Horúce leto - fenomén Snehovej vločky

  

Nielen majitelia, HR pracovníci, manažéri, ale aj starší pracovníci si začínajú všímať a uvedomovať, že mladší pracovníci (nastupujúca generácia) sú nejakí iní, ako oni sami.

Čo ich charakterizuje?

Práca pre nich nie je v živote na prvom mieste (v skutočnosti sa im nechce moc pracovať, hlavne, ak sa jedná o fyzickú prácu - aby sme boli korektní - oni chcú robiť, ale len to, čo ich baví). 

Sú presvedčení o tom, že sú nejakým spôsobom výnimoční a preto vyžadujú špeciálne podmienky a zaobchádzanie. 

Nedokážu prijať kritiku a preto často striedajú pracovné pozície (menia zamestnanie). 

Väčšinu času trávia na sociálnych sieťach a hlavne, nie sú s ničím spokojní.

Navyše sú emocionálne nevyrovnaní, precilivení (príliš citliví na seba - musíte si dávať veľký pozor, čo a ako im poviete) a psychicky labilní. 

Ľahko sa urazia, stačí, ak sa niekoho názory alebo činy nezhodujú s ich vlastnými. 

V skutočnosti sa nedokážu vyrovnať s protichodnými názormi.

Inak povedané, myslia si, že svet sa točí len okolo nich a reagujú prehnane na všetko, s čím nie sú stotožnení.

Je jasné, že takýto postoj a správanie spôsobuje problémy - v rodine, v škole a hlavne na pracoviskách.

Kedy sa to naplno prejaví?

Prečo si neschopní ľudia myslia, že sú úžasní?

Vo firmách sa bežne stretávam s rôznymi pracovníkmi.  

Jedni sú pracovití a skromní, na druhých je vidieť, že to, čo robia, vedia robiť a majú za sebou výsledky. 

A je čoraz viac takých, ktorí si o sebe myslia, že sú nadpriemerní. 

Nadpriemerne schopní, nadpriemerne inteligentní, nadpriemerne skúsení, nadpriemerne kompetentní alebo nadpriemerne sympatickí…

Podľa rôznych výzkumov sa uvádza, že viac ako 90% ľudskej populácie sa považuje za nadpriemernú, čo je pre človeka, ktorý aspoň trochu dával v škole pozor - samozrejme logický a aj štatistický nezmysel. 

Možno si poviete, že vás sa to netýka, lebo vy ste skromní. A to je v pohode, pokiaľ s nimi neprídete do styku…

Prečo majú tí najneschopnejší najvyššie sebavedomie? 

Podľa výzkumu na Cornellovej univerzite (prof. Dunning a prof. Kruger) - nechali ľudí urobiť testy a potom ich nechali, aby sa sami ohodnotili. Porovnaním ich sebahodnotenia s výsledkami testov zistili prekvapivú skutočnosť: Najschopnejší študenti mali tendenciu sa podceňovať a tí menej kompetentní sa preceňovali.

A teda prečo majú tí najneschopnejší najvyššie sebavedomie?