Pribrzdené firmy

Dva krát meraj a raz strihaj. 

Toto porekadlo alebo ak chcete ľudovú múdrosť nájdete asi v každej krajine alebo kultúre.

Pre niekoho je to hra na istotu, pre iného zbytočné zdržiavanie.

Napriek tomu, že v nasledujúcom príklade si nikto nedovolil urobiť nejakú chybu naschvál a bolo tam urobených tisíce kontrol a niekde aj viacstupňových - predsa len sa našla - vlastne až následne sa pri dôkladnej analýze zistila jedna malá, ale kardinálna chyba.

Bola to sonda za 320 miliónov dolárov - Mars Climate Orbiter (MCO). Čo sa stalo? Nuž len to, že všetci dodávatelia vývojári vo svojich výpočtoch rátali v metrickej sústave s metrami a kilometrami a jeden dodávateľ v americkej sústave v yardoch a míľach. Vzniknutá chyba asi 80 km pri pristávaní rozhodla o neúspechu tejto sondy. Pravdepodobne zhorela v atmosfére Marsu. 

Aj keď sa stala chyba, program dobývania Marsu to nezastavilo, len zbrzdilo. 

Otázka je, čo sa deje v bežnej firme.

Hodnota firmy

Hodnota akejkoľvek značky alebo firmy sa priamo odvíja od jej úspechu na trhu, čo sa meria pomocou tržieb.

Teda jej hodnota je určená tým, koľko výrobkov alebo služieb daná firma dokáže predať. Tak to vždy bolo, je a dúfam, že aj bude platiť.

Veľa ľudí predáva alebo sa snaží predávať, ale len málo z nich dokáže dotiahnuť predaj do konca a zinkasovať od zákazníka peniaze. 

V  skutočnosti je úplne jedno ako sa snažíte predávať a ako ste v tom dobrý, pretože vyhráva ten, u koho zákazník kúpi. 

Je to ako vo futbale. Darmo bolo mužstvo lepšie a hovorili to aj odborníci, videli to diváci. Nič im to nebolo je platné, že mali 70% držanie lopty a 80% času hrali na polovici súpera, pokiaľ nedali gól. 

Bez strelenia gólu je ťažké vyhrať. A navyše na to, aby vyhrali, musia dať viac gólov ako súper. 

V predaji je to rovnaké - vyhrá ten predajca, ktorému dá zákazník svoje peniaze.

Tvrdiť, že pokiaľ viete uzatvárať obchody (predaj), tak vaša konkurencia pracuje pre vás je skutočne odvážne.

Je to ako keď sa útočníkom nedarí streliť gól a poriadne rozchytajú súperovho brankára.

Čo má spoločné pracovník a fax?

Sen asi každého človeka je v živote robiť to, čo ho baví. 

Niektorí ľudia už od malička vedeli, čo by chceli byť (smetiar, kozmonaut, rušňovodič) alebo čo by chceli robiť a išli si za svojím cieľom. 

Iní to nevedeli a tak sa rozhodli po základnej alebo strednej škole. Ďalším ani to nestačilo, a ani vysoká škola im nedala odpoveď - až prax ich doviedla k tomu, čo robia dnes. 

Pokiaľ v tom majú ľudia jasno, tak je to v poriadku. Ale niekedy sa skutočne nedá uživiť tým, čo človeka baví - napríklad sledovaním televízie alebo hraním videohier na počítači. Na druhej strane sú aj takí experti, čo to dokázali. 

Pravdou je, že pokiaľ človek nechce zostať svojim rodičom na obtiaž, tak sa v určitom veku musí postaviť na vlastné nohy a začať sa živiť sám.

A tak začne pracovať.

Čo je práca? 

Pre niekoho zábava, pre ďalšieho samozrejmosť, pre iného nutné zlo.

Úspech sa neodpúšťa...

Každý v živote chce byť úspešný. V živote, v práci, v podnikaní, jednoducho vo všetkom, čo človek robí, sa o to snaží.

Jeden poľský spisovateľ povedal toto: „Úspech je to, čo ti priatelia nikdy neodpustia.”

Je to problém, lebo sa to na Slovensku akosi udomácnilo…

Už som to počul hovoriť aj trocha pozmenené: „Ľudia ti úspech neodpustia” alebo „Úspech sa neodpúšťa”. 

Ak toto počúvate vo svojom okolí, tak by ste sa vážne mali zamyslieť, KTO to rozširuje. 

A hlavne, prečo vám to hovorí.

Toto vám budú tvrdiť len tí, ktorí vám závidia alebo takí, ktorí nechcú, aby ste boli úspešní.

Je možné, že si takto ospravedlňujú len to, že nemajú žiadnych skutočných priateľov a preto ani nechcú, aby ste mali priateľov vy. 

Dokonca je v tom skrytá vyhrážka. 

Čas zúčtovania?

Deti v škole dostali vysvedčenie, začali sa prázdniny.

Nastáva špecifické obdobie, kedy sa v niektorých firmách robí na udržiavací režim. Naopak časť firiem ide do hlavnej sezóny a robia skutočne naplno. 

Je ale jedno, k akým firmám patrí tá vaša, ak ste na vedúcej pozícii je tu pre vás jedna otázka:

Ozaj, dali ste vysvedčenie svojim pracovníkom?

Je jedno, či áno alebo nie - návod nájdete TU.

Nedarí sa vám, ako by ste chceli?

Nedarí sa vám, ako by ste chceli? Možno je na vine niekto iný.

Jediná otázka: Kto za to môže? 

Jeden povie, že si za to môže každý sám.

Druhý odvetí, že sa mu nedarí kvôli niekomu (alebo niečomu) inému, kríze, konkurencii, vláde, …

Kto má pravdu?

Možno budete prekvapení, ak poviem, že tak trocha obaja. 

Ako nás môžu ovplyvniť ľudia, ktorých máme na okolí? A je jedno, či to je rodina, spoločník, šéf, zamestnanci, kamaráti, či obchodní partneri. 

Niekto povie, že on si do ničoho od druhých kecať nenechá. Takže ho ani nikto ovplyvniť nemôže. 

Na prvý pohľad má pravdu, ale stačí, aby súhlasil napríklad s nejakým názorom: 

„Vieš, je to ako v živote, raz si hore a raz si dole”. 

A práve to schytal. Táto „rozumnosť” povedaná niekým, kto chce aby sa mu nedarilo, zabezpečí, že aj v skutočnosti bude raz hore a raz dole. Ako na hojdačke. To sa stane v prípade, ak si to zobral za svoje a súhlasil s tým. 

Možno si ani neuvedomil, že s tým súhlasil. Len to rozširuje a hovorí ľuďom ďalej…, tak s tým vlastne súhlasí. Veď, kto by vedome klamal…

Prečo?

Pasívny príjem vytvorený aktívnou prácou?

Snom snáď každého človeka, ktorý čítal niečo z motivačnej literatúry je mať pasívny príjem (alebo pasívne príjmy). A dokonca neraz aj tých, ktorí o tom len niečo počuli.

No málokto vám povie, že na to, aby sa vám to podarilo, sa musí pracovať. A nie je to tak, že náhodou alebo keď sa mi chce, ale tvrdo a niekoľko rokov.

Takže koľko rokov ste ochotní tvrdo makať, aby ste si vytvorili pasívne príjmy?

Výnimku tvoria ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne. A tak si kúpia nejakú nehnuteľnosť, aby ju prenajímali. Ak to urobia z peňazí, ktoré majú nazvyš, tak je to v poriadku. Lenže aj na nadpriemerné príjmy treba pracovať, takže to ani nie je výnimka. 

Aj tá najlepšia banka vám dnes nedá viac ako 2%. A tak je to lepšie uloženie peňazí do majetku a aj jeho zhodnotenie, ako nechať peniaze v bankách. Platí to za predpokladu, že sa vám vašu nehnuteľnosť podarí prenajať. 

Navyše každých 20 rokov by sa mala cena nehnuteľností zdvojnásobiť. Pokiaľ nepríde nejaká kríza…

Iné je to, ak si nehnuteľnosť kúpite na úver alebo hypotéku. Toto je investícia pre niekoho na 10, pre niekoho na 25 rokov. Pretože splátky úverov budete musieť platiť každý mesiac, bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte nájomníka, ktorý by to „splácal” za vás.

Aby vám to dobre vychádzalo, musíte mať prenajatú nehnuteľnosť 10 a viac mesiacov ročne, inak tie výnosy nebudú 6-8%. Pravdaže, záleží to od lokality. Ale aj na to budete musieť byť aktívny. 

Zhruba každých 8-10 rokov budete musieť celý byt zrenovovať, inak nedosiahnete dobrý výnos.

Poznám ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností a celkom dobre ich to uživí.

Ale to je len jeden spôsob ako si vytvoriť nejaký pasívny príjem…

Dá sa to spraviť aj inak. A to sa dozviete tu.

Japonec SATO a Kórejec DAJAKO

Ideálny stav pre šéfa vo firme by asi bol taký, že keď niečo je treba spraviť, zariadiť alebo vyriešiť, tak je tam vždy niekto, kto to sám od seba aj zariadi alebo vykoná. Alebo daný problém vyrieši. A ak na to aj nemá kompetencie, tak navrhne pre firmu a vzhľadom na dané okolnosti nejaké optimálne riešenie.

Veľmi často sa problémy riešia na poradách. Buď plánovaných alebo narýchlo zvolaných práve pre nejaký problém.

Snáď najalibistickejšie na tom je neraz takýto postoj pracovníkov:

- Šéfko, ono sa to spraví. Nebojte sa, ono sa to nakoniec stihne načas. 

A šéf je neraz spokojný, že sa problém rieši. 

Len ten problém sa sám nevyrieši a navyše nikomu nebol pridelený. A ten “SATO” na ďalšej porade zrazu chýba, jednoducho neprišiel (alebo nedajbože dal výpoveď) a šéf má problém - nikto mu nepovedal, že ja to spravím alebo ja to vyriešim.

V niektorých firmách pracuje taká dvojička. Z telky by sme mohli tipovať že Pat a Mat, ale nie je to pravda. Takže sa k Japoncovi pridá Kórejec a máme takúto odpoveď podriadeného:

- Šéfko nebojte sa, dajako sa to zvládne. 

Neviem, či si to uvedomujete, toto už nie je len problém šéfa. 

Čo na to zákazník, ktorý týchto ľudí platí? 

Bolo by to treba urobiť

Klasická situácia - šéf hovorí na porade: 

“Bolo by to dobré spraviť.” Alebo:

“Bolo by dobré urobiť toto alebo toto.” 

A pracovníci sa do toho neraz zapoja. A vymýšľajú čo a ako najlepšie by sa dalo urobiť. Šéf je nadšený z ich aktivity a postavenia sa k riešeniu firemných záležitostí.

Je tu len jeden malý problém, že do ďalšej porady o týždeň (mesiac) to však veľmi často urobené nie je. 

Prečo? 

Lebo “Bolo” nikdy nepočúva. A keď počúva tak nerobí, čo má. On tam totiž málokedy pracuje!

(A to sa chcem vopred ospravedlniť všetkým, ktorí majú priezvisko alebo prezývku “Bolo”.) 

Čo myslíte, koľko takých “Bolov" sa nachádza vo firmách?

Že sa toto bežne nedeje?

Tajomstvo výberu ľudí do firmy

Asi pred 100 rokmi sa vydal na expedíciu Ernest Shackleton na lodi Endurance. Jeho posádka mala 27 členov. Cieľ bol prejsť naprieč celou Antarktídou. 

Napriek tomu, že expedícia skončila neúspechom, (lebo loď zamrzla v ľade pri Antarktíde, ktorý ju po 10 mesiacoch rozdrvil a oni sa potom ešte 5 mesiacov plavili na kryhách ľadu a v záchranných člnoch) je pozoruhodná jednou vecou a to, že nikto na nej nezomrel. Neboli tam žiadne vzbury, žiadne historky o tom, ako sa posádka navzájom požierala od hladu. 

Nebola to však náhoda. 

Bolo to preto, lebo Shackleton našiel správnych ľudí. 

Keď naplníte organizáciu vhodnými ľuďmi, ktorí veria v to, čo aj vy, úspech sa určite dostaví. 

Ale ako našiel Shackleton tak skvelú posádku?