Predavač alebo “Podávač”?

Aký je medzi nimi rozdiel? 

Na prvý pohľad žiadny. Obaja sú v predajni. Obaja obsluhujú zákazníkov. Obaja sú k nim príjemní, milí, radi im všetko ukážu a vysvetlia.

Tak v čom je teda rozdiel?

Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”.

Ako k zákazníkovi pristupujú?

Podávač uvažuje nasledovne: “Predám zákazníkovi všetko, čo si bude pýtať alebo chcieť”. Prečo som nepredal viac? Lebo zákazník pýtal tovar, značku, veľkosť, ktorú majiteľ neobjednal, alebo na sklade nemajú. Jeho najväčšie majstrovstvo je maximálne zákazníkovi niečo ponúknuť. Ponúknuť niečo ďalšie, chápe ako vnucovanie. A to predsa ani on sám nemá rád. Tento v podstate zákazníkovi podá (pardon, predá) len to, čo si sám vypýta.

Ako uvažuje skutočný predavač?

Zatiahnutá ručná brzda firmy

Každú firmu tvoria ľudia a tí, čo s nimi pracujú mi dajú určite za pravdu, že najťažšia práca pre človeka je práca s ľuďmi. O tom by vedeli rozprávať už aj mamičky vychovávajúce svoje deti. 

V snahe zefektívniť chod firmy a prácu ľudí sa šéfovia neraz snažia spísať a skutočne spíšu rokmi overené a fukčné veci do pracovných postupov alebo smerníc. V nádeji, že keď podľa nich budú ich podriadení pracovať, všetko bude jednoduchšie, jasnejšie a rýchlejšie. 

Toto by bola pravda, keby skutočne všetci pracovníci dané postupy či smernice dodržiavali a podľa nich aj pracovali. Neraz sa však v teame vyskytne jednotlivec, ktorý si robí podľa seba. Bez ohľadu na smernice a pracovné, či technologické postupy. Je zrejmé, že svojim konaním takto marí prácu ostatných pracovníkov a doslova brzdí či dokonca bojkotuje výkony spolupracovníkov a teda aj celej firmy. 

Keďže sa neriadi smernicami, šéfovia mu začnú dávať príkazy tak, aby práca nestagnovala. Sú presvedčení, že keď už človek nedodržuje jednoduché a zrozumiteľné postupy, tak aspoň príkazmi ho zvládnu.