Čo brzdí dnešné firmy?

Vo firme sa spočítajú kapacity produkcie a potom sa do úvahy zoberie konkurencia, trhový podiel, cenová úroveň a stanovia sa ciele. Jednoducho stanoví sa reálny plán, ktorý z tohto vychádza. Predstaví sa ľuďom, oni ho odkývajú a…

Prečo sa však tak často nedosiahne?

Na to je vždy veľa rozumných dôvodov - v skutočnosti výhovoriek.

A čo ďalší rok? 

Stanoví sa nový plán alebo sa ten starý o trocha navýši - veď predsa firma by mala rásť a … opäť ten plán nie je splnený.

A ďalší rok?

Škoda hovoriť alebo plánovať… 

Keby som v minulosti nepracoval vo firme (ešte dokonca pred krízou), kde sa to takto tvorilo a aj plnilo, tak by som o tom ani nepísal. Lenže zistil som, že tento problém majú mnohé firmy aj v súčastnosti.

S tým sú spojené nasledujúce otázky: 

1. Načo je dobrý takýto plán (takéto plánovanie)?
2. Je vôbec normálne chcieť po pracovníkoch, aby plnili plány stanovené manažmentom alebo majiteľmi?
3. Čo vlastne je reálny plán?
4. Zlyhal majiteľ, manažment alebo zamestnanci?

Learning by doing

Jedna z metód ako niekoho niečo naučiť. Nadpis by mohol byť aj „Učenie sa robením“.

Ako sa to prekladá do slovenčiny?

Učenie sa praxou, učenie sa za pochodu, učenie sa tým, že to robím - učenie sa robením.

Nie je to nič nové, bolo to pokrokové v 19. storočí. Išlo najmä o to, ako žiakov, študentov niečo naučiť.

Učenie sa praxou bolo využívané hlavne na učňovských školách a stredných odborných školách.

Takto to definujú súčasní vysokoškolskí pracovníci:

„Metóda learning by doing je založená na získavaní znalostí a vedomostí praktickou aplikáciou. Implementácia tohto konceptu do výukového procesu má teda pre vzdelávanie veľký význam najmä z hľadiska uplatnenia sa absolventov v praxi.“ 

Múdro povedané, ale pre koho je to vo firmách vhodné?