Manažment strachom

To je postoj šéfov, ktorý riadia firmy (oddelenia, úseky) takýmto štýlom: 

„Ak to nezvládneš, tak Ťa vyhodím“. 

Alebo: 

„Ak to neurobíte, tak Vás budeme musieť prepustiť.“ 

No dá sa to robiť aj takto. 

Ale skutočne to prináša vytúžené výsledky? Čo to robí s ľuďmi? 

Pozrime sa na to, kde tento štýl riadenia môžete zažiť.

Častokrát práve vo veľkých nadnárodných firmách, kde sú takzvaní „poziční“ lídri. Im ide hlavne o udržanie ich pozície v rámci spoločnosti a toto považujú za bežný postup riadenia svojich podriadených.

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy?

Multitasking vo firme

Mohol by som aj napísať jednoducho: „Prečo ľudia nevyužívajú svoj potenciál naplno?“ 

Samozrejme, že práca a život nám prináša situácie, keď človek musí zvládať viac vecí súčasne. 

Je až obdivuhodné ako to niektorí ľudia zvládajú. Veď len taká jednoduchá vec - telefonovanie a písanie mailu na počítači. 

Alebo šoférovanie, do toho telefonovanie a snažiť sa ísť podľa navigácie. 

Čo to vlastne multitasking je? 

Je to súbežné spracovávanie viacerých úloh. Alebo paralelné spracovanie viacerých úloh súčasne.

Mysleli by ste, že počítače to vedia. Pozor, je to len veľmi zdanlivé. Väčšina procesorov podporuje zdanlivý multitasking, čo je veľmi rýchle striedanie programov, ale v skutočnosti procesor v jeden okamih spracováva skutočne len jednu úlohu. Ak máme viac procesorov, je potom možný aj multitasking skutočný.

A čo ľudia?

Pre nich je to skutočne zvládanie viacerých vecí alebo úloh v tom istom čase.

A skutočne sú jedinci, ktorí to naozaj dokážu. Napríklad žonglér, ktorý na paličkách točí s taniermi - v každej ruke, v zuboch a ešte aj na nohe.

Má to dobré výsledky?

Ekonomickí migranti vo firmách

Európa, teda aspoň jej najvyspelejšia časť, zvláda v súčastnosti jeden veľký problém - migrantov.

No vo svete biznisu - teda pracovnej sily sa jedná o jav, ktorý nie až tak veľmi zriedkavý. 

Niektorí ľudia jednoducho migrujú z jednej firmy do inej a to pomerne často. Sami hovoria, že za lepším. EMF - ekonomickí migranti vo firmách.

Otázka je, akým prínosom je pre firmu, ktorá takéhoto migranta zamestná. Je to naozaj otázne, čo jej v skutočnosti prinesie. 

Niektoré firmy to využívajú, vysajú z neho čo vie, prípadne získajú nejaké dôležité (častokrát ukradnuté) dáta (je dobré vedieť o konkurencii priamo od zdroja), k ničomu podstatnému ho nepustia a nechajú ho migrovať ďalej. 

Životnosť takéhoto človeka je vo firme rok, maximálne dva.

Naopak sú firmy (a aj podnikatelia), ktorí takéhoto človeka do svojej firmy nechcú. A dobre vedia prečo. 

Ako toho ekonomického migranta spoznáte?

Keď cena nehrá úlohu

Na Slovensko sa chystá ďalšia automobilka, čo je určite pozitívna správa. Zamestná asi 2.800 ľudí, čo je určite super.

Ale má to aj druhú stranu mince. Pri viac ako 280.000 ľudí na úradoch práce je to len niečo okolo 1%. 

A na to dostane investor od štátu 130.000.000 € ako stimul.

Keďže nájsť schopných pracovníkov (mám na mysli odborníkov) je na Slovensku čoraz ťažšie a posledné 1-2 roky to na trhu práce nevyzerá nejako veľmi dobre, sú už dnes niektoré profesie, ktoré doslova vymierajú. Hlavne malí a strední podnikatelia a firmy by o tom vedeli veľa rozprávať.

A tak ma napadajú 3 základné otázky:

1. Koľko je to na jedno vytvorené pracovné miesto?

Je šéf Hasič alebo Požiarnik?

Asi každý, kto riadi, sa snaží byť dokonalým šéfom alebo riadiacim pracovníkom. A mnohí nimi aj sú.

Čo však robiť alebo nerobiť, aby nakoniec neskončil ako obyčajný hasič alebo dokonca požiarnik…

Ako sa prejavuje šéf-hasič v praxi?

No, na prvý pohľad je to veľmi schopný človek, ktorý dokáže vyriešiť všetky problémy, ktoré sa vo firme vyskytnú. 

A je to pravda. 

Šéf ich zvláda, on tie problémy rieši - či doslova hasí. Čokoľvek sa stane a je z toho problém, tak to uhasí. A keďže to tak robí už roky, tak si ani neuvedomuje, že na jeho oddelení alebo v jeho firme potreba hasiť akosi neutícha, ba dokonca sa zvyšuje. Takže sa z neho stal šéf HASIČ.

Ako sa šéf môže stať z hasiča požiarnikom?

To je celkom jednoduché...

Falošné oceňovanie

Koniec roka a firemné večierky. Čas na zábavu a niekedy aj čas na odmenenie pracovníkov. 

Názov článku by mohol byť aj: Návod, ako si na firemnom večierku nerozbiť firmu (alebo pre tých úspešných je toto samozrejmosť).

Predstavme si, že firma splnila alebo dokonca prekročila ročný plán, ktorý bol zverejnený a každý to vie.

Vtedy je skutočne na mieste a musíte to spraviť - poďakovať pracovníkom za ich výkony, dať im darčeky a hlavne oceniť tých najlepších - a to pred ostatnými, ich manželkami a deťmi. 

Ak je to takto u vás vo firme samozrejmé, je to super!

Dajte si však pozor - ak tu budete príliš všeobecný a budete vyzdvihovať hlavne kolektívne zásluhy a tých najlepších individuálne neoceníte (alebo ich oceníte rovnako ako ostatných) - tak ste si práve vyrobili problém. 

Verte mi, či nie - špičkoví pracovníci (teda tí, čo mali najlepšie výkony v danom roku, si aspoň ocenenie na konci roku zaslúžia) sa môžu poriadne naštvať…, teda oni to nahlas možno nepovedia, ale zamrzí ich to určite. A to je neraz odpoveď na nevysvetliteľné odchody výkonných pracovníkov z firmy…

Ak toto isté urobíte aj v prípade, že firma nesplnila plán - máte poriadne veľký problém.

Prečo?

Pretože pracovníci nesplnili plán a vy im poďakujete za ich snahu a prácu za celý rok. 

Čo im vlastne takto verejne poviete?

Efektivita práce Afrika kontra Európa

Ak máte problémy s pracovníkmi, tak je to bežné. Ak ich nemáte, tak vám gratulujem!

Nemyslite si, že ste jediní na svete. Teraz som služobne v Afrike (zlatonosné pobrežie) a dá sa povedať, že niečo je veľmi podobné ako u nás, a niečo aj veľmi odlišné.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ľudia tu majú na všetko čas. 

Základný rozdiel oproti nám je podnebie - teda, že tu je skutočne veľké horko a bez klimatizovaného hotela by som ja osobne neprežil. 

Ale poďme si porovnať prístup k práci a ako to tu vlastne funguje.

Asi hlavný rozdiel je ten, že tu tí pomalí pracovníci pracujú za skutočne minimálnu mzdu, ktorú však neurčuje štát. Je jasné, že sa od roboty nepretrhnú. Rozdiel však je, že si môžete dovoliť mať aj troch pracovníkov na pozícii, kde by na Slovensku stačil jeden. 

Takže napríklad u nás máte na hoteli „pokojskou“, tu sú na to traja. 

Jeden len zadáva prácu, druhý to vykonáva svojou ležérnou rýchlosťou - častokrát priamo pod jeho dohľadom, a to najhlavnejšie, čo u nás vo veľa firmách chýba - tretí nerobí nič iné, len kontroluje kvalitu práce podľa hotelových štandardov. 

Prečo dnes nefunguje štandardný marketing?

Každý si už asi všimol, že klasický marketing akosi prestáva fungovať. 

Takže reťazce nám už nehádžu letáky do schránok v množstvách ako kedysi, bilboardy si nevšímame a keď beží reklama v televízii, ľudia prepínajú na iné kanály alebo od telky odchádzajú. 

Toto nie je veľmi dobrá situácia pre firmy, ktoré majú špičkové a kvalitné výrobky (služby) a chcú dať o sebe a svojich výrobkoch vedieť potenciálnym zákazníkom.

Prečo sa to deje?

Z dvoch dvôvodov. 

Jednak preto, že časť týchto tzv. reklám sa snaží doslova manipulovať s ľuďmi a to už dnes ľudia nemajú radi, teda si to so sebou (alebo na sebe) robiť nenechajú.

Druhý dôvod je, že v mnohých reklamách sa jednoducho nehovorí pravda!

Práve vrcholí jedna z najväčších afér v oblasti motorizmu: „Dieselgate“.

Áno, v Európe by na to asi neprišli, pretože tu je štandard, že nafta je lacnejšia ako benzín a teda spotrebiteľov moc nezaujímajú nejaké emisie, ale skôr spotreba. Mimochodom pri spotrebe sme si už zvykli, že sa prakticky to, čo je uvádzané v technických preukazoch pri bežnej jazde nedá dosiahnuť a teda tieto normované lži berieme ako fakt.

Lenže v USA je to práve naopak! 

4 typy ľudí

Nejdem písať o nejakých introvertoch alebo cholerikoch, či inom delení. Ale o tom, ako sa ľudia stavajú k problémom. 

Takže celé delenie je nasledovné:

1. Sú ľudia, ktorí riešia problémy,

2. ďalej takí, ktorí nerobia problémy,

3. potom ľudia, ktorí robia (doslova vytvárajú, či vyrábajú) problémy,

4. a nakoniec ľudia, ktorí sú sami o sebe problémom.

S prvými dvoma typmi ľudí vo firmách nemajú žiadne problémy, a preto si ich (majitelia, vedenie, či pracovníci) dosť často ani vôbec nevšímajú a dokonca ani nevážia. Sú totiž takí obyčajní, bežní… (alebo aj nie sú).

To, čo ukázali výskumy však je, že manažmenty firiem až príliš často venujú 80% svojej pozornosti na oblasti a ľudí, ktorí robia problémy - problematickým pracovníkom. A tých je vo firme takmer vždy menej ako 20%. Takže 80% svojej pozornosti venujú menej ako 20% pracovníkom. 

Neviditeľná kríza začala

O čom idem písať? Ekonomika sa začala rozbiehať, v mnohých brandžiach sa opäť a aj bez pričinenia výrobcov alebo predajcov začalo predávať viac. Nepíšem teraz len o predaji klimatizácií alebo ventilátorov (aj keď pred týždňom bolo 37°C). 

Takže stav je taký, že firmy začínajú mať vyššie tržby (obraty). 

Otázkou však je, ako k tomuto prispeli samotní pracovníci, ktorí majú na starosti marketing a predaj. 

Teda inak povedané, či je to ich zásluha?

A to je kľúčové. 

Trh rástol o 8% a nám sa predaj zvýšil tiež o 8%. Ako k tomu prispeli pracovníci danej firmy? Asi nijako, len sa zvezú na vlne - darí sa, na vlne zvýšeného dopytu alebo rastu. A to predsa cíti každá jedna firma. 

A kde je tá kríza?

Dajte si jednu zásadnú otázku: „Čo robili vaši predajcovia počas krízy?“ 

Chodili na predajné semináre? Asi nie, veď na to neboli peniaze. Trénovali predaj? Asi nie, nebol na to čas. Koľko kníh o predaji si za toto obdobie (2009-2015) sami kúpili alebo prečítali? Vlastne, čo spravili preto, aby sa vo svojej profesii zlepšili? Aspoň nejaká snaha?