Jednou z výhovoriek je, že zákazníci preto nekupujú alebo neobjednávajú, lebo je kríza.
Keď firma nemá objednávky, tak je jasné, že nie je pre koho vyrábať alebo dodávať, ale otázkou je, kto mal tie objednávky do firmy priniesť.
Obchodníci - predajcovia.
Ako tí fungovali do krízy?
Vo veľa firmách len reagovali na dopyty a robili ponuky. A boli veľkí machri, že ako rastú obraty alebo tržby. Nie všetky firmy mali aj úmerne zvýšené zisky, ale to je iný príbeh.
A presne toto je pasívny prístup - nehovorím tým, že nič nerobili, ale vlastná aktivita obchodníkov bola u mnohých takmer na bode mrazu.
A presne toto je pasívny prístup - nehovorím tým, že nič nerobili, ale vlastná aktivita obchodníkov bola u mnohých takmer na bode mrazu.
Je super, že to firmám išlo takto skoro samé a vo svojej podstate sa viezli na vlne, aj to si treba užiť. A pretože posledné roky sa darilo skoro každému, tak v skutočnosti aktívne neobchodovali, len sa snažili pokryť dopyt. A pravdou aj je, že keď je veľký dopyt po výrobkoch alebo službách nejakej firmy, tak musí uprednostňovať stálych zákazníkov a im dodávať, nie hľadať nových.
Dnes je dopyt malý, väčšina firiem vyčkáva, nikto nevie, čo bude. Ale neplatí to vo všetkých brandžiach. Takže čo robiť?
Keď dopyt nie je, treba ho vytvoriť!
A to je úloha marketingu. Lenže v kríze firmy ako prvé rušia alebo odkladajú investície, rovnako tak v rámci šetrenia úplne zrušia alebo výrazne obmedzia výdavky na marketing a reklamu a samozrejme zrušia vzdelávanie a školenia.
Ak náhodou nejaká firma marketing v minulosti nerobila, tak v kríze na to predsa peniaze vyhadzovať nebude...
Takže čo robiť?