Niekomu sa môže zdať, že nič, ale v skutočnosti veľmi mnoho. Veľmi pekne to ukázali zimné olympijské hry 2018. Slovensko tam získalo 3 medaily dve strieborné a zlatú, vďaka biatlonistke Anastázii Kuzminovej. Ruske, ktorú vychovali inde a ona súťažila za Slovensko.
A čo ďalší slovenskí športovci?
Tí na medaile nedosiahli.
Jasne sa ukázalo, na čo naši športovci majú a na čo nie. So slovenským športom to ide dolu vodou a to vidno nielen na hokeji.
Ako podporuje vláda a kompetentní deti alebo mladých ľudí, aby športovali? Čo pre nich robia?
Výsledkom ich práce je nedostatok detí a mladých, ktorí by športovali.
Ak si uvedomíme, v ktorých športoch slovenskí športovci niečo dosahujú a nosia medaily z európskych alebo svetových súťaží - sú to poväčšinou športy, na ktoré netreba veľa peňazí (myslím na výstroj) a kde to dokážu zvládnuť rodičia, ktorí sa obetujú. (teda futbal, chôdza, cyklistika, lyžovanie, …).
Je zrejmé, že bez obetavej práce a peňazí rodičov, by súčasní športovci nič nedosiahli.
Jednoducho výchova mládeže a hlavne v oblasti športu je dnes nedostatočná, ba skoro žiadna.
Bez podpory a nastavenia systému to nikdy nepôjde.
To všetci vedia a napriek tomu s tým málokto niečo robí.
Ale píšem o tom, pretože vo firmách je situácia veľmi podobná, ak nie rovnaká.
Dnes je nedostatok pracovníkov a to je jednoducho fakt.
Keďže sa firmám darí a mnohé sa vezú na vlne hospodárskeho rastu - majú veľa práce a nedostatok ľudí. Pracovníkov hľadajú na trhu práce.
Kvalifikovaní pracovníci tam nie sú. Staré dobré časy, keď ste dali inzerát a mohli ste si vyberať, sú nenávratne preč.
A školy nevychovávajú potrebné profesie - to skolabovalo už dávno, len dnes je to očividnejšie.
Otázka ale znie inak.