Budujete firmu pre svoje deti?

Budovať firmu pre deti - tak toto je úplne ideálny stav. A navyše, ak už vo firme na nejakých nižších pozíciách Vaše deti pracujú a ide im to, je to v poriadku. 

Mínusy:

Je to sen veľa podnikateľov. Ale ak niekto posledných 15-20 rokov budoval firmu, tak si väčšinou svoje deti veľmi neužil. A ani oni jeho. Deti podnikateľov, pokiaľ nie sú vedené k podnikaniu alebo práci vo firme otca (alebo rodičov), si často vyberajú vlastnú cestu v živote. Paradoxne si neraz vyberajú rôzne humanitné smery, ktoré sú veľmi vzdialené tomu, čo robia ich rodičia. Na druhú stranu, sú neraz dobre finančne zabezpečené, takže nemusia riešiť existenčné otázky prežitia a môžu robiť v živote skutočne to, na čo majú vlohy a baví ich to.

Deti, ktoré pracujú vo firmách svojich rodičov, to však nemajú vôbec ľahké. Začínajú tam väčšinou na bežných pracovných pozíciách a samozrejme tak, ako iní pracovníci aj oni chcú byť prospešní a vyniknúť a neraz aj dokázať rodičom ako sú dobrí. Musia sa začleniť a pracovať v teame, čo nie je ľahké. 

Častokrát musia byť aj dvojnásobne lepší, alebo mať rádovo vyššie výkony alebo výsledky na porovnateľných pozíciách ako bežní pracovníci, aby si získali prirodzenú autoritu a postavenie, aby ich niekto neznehodnocoval, ako sa to bežne robí napríklad výrokmi typu: “On to má ľahké, veď je to syn (dcéra) majiteľa!".

Základná kompetencia šéfa

Vyplýva to už zo samotnej definície slova kompetencia teda právomoc. Kompetencie, čiže právomoci a teda Právo Moci.

Každý šéf musí mať moc, ktorú vyjadruje tým, že rozhoduje s konečnou platnosťou.

Teda základná kompetencia šéfa je:

Právo rozhodovať.

Na to, aby sa mohol kompetentne rozhodnúť potrebuje informácie. Pozor nie firemné klepy, ale skutočné fakty. Takže musí mať nevyhnutne potrebné informácie.

Toto si niektorí pracovníci pletú aj s tým, že je to jediná práca šéfa a preto všetky problémy vždy nosia na stôl šéfovi, aby rozhodol. Často tým však len upozorňujú na svoju vlastnú neschopnosť niečo rozhodnúť alebo vyriešiť - teda nekompetenciu. V skutočnosti teda takýmto správaním dávajú jasne najavo, že nie sú schopní zastávať danú pracovnú pozíciu a robiť samostatne svoju prácu.

Sú fajčiari výkonnejší?

Dnes je už snáď samozrejmosťou, že žiaden fajčiar si na pracovisku alebo kancelárii nezapáli. No aj napriek tomu sú všetkým na očiach.

Mnohí z nich idú na cigaretku 5-6 x denne. Pokiaľ pracujú za počítačom, tak si myslím, že je to pre ich zrak vlastne dobré, lebo takto aspoň chvíľu do obrazovky nepozerajú. 

Niektorí tvrdia, že sa cigaretkou vlastne sami odmeňujú za to, že niečo v práci zvládli alebo nejakú úlohu, či prácu dokončili. Takže vlastne sa jedná o seba motiváciu...

Napriek kritike fajčiarov môžeme veľakrát vo firmách vidieť, že aj veľa nefajčiarov chodí spolu s fajčiarmi von alebo na terasu len preto, aby neboli vyradení z “firemného diania”. 

No nie všetci s tým skutočne súhlasia. A dostávame sa k podstate problému. 

Večné spory - prestávky v práci. Kto ich má viac? 

Kávičkári alebo fajčiari?