hovoria, že za lepším. EMF - ekonomickí migranti vo firmách.

Otázka je, akým prínosom je pre firmu, ktorá takéhoto migranta zamestná. Je to naozaj otázne, čo jej v skutočnosti prinesie. 

Niektoré firmy to využívajú, vysajú z neho čo vie, prípadne získajú nejaké dôležité (častokrát ukradnuté) dáta (je dobré vedieť o konkurencii priamo od zdroja), k ničomu podstatnému ho nepustia a nechajú ho migrovať ďalej. 

Životnosť takéhoto človeka je vo firme rok, maximálne dva.

Naopak sú firmy (a aj podnikatelia), ktorí takéhoto človeka do svojej firmy nechcú. A dobre vedia prečo. 

Ako toho ekonomického migranta spoznáte?

pondelok, 14. decembra 2015

Keď cena nehrá úlohu

Na Slovensko sa chystá ďalšia automobilka, čo je určite pozitívna správa. Zamestná asi 2.800 ľudí, čo je určite super.

Ale má to aj druhú stranu mince. Pri viac ako 280.000 ľudí na úradoch práce je to len niečo okolo 1%. 

A na to dostane investor od štátu 130.000.000 € ako stimul.

Keďže nájsť schopných pracovníkov (mám na mysli odborníkov) je na Slovensku čoraz ťažšie a posledné 1-2 roky to na trhu práce nevyzerá nejako veľmi dobre, sú už dnes niektoré profesie, ktoré doslova vymierajú. Hlavne malí a strední podnikatelia a firmy by o tom vedeli veľa rozprávať.

A tak ma napadajú 3 základné otázky:

1. Koľko je to na jedno vytvorené pracovné miesto?