pondelok 29. decembra 2014

Silvester - čas bilancovať

Blíži sa Silvester a to je vždy čas zastaviť sa a vyhodnotiť uplynulý rok. 

Toto je 5 najčítanejších článkov v roku 2014 na našom blogu:

1. Sieťový marketing v praxi (čítať)
2. Japonec SATO a Kórejec DAJAKO (čítať)
3. Tajomstvo výberu ľudí do firmy (čítať)
4. Kľúčový problém pri kalkulácii výrobkov (čítať)
5. Predavač a podávač zmutovali? (čítať)

Tri najdiskutovanejšie články roka 2014 sú:
  1. Úspech sa neodpúšťa (čítať)
  2. Japonec SATO a Kórejec DAJAKO (čítať)
  3. Spokojní zamestnanci versus spokojní zákazníci (čítať)
To je krátke vyhodnotenie nášho blogu. Verím, že podobne bilancuje asi každý.

Takže moje posledné slová v tomto roku:

Želám Vám úspešný rok 2015!


streda 17. decembra 2014

Jeden manažérsky mýtus


Organizačná štruktúra vyrieši všetky problémy vo firme - je to mýtus alebo pravda?

Organizačná štruktúra - má ju každá firma, ktorá funguje. Tak, ako sa vyvíja firma, vyvíja sa aj jej štruktúra a to bez ohľadu na to, či ju zakladateľ vytvoril hneď pri založení firmy, pred 5 rokmi alebo ju tvorí práve teraz. Obvykle je prvýkrát vytvorená a publikovaná až v momente, keď vedenie do firmy zavádza nejaký systém riadenia kvality (v Európe je to najčastejšie ISO), ktorý ju priamo vyžaduje. 

Teda neznamená to, že ak ju nemáte vyvesenú vo firme, tak neexistuje. Veď predsa každý pracovník vie, kto je majiteľ, konateľ, výkonný, obchodný alebo ekonomický riaditeľ.  Čiže v nejakej forme existuje. 

Pokiaľ však nie je vypracovaná, obsadená existujúcim personálom a vyvesená vo forme tabule, nikto ju nebude poznať, rešpektovať a ani používať. Navyše až v takejto forme patrí k štandardným nástrojom manažmentu.

Tu majú firmy rezervy, často je to niečo, čo počká, veď hlavné je zohnať zákazky alebo vyťažiť výrobu. Ak firma začne stagnovať, alebo sa dokonca dostane do problémov, veľa manažérov je presvedčená, že keď ju vypracujú, tak tým vyriešia všetky svoje problémy. 

Mínusy:
Ak firma nefunguje dobre, nová organizačná štruktúra ju nezachráni, v tomto prípade sa treba postarať o objednávky, teda napredávať produkty (tovary a služby), aby bolo pre koho vyrábať a dodávať.  Peniaze tečú do firmy od zákazníkov.

Najťažšie sa do nej zapracovávajú kumulované funkcie mnohých ľudí vo firme. 

Plusy:
Dobrá organizačná štruktúra so správnymi ľuďmi na kľúčových pozíciách dokáže skutočne zvýšiť efektivitu celej spoločnosti. Treba však pamätať, že to je len prvý krok. 

Treba zadefinovať na každom poste veľa vecí. Ako príklad sa dajú uviesť právomoci, zodpovednosť a povinnosti, rozsah činností, či dokonca pracovné postupy a samozrejme výsledok práce na danej pozícii. 

Tak, je alebo nie je potrebná?
Môžete mať tú najdokonalejšiu organizačnú štruktúru na svete a aj tak skrachovať. Firma je o ľuďoch. A naopak, môžete mať aj tých najlepších ľudí vo firme a predsa sa Vám nemusí dariť. 

štvrtok 20. novembra 2014

Čo brzdí dnešné firmy?

Vo firme sa spočítajú kapacity produkcie a potom sa do úvahy zoberie konkurencia, trhový podiel, cenová úroveň a stanovia sa ciele. Jednoducho stanoví sa reálny plán, ktorý z tohto vychádza. Predstaví sa ľuďom, oni ho odkývajú a…

Prečo sa však tak často nedosiahne?

Na to je vždy veľa rozumných dôvodov - v skutočnosti výhovoriek.

A čo ďalší rok? 

Stanoví sa nový plán alebo sa ten starý o trocha navýši - veď predsa firma by mala rásť a … opäť ten plán nie je splnený.

A ďalší rok?

Škoda hovoriť alebo plánovať… 

Keby som v minulosti nepracoval vo firme (ešte dokonca pred krízou), kde sa to takto tvorilo a aj plnilo, tak by som o tom ani nepísal. Lenže zistil som, že tento problém majú mnohé firmy aj v súčastnosti.

S tým sú spojené nasledujúce otázky: 
  1. Načo je dobrý takýto plán (takéto plánovanie)?
  2. Je vôbec normálne chcieť po pracovníkoch, aby plnili plány stanovené manažmentom alebo majiteľmi?
  3. Čo vlastne je reálny plán?
  4. Zlyhal majiteľ, manažment alebo zamestnanci?

utorok 4. novembra 2014

Learning by doing

Jedna z metód ako niekoho niečo naučiť. Nadpis by mohol byť aj „Učenie sa robením“.

Ako sa to prekladá do slovenčiny?

Učenie sa praxou, učenie sa za pochodu, učenie sa tým, že to robím - učenie sa robením.

Nie je to nič nové, bolo to pokrokové v 19. storočí. Išlo najmä o to, ako žiakov, študentov niečo naučiť.

Učenie sa praxou bolo využívané hlavne na učňovských školách a stredných odborných školách.

Takto to definujú súčasní vysokoškolskí pracovníci:

„Metóda learning by doing je založená na získavaní znalostí a vedomostí praktickou aplikáciou. Implementácia tohto konceptu do výukového procesu má teda pre vzdelávanie veľký význam najmä z hľadiska uplatnenia sa absolventov v praxi.“ 

Múdro povedané, ale pre koho je to vo firmách vhodné?

utorok 14. októbra 2014

Spokojní zamestnanci versus spokojní zákazníci

Hovorí sa, že spokojní zamestnanci pracujú lepšie. Iste, no toto je to jediné, čo má firma dosiahnuť?

A čo robiť, ak s nimi nie je spokojný samotný šéf alebo majiteľ?

Čo sa stane so športovcom, ktorý je spokojný s tým, čo dosiahol? 

(Jednoducho bol tretí na nejakom vrcholnom športovom podujatí. Alebo sa dostal do nejakého špičkového tímu.) 

Skoro nič, ale v jeho hlave práve nastal obrat - jednoducho je tu bod zlomu - už sa nemusí toľko snažiť ani makať. Jednoducho sa sám zastaví v tom, aby dosiahol ešte viac, posunul sa ďalej. 

A od momentu, kedy sa sám so sebou uspokojí, už ďalej nebude na svojich schopnostiach naďalej tvoriť, ale začne ich nevedomky ničiť.

A nestačí hovoriť o tom, že on predsa chce, že on sa snaží…

pondelok 6. októbra 2014

Otravnému hmyzu vstup zakázaný


Nie je nič horšie, ako keď vás niekto vyruší pri práci. Niekedy je to len telefonát, niekedy zamestnanec a niekedy neohlásená návšteva. 

A čo ak vás na to priamo navádza človek (šéf, majiteľ firmy), ktorý si s vami nevie dohodnúť termín stretnutia a vám alebo vašej asistentke povie: „Keď pán XY pôjde okolo, nech sa zastaví.” 

Vysvetľovať mu, že vy nechodíte po Slovensku len tak „na blint” a okolo je častokrát zbytočné. 

A keď za ním prídete, tak neraz to ešte zaklincuje nápis na vstupe do firmy: 

„Podomovým predajcom vstup zakázaný!”

Čo týchto ľudí vedie k tomu, aby museli toto napísať je zrejmé, ale…

Pokiaľ však má predajca pocit, že otravuje ľudí alebo to ktokoľvek vo vašej firme rozširuje alebo má k predaju tento postoj a nie ste zrovna nezisková alebo charitatívna organizácia, tak ho jednoducho vymeňte!

Tvrdé? 

No, či sa vám to páči alebo nie, ak sa vám toto vo firme rozšíri, tak to bude potichu zažraté v ľuďoch a zaručene ich to infikuje ako lepra alebo nejaký veľmi nákazlivý vírus. (Nakoniec aj on má plat len vďaka tomu, že vaša firma dostatočne predáva).

A ako sa to bude vo firme prejavovať?

streda 17. septembra 2014

Problémy a zodpovednosť

Ak vo firme, pri práci vznikne problém, treba ho riešiť.

Otázkou je - KTO by ho mal riešiť?

Niektorí pracovníci v tom majú vždy jasno - predsa šéf, čo by inak robil?

A niektorí „nekompetentní” šéfovia sú dokonca šťastní, že môžu svojim podriadeným denno denne dokazovať, že oni sú jediní, ktorí vždy vyriešia všetky problémy.

Otázkou je - koľko z tých problémov, ktoré Vám pracovníci predkladajú, vedia a môžu zvládnuť oni sami? A nejedná sa o prípad, že riešenie prekračuje jeho právomoci?

Tak prečo to obvykle pracovník nerieši sám? 

Často z nasledovných dôvodov:

Buď nevie ako na to (a to sa dá akceptovať len u nových, nezaškolených pracovníkov a tiež sa to dá pochopiť - aby situáciu ešte nezhoršili alebo niečo nepokazili), alebo sa len chce zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutie. 

V každom prípade je toto pre neho najjednoduchšie a veľmi pohodlné riešenie.

Viete si predstaviť situáciu, že pracovník pracuje vo firme 4-5 rokov na nejakej pozícii a vznikne problém a jediné, čo ho napadne, je ísť za šéfom a oznámiť mu, že nemôže pracovať, lebo sa vyskytol problém?

streda 10. septembra 2014

Byť alebo nebyť PREDAJCOM?


Prečo tak málo ľudí chce byť predajcom alebo obchodníkom?

1. Je to ťažké

Doba, kedy stačilo nejaký tovar mať na sklade alebo na predajni je preč, rovnako ako doba kedy predajcovia ohurovali zákazníka parametrami a rôznymi výhodami. Zákazníci sa dnes skutočne správajú inak. 

2. Majú pocit, že tým iných otravujú

Je to ako sa snažiť Eskimákovi predať chladničku. Ak produkt alebo službu niekto nevyužije a nepotrebuje, tak vnucovať mu to je trápne. Napriek tomu sa nájde dosť ľudí, ktorí to jednoducho chcú alebo musia mať!

3. Nechcú, aby ich niekto porovnával so „šmejdami”

Tak tomuto sa nevyhnú, ak ich produkt nie je pre ľudí užitočný alebo etický. Je tu ešte jedna vec, dnes už finty a nátlak na zákazníkov moc nefungujú.

4. Zlyhali, nedarí sa im, a tak si potvrdzujú, že to nevedia

Neznesú odmietnutie. Predaj je krásna a jednoduchá vec, lebo zákazník buď kúpi alebo v tom najhoršom možnom prípade nekúpi. Tu nejde o život! Čo robí psychika s ľuďmi sme videli na nedávnych majstrovstvách sveta vo futbale v zápase Nemecko - Brazília, zápas skončil 7:1.

5. Nemajú alebo nepoužívajú správnu technológiu „Predaja”

Toto je dnes kardinálny problém. Jednak málo trénujú a keď, tak používajú zastaralé metódy predaja. Predaj nie je príliš racionálny, ide skôr o emócie. Lebo inak by všetci kupovali len to najlacnejšie na internete. 
Je to 5 vecí, s ktorými si musia ľudia pracujúci v predaji v dnešnej dobe poradiť. 

Táto práca nie je pre každého. 

Ale ak má človek ochotu, motiváciu, chce to robiť a neodradia ho prvé NIE zákazníkov alebo neúspechy, tak sa mu dá pomôcť. Lebo potom mu chýba už len správna "Technológia predaja". 

Ak máte etický produkt, tak s tým ostatným vám vieme pomôcť. Kliknite sem.


štvrtok 28. augusta 2014

Pribrzdené firmy

Dva krát meraj a raz strihaj. 

Toto porekadlo alebo ak chcete ľudovú múdrosť nájdete asi v každej krajine alebo kultúre.

Pre niekoho je to hra na istotu, pre iného zbytočné zdržiavanie.

Napriek tomu, že v nasledujúcom príklade si nikto nedovolil urobiť nejakú chybu naschvál a bolo tam urobených tisíce kontrol a niekde aj viacstupňových - predsa len sa našla - vlastne až následne sa pri dôkladnej analýze zistila jedna malá, ale kardinálna chyba.

Bola to sonda za 320 miliónov dolárov - Mars Climate Orbiter (MCO). Čo sa stalo? Nuž len to, že všetci dodávatelia vývojári vo svojich výpočtoch rátali v metrickej sústave s metrami a kilometrami a jeden dodávateľ v americkej sústave v yardoch a míľach. Vzniknutá chyba asi 80 km pri pristávaní rozhodla o neúspechu tejto sondy. Pravdepodobne zhorela v atmosfére Marsu. 

Aj keď sa stala chyba, program dobývania Marsu to nezastavilo, len zbrzdilo

Otázka je, čo sa deje v bežnej firme.

streda 20. augusta 2014

Hodnota firmy

Hodnota akejkoľvek značky alebo firmy sa priamo odvíja od jej úspechu na trhu, čo sa meria pomocou tržieb.

Teda jej hodnota je určená tým, koľko výrobkov alebo služieb daná firma dokáže predať. Tak to vždy bolo, je a dúfam, že aj bude platiť.

Veľa ľudí predáva alebo sa snaží predávať, ale len málo z nich dokáže dotiahnuť predaj do konca a zinkasovať od zákazníka peniaze. 

V  skutočnosti je úplne jedno ako sa snažíte predávať a ako ste v tom dobrý, pretože vyhráva ten, u koho zákazník kúpi

Je to ako vo futbale. Darmo bolo mužstvo lepšie a hovorili to aj odborníci, videli to diváci. Nič im to nebolo je platné, že mali 70% držanie lopty a 80% času hrali na polovici súpera, pokiaľ nedali gól. 

Bez strelenia gólu je ťažké vyhrať. A navyše na to, aby vyhrali, musia dať viac gólov ako súper. 

V predaji je to rovnaké - vyhrá ten predajca, ktorému dá zákazník svoje peniaze.

Tvrdiť, že pokiaľ viete uzatvárať obchody (predaj), tak vaša konkurencia pracuje pre vás je skutočne odvážne.

Je to ako keď sa útočníkom nedarí streliť gól a poriadne rozchytajú súperovho brankára.

pondelok 28. júla 2014

Čo má spoločné pracovník a fax?

Sen asi každého človeka je v živote robiť to, čo ho baví. 

Niektorí ľudia už od malička vedeli, čo by chceli byť (smetiar, kozmonaut, rušňovodič) alebo čo by chceli robiť a išli si za svojím cieľom. 

Iní to nevedeli a tak sa rozhodli po základnej alebo strednej škole. Ďalším ani to nestačilo, a ani vysoká škola im nedala odpoveď - až prax ich doviedla k tomu, čo robia dnes. 

Pokiaľ v tom majú ľudia jasno, tak je to v poriadku. Ale niekedy sa skutočne nedá uživiť tým, čo človeka baví - napríklad sledovaním televízie alebo hraním videohier na počítači. Na druhej strane sú aj takí experti, čo to dokázali. 

Pravdou je, že pokiaľ človek nechce zostať svojim rodičom na obtiaž, tak sa v určitom veku musí postaviť na vlastné nohy a začať sa živiť sám.

A tak začne pracovať.

Čo je práca? 

Pre niekoho zábava, pre ďalšieho samozrejmosť, pre iného nutné zlo.

streda 23. júla 2014

Úspech sa neodpúšťa...

Každý v živote chce byť úspešný. V živote, v práci, v podnikaní, jednoducho vo všetkom, čo človek robí, sa o to snaží.

Jeden poľský spisovateľ povedal toto: „Úspech je to, čo ti priatelia nikdy neodpustia.”

Je to problém, lebo sa to na Slovensku akosi udomácnilo…

Už som to počul hovoriť aj trocha pozmenené: „Ľudia ti úspech neodpustia” alebo „Úspech sa neodpúšťa”. 

Ak toto počúvate vo svojom okolí, tak by ste sa vážne mali zamyslieť, KTO to rozširuje

A hlavne, prečo vám to hovorí.

Toto vám budú tvrdiť len tí, ktorí vám závidia alebo takí, ktorí nechcú, aby ste boli úspešní.

Je možné, že si takto ospravedlňujú len to, že nemajú žiadnych skutočných priateľov a preto ani nechcú, aby ste mali priateľov vy. 

Dokonca je v tom skrytá vyhrážka. 

streda 9. júla 2014

Čas zúčtovania?

Deti v škole dostali vysvedčenie, začali sa prázdniny.

Nastáva špecifické obdobie, kedy sa v niektorých firmách robí na udržiavací režim. Naopak časť firiem ide do hlavnej sezóny a robia skutočne naplno. 

Je ale jedno, k akým firmám patrí tá vaša, ak ste na vedúcej pozícii je tu pre vás jedna otázka:

Ozaj, dali ste vysvedčenie svojim pracovníkom?

Je jedno, či áno alebo nie - návod nájdete TU.

streda 25. júna 2014

Nedarí sa vám, ako by ste chceli?

Nedarí sa vám, ako by ste chceli? Možno je na vine niekto iný.

Jediná otázka: Kto za to môže? 

Jeden povie, že si za to môže každý sám.

Druhý odvetí, že sa mu nedarí kvôli niekomu (alebo niečomu) inému, kríze, konkurencii, vláde, …

Kto má pravdu?

Možno budete prekvapení, ak poviem, že tak trocha obaja. 

Ako nás môžu ovplyvniť ľudia, ktorých máme na okolí? A je jedno, či to je rodina, spoločník, šéf, zamestnanci, kamaráti, či obchodní partneri. 

Niekto povie, že on si do ničoho od druhých kecať nenechá. Takže ho ani nikto ovplyvniť nemôže. 

Na prvý pohľad má pravdu, ale stačí, aby súhlasil napríklad s nejakým názorom

„Vieš, je to ako v živote, raz si hore a raz si dole”. 

A práve to schytal. Táto „rozumnosť” povedaná niekým, kto chce aby sa mu nedarilo, zabezpečí, že aj v skutočnosti bude raz hore a raz dole. Ako na hojdačke. To sa stane v prípade, ak si to zobral za svoje a súhlasil s tým. 

Možno si ani neuvedomil, že s tým súhlasil. Len to rozširuje a hovorí ľuďom ďalej…, tak s tým vlastne súhlasí. Veď, kto by vedome klamal…

Prečo?

streda 18. júna 2014

Pasívny príjem vytvorený aktívnou prácou?

Snom snáď každého človeka, ktorý čítal niečo z motivačnej literatúry je mať pasívny príjem (alebo pasívne príjmy). A dokonca neraz aj tých, ktorí o tom len niečo počuli.

No málokto vám povie, že na to, aby sa vám to podarilo, sa musí pracovať. A nie je to tak, že náhodou alebo keď sa mi chce, ale tvrdo a niekoľko rokov.

Takže koľko rokov ste ochotní tvrdo makať, aby ste si vytvorili pasívne príjmy?

Výnimku tvoria ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne. A tak si kúpia nejakú nehnuteľnosť, aby ju prenajímali. Ak to urobia z peňazí, ktoré majú nazvyš, tak je to v poriadku. Lenže aj na nadpriemerné príjmy treba pracovať, takže to ani nie je výnimka. 

Aj tá najlepšia banka vám dnes nedá viac ako 2%. A tak je to lepšie uloženie peňazí do majetku a aj jeho zhodnotenie, ako nechať peniaze v bankách. Platí to za predpokladu, že sa vám vašu nehnuteľnosť podarí prenajať. 

Navyše každých 20 rokov by sa mala cena nehnuteľností zdvojnásobiť. Pokiaľ nepríde nejaká kríza…

Iné je to, ak si nehnuteľnosť kúpite na úver alebo hypotéku. Toto je investícia pre niekoho na 10, pre niekoho na 25 rokov. Pretože splátky úverov budete musieť platiť každý mesiac, bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte nájomníka, ktorý by to „splácal” za vás.

Aby vám to dobre vychádzalo, musíte mať prenajatú nehnuteľnosť 10 a viac mesiacov ročne, inak tie výnosy nebudú 6-8%. Pravdaže, záleží to od lokality. Ale aj na to budete musieť byť aktívny. 

Zhruba každých 8-10 rokov budete musieť celý byt zrenovovať, inak nedosiahnete dobrý výnos.

Poznám ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností a celkom dobre ich to uživí.

Ale to je len jeden spôsob ako si vytvoriť nejaký pasívny príjem…

Dá sa to spraviť aj inak. A to sa dozviete tu.

streda 28. mája 2014

Japonec SATO a Kórejec DAJAKO

Ideálny stav pre šéfa vo firme by asi bol taký, že keď niečo je treba spraviť, zariadiť alebo vyriešiť, tak je tam vždy niekto, kto to sám od seba aj zariadi alebo vykoná. Alebo daný problém vyrieši. A ak na to aj nemá kompetencie, tak navrhne pre firmu a vzhľadom na dané okolnosti nejaké optimálne riešenie.

Veľmi často sa problémy riešia na poradách. Buď plánovaných alebo narýchlo zvolaných práve pre nejaký problém.

Snáď najalibistickejšie na tom je neraz takýto postoj pracovníkov:

- Šéfko, ono sa to spraví. Nebojte sa, ono sa to nakoniec stihne načas. 

A šéf je neraz spokojný, že sa problém rieši. 

Len ten problém sa sám nevyrieši a navyše nikomu nebol pridelený. A ten “SATO” na ďalšej porade zrazu chýba, jednoducho neprišiel (alebo nedajbože dal výpoveď) a šéf má problém - nikto mu nepovedal, že ja to spravím alebo ja to vyriešim.

V niektorých firmách pracuje taká dvojička. Z telky by sme mohli tipovať že Pat a Mat, ale nie je to pravda. Takže sa k Japoncovi pridá Kórejec a máme takúto odpoveď podriadeného:

- Šéfko nebojte sa, dajako sa to zvládne. 

Neviem, či si to uvedomujete, toto už nie je len problém šéfa. 

Čo na to zákazník, ktorý týchto ľudí platí? 

piatok 16. mája 2014

Bolo by to treba urobiť

Klasická situácia - šéf hovorí na porade: 

“Bolo by to dobré spraviť.” Alebo:

“Bolo by dobré urobiť toto alebo toto.” 

A pracovníci sa do toho neraz zapoja. A vymýšľajú čo a ako najlepšie by sa dalo urobiť. Šéf je nadšený z ich aktivity a postavenia sa k riešeniu firemných záležitostí.

Je tu len jeden malý problém, že do ďalšej porady o týždeň (mesiac) to však veľmi často urobené nie je. 

Prečo? 

Lebo “Bolo” nikdy nepočúva. A keď počúva tak nerobí, čo má. On tam totiž málokedy pracuje!

(A to sa chcem vopred ospravedlniť všetkým, ktorí majú priezvisko alebo prezývku “Bolo”.) 

Čo myslíte, koľko takých “Bolov" sa nachádza vo firmách?

Že sa toto bežne nedeje?

utorok 29. apríla 2014

Tajomstvo výberu ľudí do firmy

Asi pred 100 rokmi sa vydal na expedíciu Ernest Shackleton na lodi Endurance. Jeho posádka mala 27 členov. Cieľ bol prejsť naprieč celou Antarktídou. 

Napriek tomu, že expedícia skončila neúspechom, (lebo loď zamrzla v ľade pri Antarktíde, ktorý ju po 10 mesiacoch rozdrvil a oni sa potom ešte 5 mesiacov plavili na kryhách ľadu a v záchranných člnoch) je pozoruhodná jednou vecou a to, že nikto na nej nezomrel. Neboli tam žiadne vzbury, žiadne historky o tom, ako sa posádka navzájom požierala od hladu. 

Nebola to však náhoda. 

Bolo to preto, lebo Shackleton našiel správnych ľudí

Keď naplníte organizáciu vhodnými ľuďmi, ktorí veria v to, čo aj vy, úspech sa určite dostaví. 

Ale ako našiel Shackleton tak skvelú posádku?

streda 16. apríla 2014

Bezúdržboví pracovníci

Otázka o kom to idem písať? Čo alebo kto berie vo firme šéfom, vedúcim pracovníkom a dokonca aj majiteľom najviac pozornosti? 

Jedna teória hovorí, že asi 20% ľudí vytvorí takmer 80% všetkých problémov vo firme.

O koho sa jedná?

Sú to troublemakeri. V češtine je na to pekný názov - potížisti.

Celkom určite sú to pracovníci (a neraz aj niektorí zákazníci), ktorí problémy vyrábajú alebo vytvárajú. Ďalej pracovníci, ktorí majú podpriemerné alebo veľmi slabé výkony alebo výsledky.  

Ak platí toto pravidlo, tak to znamená, že 20% neschopných berie šéfom (vedúcim pracovníkom) minimálne 80% ich pozornosti a času.

Takže bežnému šéfovi potom zostane iba 20% jeho pracovného času na vlastnú prácu. A toto je odpoveď na to, že bežne (na to, aby firma dobre bežala) musí zostávať vo firme minimálne o 2-3 hodiny dlhšie ako jeho podriadení.

Prečo?

Lebo problémy treba riešiť a preto sa venuje pracovníkom, ktorí robia problémy a riešeniu problémov, ktoré vyrobili. 

Otázka je, koľko času mu zostáva na ostatných pracovníkov - teda takých, ktorí majú výsledky a nerobia problémy?

streda 19. marca 2014

Sieťový marketing v praxi

V jednej šou v amerike sa pýtali Donalda Trumpa čomu by sa venoval, ak by mal začať nejaký nový biznis.

On povedal: - Sieťovému marketingu. 

Všetci sa bavili a smiali. Každý o tom už niečo počul, ale v skutočnosti jeho odpovedi nikto nerozumel.

Tak o čom to teda je?

Je to jeden zo spôsobov ako dostať tovar od výrobcu do rúk zákazníka. A to priamo

A na tom poriadne zarobiť...

Je možné, že ste sa s niekým, kto bol zapojený do tejto formy predaja - marketingu už stretli a máte teda s tým nejakú - pozitívnu alebo negatívnu skúsenosť.

O čo teda v sieťovom marketingu ide?

pondelok 10. marca 2014

Predavač a podávač zmutovali?

Asi pred dvoma rokmi som napísal článok “Predavač alebo podávač”. Mal celkom úspech, lebo ľudia si to začali všímať. 

Predpokladal som, že časom sa z predavača stane uzatvárač a z podávača aspoň predavač, ale vývoj v predajniach sa vybral opačným smerom. A stačili na to len 2 roky...

Zistil som, že pokrok sa nedá zastaviť a že “podávač” zmutoval na nový druh - “oznamovač”. Nanešťastie aj predavač sa posunul - a to na “podávača”. 

A začínam mať pocit, že skutočný predavač ako profesia pomaly vymiera.

Aké sú medzi nimi rozdiely? 

Na prvý pohľad žiadne. Všetci traja pracujú na predajni. Snažia sa obsluhovať zákazníkov. Všetci traja sa snažia byť príjemní, milí, a ak im dáte šancu, tak vám radi všetko ukážu a vysvetlia. Čo majú spoločné? To, že sa obvykle snažia. 

Škoda, že dnes na to, aby ste predali, už snaha nestačí

Tak v čom je teda rozdiel?

Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”. A predavač-podávač napredáva síce málo, ale obvykle viac ako oznamovač. Aj oznamovač vám nakoniec niečo predá, ak ho k tomu dotlačíte.

Ako k zákazníkovi pristupujú?

štvrtok 20. februára 2014

Hlavné je zúčastniť sa!

Aké sú rozdiely medzi zamestnancami a pracovníkmi?

Nemali by byť žiadne, dokonca niekto môže namietať, že to je to isté, veď tieto slová vlastne synonymá.

Niekedy to vo firmách vyzerá, že nie je podstatný výsledok ale také to olympijské:

Nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa!

Ako sa to prejavuje?

  1. Ľudia vo firme nemajú stanovené ciele, v podstate pracujú to áno.
  2. Motivácia je na bode mrazu - najväčšia motivácia je, že padla - je treba ísť domov.
  3. Väčšinou majú neschopného šéfa - a je jedno či je naozaj neschopný alebo taký prepracovaný, že na nich vlastne ani nemá čas.
  4. Pracujú často na protichodných veciach, niekedy kvôli nekomunikácii, niekedy kvôli zlej organizácii práce, jeden tak a druhý onak.
  5. Nie je problém odložiť nedotiahnuté veci na zajtra alebo na neskôr.
  6. Ono “sa to” nakoniec dokončí s veľkým vypätím a nervami šéfa.

streda 5. februára 2014

Downsizing v podnikaní

Na toto sme si pri autách zvykli alebo si ešte stále zvykáme. U automobiliek sa jedná o znižovanie obsahu valcov (prípadne aj počtu valcov) motora, pri zachovaní, respektíve zvyšovaní výkonu motora.

Deje sa to aj v takej populárnej súťaži ako je F1.

Nie každému sa to páči...

Ale už niekoľko rokov sa presne toto isté deje aj vo väčšine firiem.

Vo firmách sa však jedná o znižovanie počtu zamestnancov. 

Doslova definícia hovorí, že downsizing je zníženie variabilných nákladov spoločnosti znížením počtu ľudí, ktorých zamestnáva.

Samozrejme, že výkony firmy by sa mali udržať

Inak hovoríme aj o niečom, čo sa volá zvyšovanie produktivity.

A ako to neraz vyzerá v praxi?

Niekde to znamená prepúšťanie tých najmenej schopných a nevýkonných.

To je v poriadku.

V iných firmách sa jedná o špičkových, skúsených a neraz mimoriadne výkonných pracovníkov, ktorí majú častokrát vyššie platy ako ich priemerní kolegovia.

Najvýraznejšie a hlavne najrýchlejšie sa to prejaví v obchodných firmách.

A dôvod? Lebo sa viac ušetrí.

Je to ako keby špičkový futbalový klub prepustil svoje 3 najväčšie hviezdy a hráča, čo dá za sezónu 25 a viac gólov s tým, že chce vyhrať Ligu majstrov. Chcieť je pekná vec...

Myslíte si, že sa to dá?

utorok 28. januára 2014

Kľúčový problém pri kalkulácii výrobkov

Má to samozrejme aj súvis s plánovaním, ale z tohto ste možno už aj unavení. 

O čom idem písať?

O tom, ako (ne)stanovovať ceny výrobkov. 

Ako som zistil za posledné obdobie, tak hlavne vo výrobných a strojárskych firmách sa do ceny výrobkov nekalkulujú žiadne náklady na marketing alebo náklady spojené s predajom.

To je samozrejme možné, ak ste v rámci nadnárodného koncernu v pozícii “Plant” teda výrobný závod. 

Tam ide skutočne o to, že ceny surovín plus ceny energií a cena práce dajú spolu tú najnižšiu výrobnú cenu. Ešte je tu otázka dopravy, či ju znáša koncern alebo výrobný závod.

Ale v prípade, že nie ste súčasť takéhoto koncernu alebo holdingu firiem, tak sa takto ceny kalkulovať nedajú.

Alebo aj dajú...

utorok 14. januára 2014

Problém pri plánovaní

Pri plánovaní je najťažšia vec stanoviť si cieľ (alebo ciele). 

A jednoznačne rozpoznať, ktoré ciele sú reálne a ktoré sú len fantáziou a nepochopením zakladateľa alebo majiteľov. 

Videl som veľa malých firiem, kde mali stanovené dlhodobé ciele v takom rozmere, že aj planéta zem im bola malá. Alebo išli zachraňovať planétu a jej obyvateľov. Netvrdím dopredu, že sa to nakoniec nedá, ale...

Jedným z problémov týchto cieľov bolo, že nikto zo zamestnancov tomu neveril, že je možné také niečo dosiahnuť. 

Druhý problém bol, že stanovené ciele mnohokrát ani moc nesúviseli s predmetom ich podnikania, teda tým, čo robili. 

Takže hocikto, kto si to prečítal a dokonca aj samotní majitelia dosť pochybovali, že sa to dá...

utorok 7. januára 2014

Novoročné predsavzatia 2014

Tradične je nový rok spojený s novoročnými predsavzatiami. Niektorí si ich dávajú a niektorí nie. 

V každom prípade je načase sa obzrieť za minulým rokom a zhodnotiť, čo sa podarilo dosiahnuť. Dosiahli ste stanovené ciele a splnili plány alebo nie?

Niektorí ľudia si radšej žiadne ciele už nedávajú. Možno sa riadia heslom: „Človek mieni, život mení”. A keďže už viackrát zlyhali, tak ich základný cieľ je nejako prežiť. Otázka je však, či sú šťastní.

V živote sa dá nejako pretĺkať sa aj bez stanovenia cieľov. 

Vo firme je to však veľký hazard. 

Niektorí ľudia sú opatrní a tí si radšej dávajú bezpečné ciele. Také, o ktorých vedia, že ich dosiahnu. Hrajú na istotu. Nejako prežijeme. Otázka však je, či práve toto nadchne pracovníkov tak, aby podávali skutočne 100% výkony na svojich pracoviskách a pridelených pozíciách. Lebo jedno je isté, nakoniec nejako prežijú. A keď nie, tak sa zamestnajú v inej firme.

Sú firmy, kde sa celkom slušne plánuje. Sú jasne pomenované základné ciele a plány na rok(y) a neraz aj presne na jednotlivé mesiace dopredu. 

To je už omnoho lepšie, len jedna vec je neistá. 

piatok 3. januára 2014

Máte stanovené ciele alebo nie?

Veľa firiem prvé roky nemá stanovené ciele a účely (víziu, misiu, poslanie firmy, ...), veľakrát sa na začiatku podnikania skúšajú čo pôjde alebo čo nie. To je v poriadku. To nemali stanovené na začiatku podnikania ani také firmy ako SONY alebo HP. 

Pravdou však je, že skôr alebo neskôr si to musí zadefinovať každá firma, ktorá má stabilne fungovať.

Vizionárstvo súvisí so schopnosťou snívať. Smola je, že dnes už veľa ľudí radšej ani nesníva. Tak ako teda dosiahnuť vytúžený cieľ?

Na druhú stranu - len snívať nestačí! Musíte začať niečo robiť v smere vášho cieľa, inak sa nič nestane.

Veľa ľudí si povie, keby som vedel, čo bude tak za 5 - 10 rokov, tak by sa mi podnikalo lepšie alebo ľahšie. Ako mám stanoviť ciele tak, aby platili aj o 5 či 10 rokov?

Áno, nie je to ani jednoduché, ani ľahké.

Recept na to, ako to dosiahnuť, stručne formuloval Peter Drucker: 

„Najlepšia cesta ako predpovedať budúcnosť je vytvoriť ju.”