Keď cena nehrá úlohu

Na Slovensko sa chystá ďalšia automobilka, čo je určite pozitívna správa. Zamestná asi 2.800 ľudí, čo je určite super.

Ale má to aj druhú stranu mince. Pri viac ako 280.000 ľudí na úradoch práce je to len niečo okolo 1%. 

A na to dostane investor od štátu 130.000.000 € ako stimul.

Keďže nájsť schopných pracovníkov (mám na mysli odborníkov) je na Slovensku čoraz ťažšie a posledné 1-2 roky to na trhu práce nevyzerá nejako veľmi dobre, sú už dnes niektoré profesie, ktoré doslova vymierajú. Hlavne malí a strední podnikatelia a firmy by o tom vedeli veľa rozprávať.

A tak ma napadajú 3 základné otázky:

1. Koľko je to na jedno vytvorené pracovné miesto?

Je šéf Hasič alebo Požiarnik?

Asi každý, kto riadi, sa snaží byť dokonalým šéfom alebo riadiacim pracovníkom. A mnohí nimi aj sú.

Čo však robiť alebo nerobiť, aby nakoniec neskončil ako obyčajný hasič alebo dokonca požiarnik…

Ako sa prejavuje šéf-hasič v praxi?

No, na prvý pohľad je to veľmi schopný človek, ktorý dokáže vyriešiť všetky problémy, ktoré sa vo firme vyskytnú. 

A je to pravda. 

Šéf ich zvláda, on tie problémy rieši - či doslova hasí. Čokoľvek sa stane a je z toho problém, tak to uhasí. A keďže to tak robí už roky, tak si ani neuvedomuje, že na jeho oddelení alebo v jeho firme potreba hasiť akosi neutícha, ba dokonca sa zvyšuje. Takže sa z neho stal šéf HASIČ.

Ako sa šéf môže stať z hasiča požiarnikom?

To je celkom jednoduché...

Falošné oceňovanie

Koniec roka a firemné večierky. Čas na zábavu a niekedy aj čas na odmenenie pracovníkov. 

Názov článku by mohol byť aj: Návod, ako si na firemnom večierku nerozbiť firmu (alebo pre tých úspešných je toto samozrejmosť).

Predstavme si, že firma splnila alebo dokonca prekročila ročný plán, ktorý bol zverejnený a každý to vie.

Vtedy je skutočne na mieste a musíte to spraviť - poďakovať pracovníkom za ich výkony, dať im darčeky a hlavne oceniť tých najlepších - a to pred ostatnými, ich manželkami a deťmi. 

Ak je to takto u vás vo firme samozrejmé, je to super!

Dajte si však pozor - ak tu budete príliš všeobecný a budete vyzdvihovať hlavne kolektívne zásluhy a tých najlepších individuálne neoceníte (alebo ich oceníte rovnako ako ostatných) - tak ste si práve vyrobili problém. 

Verte mi, či nie - špičkoví pracovníci (teda tí, čo mali najlepšie výkony v danom roku, si aspoň ocenenie na konci roku zaslúžia) sa môžu poriadne naštvať…, teda oni to nahlas možno nepovedia, ale zamrzí ich to určite. A to je neraz odpoveď na nevysvetliteľné odchody výkonných pracovníkov z firmy…

Ak toto isté urobíte aj v prípade, že firma nesplnila plán - máte poriadne veľký problém.

Prečo?

Pretože pracovníci nesplnili plán a vy im poďakujete za ich snahu a prácu za celý rok. 

Čo im vlastne takto verejne poviete?

Efektivita práce Afrika kontra Európa

Ak máte problémy s pracovníkmi, tak je to bežné. Ak ich nemáte, tak vám gratulujem!

Nemyslite si, že ste jediní na svete. Teraz som služobne v Afrike (zlatonosné pobrežie) a dá sa povedať, že niečo je veľmi podobné ako u nás, a niečo aj veľmi odlišné.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ľudia tu majú na všetko čas. 

Základný rozdiel oproti nám je podnebie - teda, že tu je skutočne veľké horko a bez klimatizovaného hotela by som ja osobne neprežil. 

Ale poďme si porovnať prístup k práci a ako to tu vlastne funguje.

Asi hlavný rozdiel je ten, že tu tí pomalí pracovníci pracujú za skutočne minimálnu mzdu, ktorú však neurčuje štát. Je jasné, že sa od roboty nepretrhnú. Rozdiel však je, že si môžete dovoliť mať aj troch pracovníkov na pozícii, kde by na Slovensku stačil jeden. 

Takže napríklad u nás máte na hoteli „pokojskou“, tu sú na to traja. 

Jeden len zadáva prácu, druhý to vykonáva svojou ležérnou rýchlosťou - častokrát priamo pod jeho dohľadom, a to najhlavnejšie, čo u nás vo veľa firmách chýba - tretí nerobí nič iné, len kontroluje kvalitu práce podľa hotelových štandardov. 

Prečo dnes nefunguje štandardný marketing?

Každý si už asi všimol, že klasický marketing akosi prestáva fungovať. 

Takže reťazce nám už nehádžu letáky do schránok v množstvách ako kedysi, bilboardy si nevšímame a keď beží reklama v televízii, ľudia prepínajú na iné kanály alebo od telky odchádzajú. 

Toto nie je veľmi dobrá situácia pre firmy, ktoré majú špičkové a kvalitné výrobky (služby) a chcú dať o sebe a svojich výrobkoch vedieť potenciálnym zákazníkom.

Prečo sa to deje?

Z dvoch dvôvodov. 

Jednak preto, že časť týchto tzv. reklám sa snaží doslova manipulovať s ľuďmi a to už dnes ľudia nemajú radi, teda si to so sebou (alebo na sebe) robiť nenechajú.

Druhý dôvod je, že v mnohých reklamách sa jednoducho nehovorí pravda!

Práve vrcholí jedna z najväčších afér v oblasti motorizmu: „Dieselgate“.

Áno, v Európe by na to asi neprišli, pretože tu je štandard, že nafta je lacnejšia ako benzín a teda spotrebiteľov moc nezaujímajú nejaké emisie, ale skôr spotreba. Mimochodom pri spotrebe sme si už zvykli, že sa prakticky to, čo je uvádzané v technických preukazoch pri bežnej jazde nedá dosiahnuť a teda tieto normované lži berieme ako fakt.

Lenže v USA je to práve naopak! 

4 typy ľudí

Nejdem písať o nejakých introvertoch alebo cholerikoch, či inom delení. Ale o tom, ako sa ľudia stavajú k problémom. 

Takže celé delenie je nasledovné:

1. Sú ľudia, ktorí riešia problémy,

2. ďalej takí, ktorí nerobia problémy,

3. potom ľudia, ktorí robia (doslova vytvárajú, či vyrábajú) problémy,

4. a nakoniec ľudia, ktorí sú sami o sebe problémom.

S prvými dvoma typmi ľudí vo firmách nemajú žiadne problémy, a preto si ich (majitelia, vedenie, či pracovníci) dosť často ani vôbec nevšímajú a dokonca ani nevážia. Sú totiž takí obyčajní, bežní… (alebo aj nie sú).

To, čo ukázali výskumy však je, že manažmenty firiem až príliš často venujú 80% svojej pozornosti na oblasti a ľudí, ktorí robia problémy - problematickým pracovníkom. A tých je vo firme takmer vždy menej ako 20%. Takže 80% svojej pozornosti venujú menej ako 20% pracovníkom. 

Neviditeľná kríza začala

O čom idem písať? Ekonomika sa začala rozbiehať, v mnohých brandžiach sa opäť a aj bez pričinenia výrobcov alebo predajcov začalo predávať viac. Nepíšem teraz len o predaji klimatizácií alebo ventilátorov (aj keď pred týždňom bolo 37°C). 

Takže stav je taký, že firmy začínajú mať vyššie tržby (obraty). 

Otázkou však je, ako k tomuto prispeli samotní pracovníci, ktorí majú na starosti marketing a predaj. 

Teda inak povedané, či je to ich zásluha?

A to je kľúčové. 

Trh rástol o 8% a nám sa predaj zvýšil tiež o 8%. Ako k tomu prispeli pracovníci danej firmy? Asi nijako, len sa zvezú na vlne - darí sa, na vlne zvýšeného dopytu alebo rastu. A to predsa cíti každá jedna firma. 

A kde je tá kríza?

Dajte si jednu zásadnú otázku: „Čo robili vaši predajcovia počas krízy?“ 

Chodili na predajné semináre? Asi nie, veď na to neboli peniaze. Trénovali predaj? Asi nie, nebol na to čas. Koľko kníh o predaji si za toto obdobie (2009-2015) sami kúpili alebo prečítali? Vlastne, čo spravili preto, aby sa vo svojej profesii zlepšili? Aspoň nejaká snaha?

Konkurenčná výhoda, práca navyše alebo zdržovačka?

Zákazníci by nemali vedieť čítať. A keď už čítajú, tak by sa nemali na nič pýtať.  Pretože sa môže stať, že budú zdržovať ostatných...

Situácia zo supermarketu: 

Bolo tam napísané nad každou pokladňou, že ak nie sú otvorené všetky pokladne a ľudia - kupujúci čakajú na nablokovanie tovaru na jednej pokladni viac ako 5 minút, tak majú nárok na kupón v hodnote 1€. 

Stáli sme tam v rade veru poriadne dlho. Zákazník predo mnou si dovolil sa na to opýtať. Začal tak nesmelo, či to je pravda, lebo podľa neho sme tam stáli v rade minimálne 10 minút. Že normálne by si to nevšimol, ale od nudy začal čítať všetko, čo tam majú napísané. 

Doslova povedal: „Normálne by som to nepýtal, ale keď to tam máte napísané…” 

Predavačka prevrátila oči, pozrela na čakajúcich zákazníkov a nič. Takže sa na to opýtal znova. Predavačka za pokladňou veľmi, ale veľmi neochotne odišla so slovami, že sa na to musí opýtať vedúceho. Robila to doslova tak, aby ukázala ostatným čakajúcim zákazníkom, že to ON to celé zdržuje...

Trápne divadielko...

1 + 1 = 11

Na prvý pohľad je to nezmysel. Ale každá hra má svoje pravidlá. Veď v škole nás učili že 1+1=2. To je štandardné riešenie. 

Ale je to skutočne pravda? 

Čo vlastne odlišuje priemerného podnikateľa, majiteľa firmy alebo šéfa od špičkového? Samozrejme, že výsledky. Ale hlavne jeho vlastný pohľad na veci a prístup k riešeniam. 

No na druhý pohľad je to, že 1+1 sú dve jednotky. Áno, to je netradičný pohľad, iný prístup. Teda jedno jablko a jedno jablko sú dve jablká. 

Sú to identické jablká? Viete povedať v čom sa odlišujú? Možno zistíte, že to je farba, tvar alebo váha. Ale potom 1+1=2 je len hrubé zjednodušenie…

Iný pohľad je ten, že v dvojkovej sústave sa 1+1=10. A niekto povie, že v dvojkovej sústave 10 reprezentuje číslicu 2 z desiatkovej sústavy. Aj to je pravda.

Ako to súvisí s podnikaním alebo riadením ľudí?

V prístupe a v schopnosti hľadať pravdu.

V knihe 1+1=11 nájdete 9 plus 2 kapitoly, ktoré hovoria jednak o štandardných riešeniach rôznych situácií (aj keď to možno robíte úplne inak) ako aj o neštandardných riešeniach bežných situácií v podnikaní a riadení ľudí. 

V každom prípade tam nájdete veľa inšpirácie pre svoju prácu, či už ste podnikateľ, majiteľ firmy alebo vedúci pracovník. Nie je to o tom, či sa to niekomu páči alebo nie, ale o veciach, ktoré ak sa dobre zavedú do praxe vedú k merateľným výsledkom a úspechu.

Takže vám želám, aby vaše  počty, nech už robíte čokoľvek, vždy obsahovali tento základný vzorec: 1 + 1 = 11, pretože 1+1=2 - to dokáže skutočne každý.

Objednať knihu si môžete TU.

Polročné vysvedčenie pracovníkov

Deti v škole dostali vysvedčenie, začali sa prázdniny.

Nastáva špecifické obdobie, kedy sa v niektorých firmách robí na udržiavací režim. Naopak časť firiem ide do hlavnej sezóny a robia skutočne naplno. 

Ale jedno je isté, nastal čas letných dovoleniek.

Je dobré sa pozrieť na výsledky firmy a aj na výkony jednotlivých pracovníkov, čo dosiahli za prvý polrok. 

A ak ste na vedúcej pozícii, je tu pre vás jedna otázka:

Dali ste vysvedčenie svojim pracovníkom?

Je jedno, či áno alebo nie - návod nájdete TU.

Prirodzené zákony manažmentu

O čo sa jedná?

O tom, čo v skutočnosti funguje. Alebo by sa dalo napísať, že platí. Jednoducho sú to veci vo firme, riadení a podnikaní, ktoré platia.

Je to rovnaké ako napríklad - Gravitačný zákon. Jednoducho čokoľvek, čo pustíte z nejakej výšky nakoniec padne na zem (pre ľudí, ktorí majú radi presnosť - je priťahované určitou silou do stredu Zeme, takže ak povrch Zeme je voda - tak napríklad do vody - ale aj tak to veľmi pravdepodobne skončí na dne).

Ak sa povie zákon, tak by mal platiť bez výnimiek.

Nakoľko sa prispôsobujete prostrediu?

Pravda je, že človek je do tej miery úspešný, do akej si dokáže prispôsobiť prostredie (environment) sebe.

Ale veľa ľudí vám povie presný opak. Že sa treba prispôsobiť prostrediu.

Názory ľudí sa na to skutočne rôznia.

Tak si to rozoberme.

Ak sa napríklad budete prispôsobovať prostrediu tým, že nebudete platiť faktúry včas - ako to robia iní Vám, tak môžete veľmi rýchlo skrachovať.

Prispôsobovať firmu schopnostiam pracovníkov (alebo ich ochote, respektíve neochote pracovať) v nej pracujúcich, je taká istá cesta do pekla.

Pracovníci sa predsa musia v prvom rade prispôsobiť potrebám zákazníkov a hlavne firme ako takej.

Samozrejme, že hovoríme o dobre fungujúcej firme, ktorá má zavedené nejaké štandardy - teda aspoň meria výkony pracovníkov štatistikami a manažment to dokáže dobre vyhodnotiť, sú spísané základné pracovné (výrobné) postupy a smernice firmy, …

Ak vám to nedáva zmysel, kto sa má komu alebo čomu prispôsobiť, tak je treba pozrieť sa na úspešné firmy (respektíve ľudí).

Chce to niečo zo života.

Najslabší článok vo firme

Hovorí sa:

„Každá reťaz je taká silná, ako je silný jej najslabší článok.“

Staré známe pravidlo. Pravdepodobne ho už asi každý v živote v nejakej súvislosti počul. Otázkou je, ako sa dá uplatniť v modernom manažmente a v súčasnom riadení firiem.

Veď nie každý má firmu usporiadanú ako pásovú výrobu, v ktorej je to hneď viditeľné. Je tam slabé miesto, ktoré to celé spomaľuje, ak nie priamo brzdí.

Ak sa pozriete na firmu, hlavne na nejakú inú (nie vlastnú), tak to väčšinou veľmi rýchlo zbadáte.

Prečo?

Pretože tí, ktorí tam pracujú, si na to už zvykli. Zmierili sa s tým a už to nevnímajú, že to je tak!

Jednoducho Aladár je už raz taký, on sa nezmení. 

A tak sa neraz celá firma vedome, či nevedome prispôsobuje Aladárovmu tempu, jeho pracovnému nasadeniu a jeho výkonom. 

Ak to zoberieme skutočne do dôsledkov, tak práve tento pracovník určuje, čo sa bude a akým tempom vo firme robiť. A to je pre veľa firiem doslova limitujúce.

Otázka však je, kto je v skutočnosti ten najslabší článok vo firme?

Aby v tom majiteľ nezostal sám

Dnes si asi každý podnikateľ stanovuje to, čo chce, aby jeho firma v danom roku dokázala. Niekto plánuje na roky dopredu, niekto na rok, a iní žijú z mesiaca na mesiac.

V každom prípade ale ide o stanovovanie cieľov a plánovanie. 

Najťažšie to majú tí, ktorým ide o prežitie. A už je jedno, či ich drtí konkurencia alebo si zavarili sami, že musia splácať nejaké dlhy alebo úvery. A tak jednoducho prežívajú.

(No nie každý má také šťastie a politické krytie ako veľké stavebné firmy.)

Ale s týmto je tu jeden veľmi vážny problém. 

Koho z pracovníkov vo firme alebo v teame motivuje alebo nadchne to, že cieľ je prežiť? 

Kto bude makať, ako keby mu išlo skutočne o život? 

Určite nejakých verných medzi nimi nájdete, ale čo ten zvyšok? 

Niektorí o tom dokonca rozprávajú, čo by bolo lepšie alebo nie, že je treba sa snažiť viac, ale v skutočnosti viac nerobia. 

Iní zase čakajú ako to dopadne. Ako štatisti. Jednoducho spravia si svoje a idú domov. Keď na nich tlačíte, aby robili viac, tak majú veľa výhovoriek a povinností inde. Ale neraz aj postoj - len do výšky svojho platu, načo sa snažiť alebo pracovať viac. Jednoducho sa vezú. 

Nájdu sa aj „rozumní kritici". Tí s absolútnou istotou vedia, čo sa kedy spravilo zle, a čo sa malo urobiť inak. Len škoda, že nekričali vtedy, keď sa o tom rozhodovalo alebo sa to dialo.

A sú aj takí, ktorí si už zháňajú inú prácu.

Dobre, ale čo je treba urobiť v takejto situácii?

Kompromisy to sú krysy!

Kedy je kompromis dobrý? 

Ak je to niečo, čo vyhovuje obom stranám. 

Kedy je zlý? Logicky opak, teda, keď to tak nie je. 

Ak však robíte kompromis so svojou vlastnou realitou, tak do toho radšej nechoďte! 

Príkladom môže byť prijímanie nových pracovníkov. Koľko kompromisov urobíte pri prijímaní nejakého pracovníka, toľko problémov s ním následne budete mať. Trocha kruté, ale človek si to neraz naplno uvedomí, až keď je neskoro (skončila mu skúšobná pracovná doba alebo keď urobí nejaký kardinálny "prúser").

Najhoršie kompromisy však robí človek sám so sebou. 

Ako to myslím?

Lekcia z „Efektivity“

Toto bude hlavne pre pánov. Od polovice článku aj pre dámy.

Liga majstrov vo futbale - štvrťfinálové zápasy. Zápas FC Porto - Bayern Mníchov - prvý zápas nemci prehrali. Prognózy boli, že to bude nesmierne ťažké, lebo Bayern prehral v Porte 3:1. Ak by Porto dalo čo i len jeden gól, bolo by to veľmi náročné. Špekulovalo sa, že by mníchovčania mohli vypadnúť. 

Odveta v Mníchove - do polčasu 5:0 pre Bayern a je rozhodnuté. V skutočnosti bolo rozhodnuté už v 27 minúte zápasu, kedy Bayern vyhrával 3:0. Druhý polčas sa už len v pohode dohrával. Nakoniec to skončilo 6:1. V skutočnosti bolo rozhodnuté za prvých 27 minút.

A to je efektivita.

Podľa definície efektivity to znamená: s minimom úsilia dosiahnuť maximálny výsledok. 

Pozrime sa na to aj inak.

Teda koľko gólov musíte minimálne streliť na to, aby ste postúpili ďalej?

Aspoň jeden a žiaden neinkasovať. 

A to predviedli hneď dva kluby - Juventus Turín a Real Madrid.

A na prvý pohľad to vyzerá rovnako.

Ale Juventus vyhral prvý zápas 1:0 gólom v 57. minúte z penalty. Druhý zápas mu stačilo remizovať 0:0, čo sa im nakoniec aj podarilo.

Real v skutočnosti strelil gól až v druhom zápase a to v 88. minúte. Teda 2 minúty pred koncom.

Ale ktorý z nich vyhral s minimom úsilia?

Pozrime sa na firmy. 

„Hodinový“ pracovník

Je jasné, že to bude mať súvis s časom alebo hodinami, ale to nie je všetko. 

Takže o koho sa jedná?

Je to pracovník, podľa ktorého si môžete nastavovať hodinky.

Presne na 8:00 ráno príde do práce a presne o 17:00 vypne počítač a odchádza domov. 

Čo je na tom zlé? 

Na prvý pohľad nič. 

A samozrejme predpokladáte, že podobne rieši aj svoju prácu a zverené úlohy. Takže by sa malo jednať o špičkového pracovníka - hviezdu.

Ale je to skutočne tak?

Trápi vás konkurencia?

Niekoho áno, niekoho nie. 

Ale viete rýchlo a bez zbytočného rozmýšľania odpovedať na otázky:

V čom sme lepší ako konkurencia?

V čom sú naopak lepší oni?

A ste si naozaj istý, že to je aj pravda?

Ak nie, tak urobte to, čo by urobil asi každý človek, ktorý marketing ani iné veci neštudoval a používa zdravý sedliacky rozum. 

Choďte si k nim urobiť tzv. “Mystery shopping”, teda choďte nakúpiť k nim. Či nakoniec u nich niečo kúpite alebo nie, to nechám na vás.

Ale vedieť a hlavne vidieť na vlastné oči a na vlastnej koži zažiť ako to robia iní (teda konkurenti), je pre každého podnikateľa zážitok. 

Prečo?

Na dnes stačilo alebo "Ebola" vo firme

Článok by sa mohol kľudne volať aj: „Ako zabiť prosperujúcu firmu“.

Snom snáď každého majiteľa je vybudovať prosperujúcu firmu, ktorá dodáva zákazníkom užitočné a potrebné výrobky alebo služby, po ktorých je stály dopyt.

Skutočne nepoznám ani jedného majiteľa firmy, ktorý by mal radosť z toho, že mu firma stagnuje, nefunguje naplno alebo dokonca stráca zákazníkov, či nevie vytvoriť zisk.

Tak ako sa dá naštartovať ničenie prosperujúcej firmy?

Jednoducho a hlavne úplne nenápadne. 

Stačí tam mať niekoho, kto sa rozhodne, že to stačí, „na dnes už stačilo“. A odíde od rozrobenej alebo nedokončenej práce. Alebo si povie, že dnes som sa už narobli dosť a prácu si odloží na neskôr. 

Čo sa stane? Na prvý pohľad nič, veď aj zajtra je deň.

Asi každý pozná výrok: „Robota nie je zajac, neutečie“.

A čo sa neraz stane zajtra? Od rána sa nakopí toľko práce, do toho nejaký nespokojný zákazník alebo komplikovanejšia reklamácia a začne sa nestíhať. A tak sa opäť časť roboty zase „rozumne“ odloží na neskôr. A toto odkladanie začne postupne vyvolávať na danom oddelení a vo firme napätie sústavný „STRES“.

Takže je tam stres, nestíha sa a aké je na to „rozumné“ riešenie?

Dva mýty o predaji

Prvý mýtus je:

  „Predávať vie predsa každý“. 

Predávať - to je predsa absolútne jednoduché. Nie je to v dnešnej dobe pravda. Firmy majú problémy, pretože nepredávajú dostatočne alebo nepredávajú za dostatočne vysoké ceny - aby prežili, dávajú zľavy.

Predávať bolo veľmi ľakhé pred viac ako 20-25 rokmi, keď padla železná opona. Vtedy vo východnom bloku bol veľký dopyt a velmi malá ponuka. A tak ktokoľvek, kto mal nejaký žiadaný tovar, tak ho ľahko predal a skutočne túto profesiu mohol robiť každý.

Postupne sa však ponuka vyrovnala s dopytom a predať už nebolo také jednoduché. A tak sa začali obchodníci vzdelávať. Už to nebolo pre každého. Začali zákazníkom hovoriť o výhodách, jednotlivých značkách, parametroch výrobkov a takto presviedčali a zvládali zákazníkov.

Kríza to však zmenila. Konkurencia a samozrejme aj ponuka v mnohých odvetviach niekoľkonásobne prevýšila dopyt, a tieto techniky predaja im prestali fungovať.

A to je dnešný stav.

Druhý mýtus (alebo fakt?) je:

„Predajcovia sú otravní ľudia“.

Druhý mýtus vyplýva z prvého, skutočne veľa ľudí nechce byť predajcom. 

Prečo? 

Čo je viac - Lojalita alebo výkony?

Pamätám si na rok 1989, keď som bol na prednáške, kde jeden kanadský manažér dal otázku publiku: "Čo je pre vás dôležitejšie, aby bol pracovník lojálny alebo výkonný?" Všetci do jedného sme vtedy považovali za najdôležitejšiu vlastnosť zamestnanca jeho výkonnosť. On dal na prvé miesto „LOJALITU“.

Podľa definície to je: 

1. vernosť, oddanosť (majiteľovi, šéfovi, firme)
2. rešpektovanie záujmov a postojov iných (pre naše potreby majiteľa a šéfa)

Pre manažment je to vlastne ochota prevziať ciele iných (firmy, majiteľa) a presadzovať ich ako svoje vlastné. Je to dodržanie prísahy (kvalitná pracovná zmluva), záväzkov alebo sľubov.

Len si spomeňte, čo všetko vám sľubovali pracovníci na prijímacom pohovore a porovnajte to s ich správaním dnes.

Myslím, že máte veľmi jasnú odpoveď a predstavu o lojalite.

Hackeri vo firme

Veľa firiem si neuvedomuje, že otázka tzv. „Hackerov“ nie je len záležitosť, či im niekto zvonka napadne sieť alebo počítač.

Jedna z definícií „Hackera“ je počítačový špecialista či programátor s detailnými znalosťami fungovania systému; dokáže s ním výborne pracovať a najmä si ho upraviť podľa svojich potrieb.

No ak to zovšeobecníme, tak je to niekto, kto veľmi dobre pozná systém (teda ako to vo firme funguje alebo nefunguje) a upraví si ho podľa svojich potrieb (nie podľa potrieb firmy, zákazníkov a ani šéfa).

Takže to môže byť hocikto, kto pracuje vo firme. 

Každý nový pracovník sa vo firme oboznamuje so systémom, ktorý tam funguje a sú to jednak písané ale aj nepísané postupy a pravidlá. Nie je pre neho nič ľahšie ako si ten systém otestovať. Skúsi to raz, ak mu to vyjde, tak aj druhý krát a potom má z toho celkom funkčný štandard. 

Je to napríklad situácia, keď pracovníci zistia, že šéf síce vydáva príkazy, ale nekontroluje ich splnenie, alebo nestíha kontrolovať ich dôsledné vykonanie. 

Novoročné predsavzatia - nástroj úspešných alebo barlička pre priemerných?

Na tomto blogu som napísal 3 články na tému „Novoročné predsavzatia“. 

Boli pomerne čítané a myslím, že je v nich veľa pravdy a pár dobrých tipov. (Ľahko sa k nim dostanete kliknutím sem - článok 1, článok 2, článok 3.)

Na druhú stranu to tak trocha súvisí s prípitkom na Silvestra - vlastne na Nový rok a želaniami. 

Dnes je už vo firmách štandard, že sa vyhodnotí, čo sa podarilo dosiahnuť v uplynulom roku a stanovia sa nové ciele a k tomu príslušné plány na Nový rok.

Ak je to štandard, tak je to v poriadku. Často to totiž súvisí s účtovným rokom firmy.

Otázkou však je, či na stanovenie firemných (ale aj osobných cieľov) potrebujeme Nový rok.

Pretože pravdou je, že cieľ si môžete dať kedykoľvek počas roka a dosiahnuť ho.

Ale pre časť ľudí je to celkom rozumné a „pohodlné odloženie“.

Jednoducho začať od Nového roka.

Otázkou je, prečo nie hneď, keď to naozaj chcú! Alebo to zase tak moc nechcú? A načo čakať až do Nového roka?

Čo myslíte, ako sú títo ľudia v živote úspešní?