pondelok 3. decembra 2012

Ako sa pozná "Slabý šéf"?


Už sa veľa popísalo o tom, aké vlastnosti a kvality má mať správny šéf, či vodca. Čo musí spĺňať, ako dosiahne, aby mal rešpekt a úctu.

Ako sa pozná slabý šéf? Jednoducho človek v šéfovskej pozícii, ktorý na to skutočne nemá? Možno mi budete písať, že takí už na svojich pozíciách nie sú. No málokto si uvedomí, že práve takýto človek na akejkoľvek vedúcej pozícii dokáže zničiť firmu ďaleko rýchlejšie ako ktorýkoľvek bežný pracovník.

Prečo? Lebo obyčajný pracovník - myslím tým človeka na akejkoľvek pozícii vo firme, ktorý nikoho neriadi - ak nerobí, čo má - síce otravuje život ostatným, kazí im prácu, brzdí firmu - alebo keď nerobí nič - aspoň nič nepokazí, v skutočnosti ničí život sebe a ničí svoje pracovné miesto. 

Ale šéf, ktorý na to nemá

To je úplne iné kafé. Prečo? On má šancu ničiť to zhora

Ako sa prejavuje nekompetentný šéf?

štvrtok 22. novembra 2012

Orientácia na zákazníka v USA a v EU 2


Alebo prečo sú pracovníci a firmy v USA efektívnejší? Teda majú o viac ako 25% vyššiu produktivitu práce ako v EU?

V predošlom článku som porovnával obchody a reštaurácie. Tieto príklady som zvolil len preto, že nakupovať a do reštaurácie chodí aj u nás takmer každý. Bolo pomerne dosť reakcií, že to zase tak zlé nie je ani u nás. Všetky reakcie nie sú v komentároch, pretože veľa čitateľov mi ako reakciu na článok napísalo e-mail.

Musím povedať, že je to ZLÉ
Zoberte si napríklad colníkov na letisku v USA a v Európe. Teda tých, ktorých platí štát. Myslíte, že robili rovnako?

Pozrime sa na odbavenie a kontrolu pasažierov a batožiny (čo si beriete so sebou do lietadla) po check-in(e). 

Letisko v USA - no bola tam veľká rada - zrazu sa tam nahrnulo veľa pasažierov - viac ako 200 ľudí. Jedna colníčka prišla za mnou a dala mi lístok, na ktorý napísala aktuálny čas a požiadala ma aby som to odovzdal colníkovi, čo kontroloval pasy a letenky. Tak som išiel za ním - dobehla ma, že mám sa postaviť do rady a dať mu to až budem na rade. Neišlo to rýchlo a aj bez merania času museli niečo urobiť, aby pasažieri nezmeškali lety. Vysielačkami zavolali ďaľších kolegov (asi od iných terminálov) a tí kontrolovali ľudí postojačky aj mimo ich bežné pracoviská. Na rad som prišiel po 12 minútach a na moje prekvapenie som ten papierik odovzdával tej istej colníčke, ktorá mi ho dala. Celé to trvalo 12 minút! A s úsmevom.

štvrtok 8. novembra 2012

Orientácia na zákazníka v USA a v EU


Pôvodne som chcel napísať nadpis - Orientácia na zákazníka v USA a v EU očami kvalifikovaného zákazníka - teória a prax, ale to je dlhé.

V čase globalizácie by nemal byť takmer žiadny rozdiel. Samozrejme, že firmy sa orientujú na zákazníkov, teda aspoň sa snažia. Ako to vyzerá v praxi? Pozrime sa na rozdiely očami zákazníka. 

Nákup v supermarkete. Rozdiely si všimnete už pri vstupe. Väčšie nákupné košíky a nemusíte si ich požičiavať za mince. Ponuku, sortiment  a ceny nejdem porovnávať. Pri platení - pokladník vám balí nákup automaticky do nákupných tašiek. Samozrejme, že za igelitky neplatíte. A ešte jedno - pozdraví a väčšinou sa vás opýta ako sa máte. Nemá problém pripojiť úsmev. Keď zaplatíte, pozdraví znova. Porovnajte to s nejakou predajňou u nás.

Aby som bol objektívny, musím však napísať aj to, že napríklad v predajniach NAY-elektro, už niečo podobné zaviedli! Iste ste si to všimli aj vy.

Vrátenie tovaru v obchodoch - nikto sa nad tým nevzrušuje, nemajú problém zobrať kúpený tovar naspäť a vrátiť vám peniaze. Stačí mať bloček o nákupe. 

utorok 30. októbra 2012

Nepriateľ vo firme

Nejdem písať o ľuďoch, ktorí chodia do práce a vystupujú otvorene proti firme, majiteľom alebo vedeniu. Títo pracovníci si nevážia ani firmu, ani svoju prácu - sú otvorení nepriatelia tých, ktorí im tú prácu dávajú. Pevne verím, že ich ďalší zamestnávateľ je dnes úrad práce.
Pozrime sa na obchodníkov alebo predavačov vo firmách. Idú na stretnutie so zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom. Alebo zákazník vojde do predajne. Čo to znamená? Zákazník má nejakú túžbu (potrebu) - on chce niečo kúpiť.
Ak idete niekam za klientom na dohodnuté stretnutie (je jasné, že idete niečo predávať, dnes asi nikto nemá čas len tak sa stretávať a rozprávať o nesmrteľnosti chrústov) alebo niekto prišiel k vám do obchodu, to znamená jediné, že:
On chce kúpiť
On sa s vami nezahráva. A skutočne, pokiaľ nemáte predajňu pri zastávke autobusu a ľudia sa k vám nechodia v zime  zohriať alebo v daždi schovať, tak to skutočne znamená jediné - chcem kúpiť. 
A záleží už len na schopnostiach obchodníkov alebo predavačov, či dokážu predať. Ak sa im to nepodarí, a to nemám na mysli situáciu, že ste práve predali posledný kus, obvykle to znamená, že zlyhal predajca. A toto je ťažké si priznať!

utorok 23. októbra 2012

Zamestnanec alebo živnostník?


Je to otázka, ktorú riešil snáď už každý podnikateľ. Prečo a hlavne kedy sú na niektoré pracovné pozície vhodnejší živnostníci a na iné sú lepší štandardní zamestnanci? 

Je to vec účelu. 

Ktoré práce je lepšie, aby vykonávali živnostníci? Určite obchodní zástupcovia, realitní makléri, finanční poradcovia, účtovníčky ako aj remeselníci sú vhodní ako živnostníci. Prečo? Lebo sú ďaleko efektívnejší! 

Kde je to kontraproduktívne? Určite pani za pokladňou, predavačka v obchode, robotník vo fabrike pracujúci za sústruhom, asistentka riaditeľa a podobne. 

Nejde o to, koľko peňazí im platíte. Ale ako pracujú, aké majú výsledky! 

Čo sa týka peňazí, ktoré vás stoja, vyjde to na rovnako. Lebo aj tak im dáte určité percento (rovnaké - teda či je zamestnanec alebo živnostník stojí ma rovnako) z obratu alebo marže. Aspoň dobrých firmách to tak platí. 

Tak prečo preferujeme na určitých pozíciách výhradne živnostníkov?

utorok 9. októbra 2012

Existujú ideálni pracovníci?

Väčšina podnikateľov hľadá a to veľmi správne, len tých najlepších. Keby sme ich mohli prirovnať k niečomu, tak by sa dalo povedať, že v podstate hľadajú “dostihové kone” (tak sa nazývajú v bežnej hantýrke personálnych agentúr). 

A tam hrajú prím hlavne “Arabskí plnokrvníci”. Je ich len asi 20% spomedzi bežných pracovníkov a preto sú neraz obzvlášť cenení. 

Takže, vyzerá to ako správna cesta alebo voľba. 

Ale na druhú stranu, koľko krát sa vám už stalo, že ste prijali pracovníka, ktorý sa zdal byť (a možno aj bol) takto výnimočný. A on vám po nejakom čase oznámil, že musí odísť, lebo dostal neodolateľnú ponuku na prácu v špičkovej firme, že na to čakal prakticky celý život a to sa predsa neodmieta. A tak odišiel a bolo mu jedno, že odišiel od nedokončenej práce, z rozrobeného projektu alebo nejakej akcie. Toto vám neraz vyvedú práve “arabskí plnokrvníci”.

A potom je dosť veľa poctivých pracovníkov, ktorých možno nazvať “ťažný kôň“  .  Sú to pracovníci “Ťahúni”. Nie sú síce tak temperamentní, rýchli alebo nadaní ako “Arabskí plnokrvníci”, ale cenia sa práve pre niečo iné. Ak zostaneme pri tejto terminológii, tak možno sú menej bystrí, možno trocha tvrdohlaví, ale každopádne sú silní, húževnatí a hlavne dokážu urobiť svoju prácu aj v tých najnáročnejších a nie vždy optimálnych podmienkach. 

Otázka je, ktorí z nich sú pre firmu cennejší?

piatok 28. septembra 2012

Poznáte svojho typického zákazníka?


Opýtajte sa toto ktoréhokoľvek šéfa, a dostanete väčšinou odpoveď, že ÁNO

Tak potom je to v poriadku. Vlastne pýtať sa na toto je iba obyčajná banalita.

Čo iné čakáte, že Vám na takúto otázku výkonný riaditeľ, šéf firmy alebo ktorýkoľvek človek z manažmentu odpovie? 

Jedna konzultačná firma robila prieskum na viac ako 350 firmách. Zistila zaujímavú vec. 

Viac ako 95% firiem (manažmentov firiem) bolo presvedčených, že sa dostatočne orientujú na zákazníka. 

Skoro 80% firiem verilo, že zákazníci sú s nimi spokojní. 

Fantastický výsledok - presne ako z učebnice! 

A tak sa opýtali aj ich klientov. Dali im rovnaké otázky a zistili, že len 8% ich zákazníkov s tým súhlasilo!

Akým firmám sa dnes darí? Pokiaľ dáme nabok monopoly, ktoré sa nezaujímajú o zákazníkov a pozrieme sa na bežné firmy, tak odpoveď je kupodivu jednoznačná. 

pondelok 10. septembra 2012

Môžete sa na vašich ľudí spoľahnúť?


Bežné auto je vyrobené z cca 13.000 súčiastok. Pri spoľahlivosti 99% je jasné, že asi 130 súčiastok by bolo vadných. 

Otázka je, či ste ochotný dať svoje peniaze za takýto výrobok.

A ak sa aj auto pokazí, väčšinou sa nič výnimočné nedeje. Je nepojazdné, alebo len tam niečo nefunguje - zájdete do servisu a tam to dajú do poriadku.

Asi poznáte vtip o astronautovi, ktorého sa novinár pýta tesne pred štartom:
- Ako sa cítite?
Astronaut sa zamyslí a po chvíli odpovedá:
- Ako by ste sa cítil vy, keď viete, že letíte do vesmíru na stroji, ktorý bol vyrobený zo súčiastok, ktoré dodali tí najlacnejší dodávatelia?

Napríklad taký raketoplán sa skladá z asi 2.500.000 súčiastok. Pri spoľahlivosti 99% by to znamenalo "len" 25.000 vadných alebo poruchových súčiastok. 

Chcem vidieť toho “kamikadze”, čo by do toho sadol. 

utorok 28. augusta 2012

Dokedy sa dá tolerovať priemernosť?


Pamätáte sa na doby, keď ste niečo začínali? Chceli ste byť priemerný alebo najlepší? Alebo v niečom výnimočný? 

Prečo sa krášlia ženy? Aby boli priemerné? Alebo skôr výnimočné? 

Zaujímavé je, že v práci často stačí byť priemerný. A málokto chce byť výnimočný. 

Keď sme sa hrávali ako deti vonku s kamarátmi, hrávali sme sa na priemerných? Alebo každý chcel byť Ivan Lendl, Boris Becker, Golonka, Gretzky, Pelé či Maradona?

Kto sa chcel hrať na toho z hráčov, ktorý sedel ako náhradník na striedačke a jeho meno bolo Július Neviemakosavolá?

Inými slovami: Vynikať v ničom?

Faktom je, že veľa zamestnancom stačí byť priemernými. Najlepšie je v ničom nevynikať. Že za priemerný výkon mám priemernú mzdu? To je predsa hrozne nespravodlivé!

Ktorá firma ide na trh s tým, že bude vyrábať a dodávať priemerné výrobky? 

Viete si predstaviť reklamu na zákazníkov, ktorá by znela asi takto:

štvrtok 9. augusta 2012

Dvojzmyselný príbeh o Sokratovi

Pred rokmi som sa stretol s jedným priateľom - podnikateľom. Boli sme na obede ešte s jedným chlapíkom (tiež spoločný kamarát, ktorý u neho pracoval). 
Ten mu pri obede hovorí:

-Vieš, čo som počul o našej ekonómke? 

Priateľ podnikateľ ho zastavil a poučil v duchu tohto príbehu o Sokratovi:

Keď sa raz Sokrates stretol so svojim známym, ten mu dychtivo povedal:
- Dobre, že ťa vidím Sokrates! Chceš vedieť, čo som počul o tvojom najlepšom kamarátovi?
- Počkaj chvíľu! - zvolal Sokrates. - Predtým, ako by si mi čokoľvek povedal, bol by som rád, keby sme tvoju informáciu podrobili trojitému filtru... Prvý filter je PRAVDA.

utorok 24. júla 2012

Prečo si napísať ciele, ktoré chcete dosiahnuť?


Vedeli ste, že to, čo nedokáže architekt alebo projektant nakresliť v 2D priestore (na pauzák, papier) nikto v 3D nepostaví? Jednoducho sa to nedá zrealizovať.
Skúste stavať dom bez plánov. Je jasné, že veľmi skúsenému človeku alebo géniovi by sa to mohlo podariť. Koľko ich však reálne máte vo firme?
Je to ako keď vás pošle manželka na nákup. Skúsení manželia chcú a dokonca vyžadujú, aby im žena všetko napísala na papier alebo poslala sms, čo a často aj kde majú kúpiť. Takto na nič nezabudnú.

Manželky “manažérky” ich dokonca bez napísaného zoznamu vecí ani nakupovať nepustia. 

Je to hra na istotu. Pre obe strany.
Dali ste takúto istotu aj ľuďom vo vašej firme?

štvrtok 12. júla 2012

Dať vysvedčenie pracovníkom?

Ak ste nedali polročné vysvedčenie svojim pracovníkom, buďte si istý, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou dali oni vám.

Buďte si istý, že vaši podriadení vás hodnotia, dokonca aj veci, ktoré nesúvisia s vaším pracovným výkonom, či profesionalitou. 

Tak prečo neohodnotiť aj ich, ale známkovať ľudí
Nemá to byť pomsta, preto je dobré urobiť to maximálne objektívne.
Je potrebné sa na to pozrieť z hľadiska plnenia plánov na tento rok. Pevne verím, že každý pracovník má vo firme stanovené niečo konkrétne (plán alebo cieľ), čo má tento rok dosiahnuť. Nakoľko je pol roka za nami, je čas to pred alebo počas prázdnin vyhodnotiť.
Na čo je dobré sa zamerať:

1. Aké má výkony? 
Vynikajúce, priemerné, alebo nedostatočné? Jednoducho porovnajte či plní to, čo mal naplánované. Výhodu majú vo firmách, kde majú všetci zamestnanci štatistiky, tam to sledujú priebežne.

pondelok 18. júna 2012

Návod na uzatváranie obchodov


Predaj nie je žiadna náhodná vec. Musíte dopredu vedieť, čo, prečo a ako budete robiť. Niekoľko krokov dopredu. Presne tak, ako keď sa nakrúca film.
A základom prípravy filmu je scenár.
To je všeobecne známe. Známe však už nie je, že sa vlastne nejedná o jeden, ale o dva scenáre. 
Prvý sa nazýva literárnym scenárom. Ten napíše spisovateľ a obsahuje dej. 
Druhým scenárom je takzvaný technický scenár. Ten zahŕňa aj literárny scenár, ale treba do neho zahrnúť aj také podrobnosti ako, kto bude odkiaľ prichádzať, kde budú stáť kamery, atď. Spisovateľ tieto veci presne nevidí. Ale aj z technickej stránky je potrebné navrhnúť, čo presne budú ľudia vo filme vidieť. Spisovateľ načrtne, aký bude príbeh a technici, ktorí stoja v pozadí, vymyslia, ako treba vo filme zrealizovať zobrazenie spisovateľových myšlienok. 
Teraz si predstavme, koľko peňazí by dali producenti alebo ktorákoľvek filmová spoločnosť na film len na základe jednej myšlienky.  
Natočíme film. 
Aký film? 
Hm…  mohol by v ňom hrať Harrison Ford a neviem kto ešte. Natočíme film a bude to úplne dokonalé…
Viete si predstaviť, že by na toto dal niekto peniaze? Asi veľmi ťažko. 
Čo myslíte, ako dopadne predajca, ktorý vojde do kancelárie zákazníka (a predpokladajme, že tam strávi aspoň 30 minút alebo v závislosti od dĺžky jednania hoci aj dve hodiny, čo už je mimochodom dostatočná dĺžka priemerného filmu), ak nemá žiadny scenár?

streda 13. júna 2012

Práca alebo umenie predávať?


Predaj je veľmi dobrým povolaním, ak ste platený nejakým percentom z hodnoty toho, čo predáte. Pretože vtedy nemáte žiadny platový strop.
Neplatí však, že každý, kto predáva, je aj nadštandardne úspešný.
Pozrime sa teda na to, čo sa volá “Umenie predaja”. 
Umenie predávať nie je o tom, ako niečo predať, ale ako dosiahnuť, aby zákazníci minuli svoje peniaze práve u vás.
Tieto DVE veci nie sú jedno a to isté. 
Prvá je PREDÁVANIE a tá druhá sa volá UZATVÁRANIE OBCHODU.
O čom píšem? 
Koľko je takých vecí, ktoré ste už vo svojom živote predali a pritom ste nedostali za ne zaplatené ani cent?

pondelok 28. mája 2012

Ako sa dá preniesť zodpovednosť na iných?


Bežní pracovníci to robia denno denne. Stačí, ak prídu za šéfom a odprezentujú mu nejaký problém. 

Alebo len jednoducho povedia:
“Šéfe, máme problém.”
Neskúsený alebo nekompetentný šéf to začne ihneď riešiť. A teda automaticky za to, čo rieši a rozhodne, preberá zodpovednosť. 
Toto je v praxi to najefektívnejšie prenesenie zodpovednosti na nadriadeného!
Sú dokonca aj takí experti, že chodia za šéfom prakticky so všetkým.
Jedno je isté, sú úplne nekompetentní. A je úplne jedno, či z vypočítavosti alebo z pohodlnosti.
V podstate je to to isté, ako keby sa hráč sám rútil na brankára a medzi tým sa odbehol opýtať trénera, že čo má robiť. 
Dá sa to aj naopak?
Ako môže šéf hodiť zodpovednosť na podriadených?

streda 16. mája 2012

Zodpovednosť a kompetencie


Ľudia moc zodpovednosť nechcú. Aspoň väčšina. 
Prečo?
Už sa popálili. Alebo videli iných, ako sa popálili. Niesť následky za svoje rozhodnutia a činy, nie je vždy zrovna príjemné.
Čo je teda ideálne zamestnanie? Podľa niektorých - vysoký plat a minimálna zodpovednosť.
Čo je vo firmách bežné? Maximálna zodpovednosť a minimálne právomoci/kompetencie.
Čo je právomoc? 
Keď sa bavíme o firme, tak je to oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z funkcie, pracovného zaradenia.
Čo je mýtus? 
Právomoci mi časom zvýšia. 
Toto je naozaj veľký omyl mnohých pracovníkov.
Čo treba v skutočnosti robiť?

pondelok 30. apríla 2012

Budujete firmu pre svoje deti?


Budovať firmu pre deti - tak toto je úplne ideálny stav. A navyše, ak už vo firme na nejakých nižších pozíciách Vaše deti pracujú a ide im to, je to v poriadku. 
Mínusy:
Je to sen veľa podnikateľov. Ale ak niekto posledných 15-20 rokov budoval firmu, tak si väčšinou svoje deti veľmi neužil. A ani oni jeho. Deti podnikateľov, pokiaľ nie sú vedené k podnikaniu alebo práci vo firme otca (alebo rodičov), si často vyberajú vlastnú cestu v živote. Paradoxne si neraz vyberajú rôzne humanitné smery, ktoré sú veľmi vzdialené tomu, čo robia ich rodičia. Na druhú stranu, sú neraz dobre finančne zabezpečené, takže nemusia riešiť existenčné otázky prežitia a môžu robiť v živote skutočne to, na čo majú vlohy a baví ich to.

Deti, ktoré pracujú vo firmách svojich rodičov, to však nemajú vôbec ľahké. Začínajú tam väčšinou na bežných pracovných pozíciách a samozrejme tak, ako iní pracovníci aj oni chcú byť prospešní a vyniknúť a neraz aj dokázať rodičom ako sú dobrí. Musia sa začleniť a pracovať v teame, čo nie je ľahké. 

Častokrát musia byť aj dvojnásobne lepší, alebo mať rádovo vyššie výkony alebo výsledky na porovnateľných pozíciách ako bežní pracovníci, aby si získali prirodzenú autoritu a postavenie, aby ich niekto neznehodnocoval, ako sa to bežne robí napríklad výrokmi typu: “On to má ľahké, veď je to syn (dcéra) majiteľa!".

streda 18. apríla 2012

Základná kompetencia šéfa

Vyplýva to už zo samotnej definície slova kompetencia teda právomoc. Kompetencie, čiže právomoci a teda Právo Moci.
Každý šéf musí mať moc, ktorú vyjadruje tým, že rozhoduje s konečnou platnosťou.
Teda základná kompetencia šéfa je:
Právo rozhodovať.
Na to, aby sa mohol kompetentne rozhodnúť potrebuje informácie. Pozor nie firemné klepy, ale skutočné fakty. Takže musí mať nevyhnutne potrebné informácie.
Toto si niektorí pracovníci pletú aj s tým, že je to jediná práca šéfa a preto všetky problémy vždy nosia na stôl šéfovi, aby rozhodol. Často tým však len upozorňujú na svoju vlastnú neschopnosť niečo rozhodnúť alebo vyriešiť - teda nekompetenciu. V skutočnosti teda takýmto správaním dávajú jasne najavo, že nie sú schopní zastávať danú pracovnú pozíciu a robiť samostatne svoju prácu.

nedeľa 1. apríla 2012

Sú fajčiari výkonnejší?

Dnes je už snáď samozrejmosťou, že žiaden fajčiar si na pracovisku alebo kancelárii nezapáli. No aj napriek tomu sú všetkým na očiach.
Mnohí z nich idú na cigaretku 5-6 x denne. Pokiaľ pracujú za počítačom, tak si myslím, že je to pre ich zrak vlastne dobré, lebo takto aspoň chvíľu do obrazovky nepozerajú. 
Niektorí tvrdia, že sa cigaretkou vlastne sami odmeňujú za to, že niečo v práci zvládli alebo nejakú úlohu, či prácu dokončili. Takže vlastne sa jedná o seba motiváciu...
Napriek kritike fajčiarov môžeme veľakrát vo firmách vidieť, že aj veľa nefajčiarov chodí spolu s fajčiarmi von alebo na terasu len preto, aby neboli vyradení z “firemného diania”. 
No nie všetci s tým skutočne súhlasia. A dostávame sa k podstate problému. 
Večné spory - prestávky v práci. Kto ich má viac? 
Kávičkári alebo fajčiari? 

štvrtok 22. marca 2012

Sme workoholici?

Práca. Večná téma. Koľko by mal človek pracovať? Koľko je pre neho dobré? S ohľadom na rodinu a deti? Kedy sa už človek stáva workoholikom?
Vedeli ste, že podľa časopisu Forbes, viac ako polovica najbohatších ľudí sveta tvrdo pracuje aj napriek tomu, že by už skutočne pracovať nemuseli? Navyše peniaze, ktoré počas svojho života zarobili ani nemajú kde zmysluplne minúť. Ale nie všetko je len o peniazoch.
Predstavte si napríklad, že by podobne zakázali špičkovému športovcovi trénovať alebo by mu zákonom obmedzili maximálny čas jeho tréningu. A za nedodržanie postihovali jeho športový klub či trénera. Zdá sa vám to zvrátené? Toto sa však bežne deje v pracovnom živote. Podľa našich zákonov je to 40 hodín týždenne. Plus nejaké nadčasy.
Je teda hanba tvrdo pracovať? Určite nie!
Tak koľko je normálne?

streda 7. marca 2012

Ako sa stať skvelým pracovníkom

Čo robiť pri nástupe do práce?
Asi každý človek, ktorý nastupuje do práce (zamestnania), chce byť alebo sa stať skvelým pracovníkom. Na to, aby to mohol dosiahnuť, musí robiť dobre svoju prácu, mať dobré vzťahy so svojimi spolupracovníkmi a byť hodnotný pre šéfa. 
Čo to znamená “Dobre robiť svoju prácu?”
Na to, aby mohol človek robiť dobre svoju prácu, potrebuje vedieť, čo a ako má robiť. V tomto mu pomôžu pracovné a technologické postupy a samozrejme firemné smernice. Určite je to to prvé, s čím by sa mal vo firme oboznámiť a dobre to poznať. Problém nastáva, ak tieto veci vo firme spísané nie sú.
V zahraničí je bežné, že pracovník absolvuje pri nástupe do práce pohovor so šéfom, kde mu je povedané, čo od neho šéf očakáva a naopak, čo mu tolerovať nebude. Pre daného pracovníka je to super, lebo pokiaľ nevie čítať myšlienky šéfa, aspoň takto zistí, čo šéf chce alebo nechce.
Spolupráca s ostatnými kolegami začína formálne jeho zaškoľovaním na pracovnú pozíciu a neformálne v kuchynke na kávičke, pri cigaretke alebo v jedálni na obede. Toto všetko sú dáta, ktoré si musí zistiť a potrebuje vedieť na to, aby zapadol do teamu. Problémom je, že niekto toto zvládne za deň či dva, inému to trvá mesiace. 
Ako z toho von?

streda 22. februára 2012

Predavač alebo “Podávač”?

Aký je medzi nimi rozdiel? 
Na prvý pohľad žiadny. Obaja sú v predajni. Obaja obsluhujú zákazníkov. Obaja sú k nim príjemní, milí, radi im všetko ukážu a vysvetlia.
Tak v čom je teda rozdiel?
Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”.
Ako k zákazníkovi pristupujú?
Podávač uvažuje nasledovne: “Predám zákazníkovi všetko, čo si bude pýtať alebo chcieť”. Prečo som nepredal viac? Lebo zákazník pýtal tovar, značku, veľkosť, ktorú majiteľ neobjednal, alebo na sklade nemajú. Jeho najväčšie majstrovstvo je maximálne zákazníkovi niečo ponúknuť. Ponúknuť niečo ďalšie, chápe ako vnucovanie. A to predsa ani on sám nemá rád. Tento v podstate zákazníkovi podá (pardon, predá) len to, čo si sám vypýta.
Ako uvažuje skutočný predavač?

pondelok 6. februára 2012

Zatiahnutá ručná brzda firmy

Každú firmu tvoria ľudia a tí, čo s nimi pracujú mi dajú určite za pravdu, že najťažšia práca pre človeka je práca s ľuďmi. O tom by vedeli rozprávať už aj mamičky vychovávajúce svoje deti. 
V snahe zefektívniť chod firmy a prácu ľudí sa šéfovia neraz snažia spísať a skutočne spíšu rokmi overené a fukčné veci do pracovných postupov alebo smerníc. V nádeji, že keď podľa nich budú ich podriadení pracovať, všetko bude jednoduchšie, jasnejšie a rýchlejšie. 
Toto by bola pravda, keby skutočne všetci pracovníci dané postupy či smernice dodržiavali a podľa nich aj pracovali. Neraz sa však v teame vyskytne jednotlivec, ktorý si robí podľa seba. Bez ohľadu na smernice a pracovné, či technologické postupy. Je zrejmé, že svojim konaním takto marí prácu ostatných pracovníkov a doslova brzdí či dokonca bojkotuje výkony spolupracovníkov a teda aj celej firmy. 
Keďže sa neriadi smernicami, šéfovia mu začnú dávať príkazy tak, aby práca nestagnovala. Sú presvedčení, že keď už človek nedodržuje jednoduché a zrozumiteľné postupy, tak aspoň príkazmi ho zvládnu.

streda 25. januára 2012

Základy práce šéfa

Už bolo veľa popísané o tom, kto je dobrý šéf, akú by mal mať kvalifikáciu. Aké by mal mať schopnosti a vlastnosti. Čo by mal alebo naopak, čo nemal robiť. Ako by sa mal, či nemal správať a podobne.
Pravdou je, že vo firmách ale aj ostatných organizáciách pracuje veľa  schopných ľudí. 
Prax ukazuje, že schopný a kompetentný človek vie robiť veci lepšie. 
Ako pristupuje takýto človek k práci a svojim pracovným povinnostiam? Čestne a zodpovedne. Teda robí si svoju prácu a v plnej miere za to preberá zodpovednosť. Všetky problémy rieši a zvláda sám. Dosahuje skvelé výsledky a jednoducho nemá sa za čo hanbiť. A právom môže byť na seba hrdý.
Problém však neraz nastáva, ak má riadiť ľudí.

nedeľa 8. januára 2012

Ako merať výkony pracovníkov?

NHL

Pozrime sa na šport. Tak napríklad hokej a NHL. Prvý výkon hráčov hodnotí obvykle komentátor. Ďalej diváci na štadióne a ďalšie milióny pri televíznych obrazovkách, či na internete. A samozrejme tréner, realizačný team a dokonca aj spoluhráči. 
V NHL je štandardom, že výkon jednotlivcov a aj výkony jednotlivých teamov merajú najmä štatistikami. Celá NHL je popretkávaná rôznymi tabuľkami a rebríčkami. V skutočnosti merajú takmer všetko. 
Pracujú s faktami, ktoré sú veľmi dobre zdokumentované. Ktorýkoľvek zápas si môžete znova prehrať a pozrieť na internete (napríklad na http://video.nhl.com/videocenter/). 
Žiadny z hráčov, na rozdiel od bežných pracovníkov, sa nemôže vyhovárať na to, že tam nebol alebo niečo nespravil. Alebo vás presviedčať, že to vykonal presne ako ste mu to povedali, a ono to len zle dopadlo.

Pokusy nahrávať zamestnancov na kamery majú však jeden háčik. Kto si to bude denne prehrávať a pozerať sa na to? Takže sa to rieši inak. Ako?