Hackeri vo firme

Veľa firiem si neuvedomuje, že otázka tzv. „Hackerov“ nie je len záležitosť, či im niekto zvonka napadne sieť alebo počítač.

Jedna z definícií „Hackera“ je počítačový špecialista či programátor s detailnými znalosťami fungovania systému; dokáže s ním výborne pracovať a najmä si ho upraviť podľa svojich potrieb.

No ak to zovšeobecníme, tak je to niekto, kto veľmi dobre pozná systém (teda ako to vo firme funguje alebo nefunguje) a upraví si ho podľa svojich potrieb (nie podľa potrieb firmy, zákazníkov a ani šéfa).

Takže to môže byť hocikto, kto pracuje vo firme. 

Každý nový pracovník sa vo firme oboznamuje so systémom, ktorý tam funguje a sú to jednak písané ale aj nepísané postupy a pravidlá. Nie je pre neho nič ľahšie ako si ten systém otestovať. Skúsi to raz, ak mu to vyjde, tak aj druhý krát a potom má z toho celkom funkčný štandard. 

Je to napríklad situácia, keď pracovníci zistia, že šéf síce vydáva príkazy, ale nekontroluje ich splnenie, alebo nestíha kontrolovať ich dôsledné vykonanie. 

Novoročné predsavzatia - nástroj úspešných alebo barlička pre priemerných?

Na tomto blogu som napísal 3 články na tému „Novoročné predsavzatia“. 

Boli pomerne čítané a myslím, že je v nich veľa pravdy a pár dobrých tipov. (Ľahko sa k nim dostanete kliknutím sem - článok 1, článok 2, článok 3.)

Na druhú stranu to tak trocha súvisí s prípitkom na Silvestra - vlastne na Nový rok a želaniami. 

Dnes je už vo firmách štandard, že sa vyhodnotí, čo sa podarilo dosiahnuť v uplynulom roku a stanovia sa nové ciele a k tomu príslušné plány na Nový rok.

Ak je to štandard, tak je to v poriadku. Často to totiž súvisí s účtovným rokom firmy.

Otázkou však je, či na stanovenie firemných (ale aj osobných cieľov) potrebujeme Nový rok.

Pretože pravdou je, že cieľ si môžete dať kedykoľvek počas roka a dosiahnuť ho.

Ale pre časť ľudí je to celkom rozumné a „pohodlné odloženie“.

Jednoducho začať od Nového roka.

Otázkou je, prečo nie hneď, keď to naozaj chcú! Alebo to zase tak moc nechcú? A načo čakať až do Nového roka?

Čo myslíte, ako sú títo ľudia v živote úspešní?

Silvester - čas bilancovať

Blíži sa Silvester a to je vždy čas zastaviť sa a vyhodnotiť uplynulý rok. 

Toto je 5 najčítanejších článkov v roku 2014 na našom blogu:

1. Sieťový marketing v praxi (čítať)

2. Japonec SATO a Kórejec DAJAKO (čítať)

3. Tajomstvo výberu ľudí do firmy (čítať)

4. Kľúčový problém pri kalkulácii výrobkov (čítať)

5. Predavač a podávač zmutovali? (čítať)

Tri najdiskutovanejšie články roka 2014 sú:

1. Úspech sa neodpúšťa (čítať)
2. Japonec SATO a Kórejec DAJAKO (čítať)
3. Spokojní zamestnanci versus spokojní zákazníci (čítať)

To je krátke vyhodnotenie nášho blogu. Verím, že podobne bilancuje asi každý.

Takže moje posledné slová v tomto roku:

Želám Vám úspešný rok 2015!

Jeden manažérsky mýtus

Organizačná štruktúra vyrieši všetky problémy vo firme - je to mýtus alebo pravda?

Organizačná štruktúra - má ju každá firma, ktorá funguje. Tak, ako sa vyvíja firma, vyvíja sa aj jej štruktúra a to bez ohľadu na to, či ju zakladateľ vytvoril hneď pri založení firmy, pred 5 rokmi alebo ju tvorí práve teraz. Obvykle je prvýkrát vytvorená a publikovaná až v momente, keď vedenie do firmy zavádza nejaký systém riadenia kvality (v Európe je to najčastejšie ISO), ktorý ju priamo vyžaduje. 

Teda neznamená to, že ak ju nemáte vyvesenú vo firme, tak neexistuje. Veď predsa každý pracovník vie, kto je majiteľ, konateľ, výkonný, obchodný alebo ekonomický riaditeľ.  Čiže v nejakej forme existuje. 

Pokiaľ však nie je vypracovaná, obsadená existujúcim personálom a vyvesená vo forme tabule, nikto ju nebude poznať, rešpektovať a ani používať. Navyše až v takejto forme patrí k štandardným nástrojom manažmentu.

Tu majú firmy rezervy, často je to niečo, čo počká, veď hlavné je zohnať zákazky alebo vyťažiť výrobu. Ak firma začne stagnovať, alebo sa dokonca dostane do problémov, veľa manažérov je presvedčená, že keď ju vypracujú, tak tým vyriešia všetky svoje problémy. 

Mínusy:

Ak firma nefunguje dobre, nová organizačná štruktúra ju nezachráni, v tomto prípade sa treba postarať o objednávky, teda napredávať produkty (tovary a služby), aby bolo pre koho vyrábať a dodávať.  Peniaze tečú do firmy od zákazníkov.

Najťažšie sa do nej zapracovávajú kumulované funkcie mnohých ľudí vo firme. 

Plusy:

Dobrá organizačná štruktúra so správnymi ľuďmi na kľúčových pozíciách dokáže skutočne zvýšiť efektivitu celej spoločnosti. Treba však pamätať, že to je len prvý krok. 

Treba zadefinovať na každom poste veľa vecí. Ako príklad sa dajú uviesť právomoci, zodpovednosť a povinnosti, rozsah činností, či dokonca pracovné postupy a samozrejme výsledok práce na danej pozícii. 

Tak, je alebo nie je potrebná?

Môžete mať tú najdokonalejšiu organizačnú štruktúru na svete a aj tak skrachovať. Firma je o ľuďoch. A naopak, môžete mať aj tých najlepších ľudí vo firme a predsa sa Vám nemusí dariť. 

Čo brzdí dnešné firmy?

Vo firme sa spočítajú kapacity produkcie a potom sa do úvahy zoberie konkurencia, trhový podiel, cenová úroveň a stanovia sa ciele. Jednoducho stanoví sa reálny plán, ktorý z tohto vychádza. Predstaví sa ľuďom, oni ho odkývajú a…

Prečo sa však tak často nedosiahne?

Na to je vždy veľa rozumných dôvodov - v skutočnosti výhovoriek.

A čo ďalší rok? 

Stanoví sa nový plán alebo sa ten starý o trocha navýši - veď predsa firma by mala rásť a … opäť ten plán nie je splnený.

A ďalší rok?

Škoda hovoriť alebo plánovať… 

Keby som v minulosti nepracoval vo firme (ešte dokonca pred krízou), kde sa to takto tvorilo a aj plnilo, tak by som o tom ani nepísal. Lenže zistil som, že tento problém majú mnohé firmy aj v súčastnosti.

S tým sú spojené nasledujúce otázky: 

1. Načo je dobrý takýto plán (takéto plánovanie)?
2. Je vôbec normálne chcieť po pracovníkoch, aby plnili plány stanovené manažmentom alebo majiteľmi?
3. Čo vlastne je reálny plán?
4. Zlyhal majiteľ, manažment alebo zamestnanci?

Learning by doing

Jedna z metód ako niekoho niečo naučiť. Nadpis by mohol byť aj „Učenie sa robením“.

Ako sa to prekladá do slovenčiny?

Učenie sa praxou, učenie sa za pochodu, učenie sa tým, že to robím - učenie sa robením.

Nie je to nič nové, bolo to pokrokové v 19. storočí. Išlo najmä o to, ako žiakov, študentov niečo naučiť.

Učenie sa praxou bolo využívané hlavne na učňovských školách a stredných odborných školách.

Takto to definujú súčasní vysokoškolskí pracovníci:

„Metóda learning by doing je založená na získavaní znalostí a vedomostí praktickou aplikáciou. Implementácia tohto konceptu do výukového procesu má teda pre vzdelávanie veľký význam najmä z hľadiska uplatnenia sa absolventov v praxi.“ 

Múdro povedané, ale pre koho je to vo firmách vhodné?

Spokojní zamestnanci versus spokojní zákazníci

Hovorí sa, že spokojní zamestnanci pracujú lepšie. Iste, no toto je to jediné, čo má firma dosiahnuť?

A čo robiť, ak s nimi nie je spokojný samotný šéf alebo majiteľ?

Čo sa stane so športovcom, ktorý je spokojný s tým, čo dosiahol? 

(Jednoducho bol tretí na nejakom vrcholnom športovom podujatí. Alebo sa dostal do nejakého špičkového tímu.) 

Skoro nič, ale v jeho hlave práve nastal obrat - jednoducho je tu bod zlomu - už sa nemusí toľko snažiť ani makať. Jednoducho sa sám zastaví v tom, aby dosiahol ešte viac, posunul sa ďalej. 

A od momentu, kedy sa sám so sebou uspokojí, už ďalej nebude na svojich schopnostiach naďalej tvoriť, ale začne ich nevedomky ničiť.

A nestačí hovoriť o tom, že on predsa chce, že on sa snaží…

Otravnému hmyzu vstup zakázaný

Nie je nič horšie, ako keď vás niekto vyruší pri práci. Niekedy je to len telefonát, niekedy zamestnanec a niekedy neohlásená návšteva. 

A čo ak vás na to priamo navádza človek (šéf, majiteľ firmy), ktorý si s vami nevie dohodnúť termín stretnutia a vám alebo vašej asistentke povie: „Keď pán XY pôjde okolo, nech sa zastaví.” 

Vysvetľovať mu, že vy nechodíte po Slovensku len tak „na blint” a okolo je častokrát zbytočné. 

A keď za ním prídete, tak neraz to ešte zaklincuje nápis na vstupe do firmy: 

„Podomovým predajcom vstup zakázaný!”

Čo týchto ľudí vedie k tomu, aby museli toto napísať je zrejmé, ale…

Pokiaľ však má predajca pocit, že otravuje ľudí alebo to ktokoľvek vo vašej firme rozširuje alebo má k predaju tento postoj a nie ste zrovna nezisková alebo charitatívna organizácia, tak ho jednoducho vymeňte!

Tvrdé? 

No, či sa vám to páči alebo nie, ak sa vám toto vo firme rozšíri, tak to bude potichu zažraté v ľuďoch a zaručene ich to infikuje ako lepra alebo nejaký veľmi nákazlivý vírus. (Nakoniec aj on má plat len vďaka tomu, že vaša firma dostatočne predáva).

A ako sa to bude vo firme prejavovať?

Problémy a zodpovednosť

Ak vo firme, pri práci vznikne problém, treba ho riešiť.

Otázkou je - KTO by ho mal riešiť?

Niektorí pracovníci v tom majú vždy jasno - predsa šéf, čo by inak robil?

A niektorí „nekompetentní” šéfovia sú dokonca šťastní, že môžu svojim podriadeným denno denne dokazovať, že oni sú jediní, ktorí vždy vyriešia všetky problémy.

Otázkou je - koľko z tých problémov, ktoré Vám pracovníci predkladajú, vedia a môžu zvládnuť oni sami? A nejedná sa o prípad, že riešenie prekračuje jeho právomoci?

Tak prečo to obvykle pracovník nerieši sám? 

Často z nasledovných dôvodov:

Buď nevie ako na to (a to sa dá akceptovať len u nových, nezaškolených pracovníkov a tiež sa to dá pochopiť - aby situáciu ešte nezhoršili alebo niečo nepokazili), alebo sa len chce zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutie. 

V každom prípade je toto pre neho najjednoduchšie a veľmi pohodlné riešenie.

Viete si predstaviť situáciu, že pracovník pracuje vo firme 4-5 rokov na nejakej pozícii a vznikne problém a jediné, čo ho napadne, je ísť za šéfom a oznámiť mu, že nemôže pracovať, lebo sa vyskytol problém?

Byť alebo nebyť PREDAJCOM?

Prečo tak málo ľudí chce byť predajcom alebo obchodníkom?

1. Je to ťažké

Doba, kedy stačilo nejaký tovar mať na sklade alebo na predajni je preč, rovnako ako doba kedy predajcovia ohurovali zákazníka parametrami a rôznymi výhodami. Zákazníci sa dnes skutočne správajú inak. 

2. Majú pocit, že tým iných otravujú

Je to ako sa snažiť Eskimákovi predať chladničku. Ak produkt alebo službu niekto nevyužije a nepotrebuje, tak vnucovať mu to je trápne. Napriek tomu sa nájde dosť ľudí, ktorí to jednoducho chcú alebo musia mať!

3. Nechcú, aby ich niekto porovnával so „šmejdami”

Tak tomuto sa nevyhnú, ak ich produkt nie je pre ľudí užitočný alebo etický. Je tu ešte jedna vec, dnes už finty a nátlak na zákazníkov moc nefungujú.

4. Zlyhali, nedarí sa im, a tak si potvrdzujú, že to nevedia

Neznesú odmietnutie. Predaj je krásna a jednoduchá vec, lebo zákazník buď kúpi alebo v tom najhoršom možnom prípade nekúpi. Tu nejde o život! Čo robí psychika s ľuďmi sme videli na nedávnych majstrovstvách sveta vo futbale v zápase Nemecko - Brazília, zápas skončil 7:1.

5. Nemajú alebo nepoužívajú správnu technológiu „Predaja”

Toto je dnes kardinálny problém. Jednak málo trénujú a keď, tak používajú zastaralé metódy predaja. Predaj nie je príliš racionálny, ide skôr o emócie. Lebo inak by všetci kupovali len to najlacnejšie na internete. 

Je to 5 vecí, s ktorými si musia ľudia pracujúci v predaji v dnešnej dobe poradiť. 

Táto práca nie je pre každého. 

Ale ak má človek ochotu, motiváciu, chce to robiť a neodradia ho prvé NIE zákazníkov alebo neúspechy, tak sa mu dá pomôcť. Lebo potom mu chýba už len správna "Technológia predaja". 

Ak máte etický produkt, tak s tým ostatným vám vieme pomôcť. Kliknite sem.