nedeľa, 24. júla 2011

Smernice alebo zvyk je železná košeľa

Nedávno som stretol kamaráta, ktorý je šéfom jednej známej firmy. Porozprával mi nasledovný príbeh:
Mám roky zaužívanú smernicu, že mi asistentka večer pošle sms, s kým mám stretnutia na budúci deň. Štandardne tam má byť meno firmy, meno človeka s ktorým mám stretnutie, ďalej jeho mobil, adresa firmy alebo miesta, kde sa máme stretnúť. 
Raz mi nová asistentka povedala: “Šéfko, zajtra máte len jedno stretnutie s pánom YX. To Vám predsa nebudem sms-kovať, to si zapamätáte”. Jasné. Veď to je “rozumné”.
Panika nastala na druhý deň v aute na diaľnici, keď som si uvedomil, že vlastne si nepamätám neviem ako sa jeho firma volá, nemám na toho človeka mobil a ani adresu.
Volal som asistentke, no tá nedvíhala - jasné, bol čas obeda. Asi ju roztrhnem ako žabu! Neposlala mi sms, nedvíha mobil. Za 10 minút sa máme stretnúť.
Vtedy mi to celé došlo. Skoro ma šľak trafil, keď som si uvedomil, že to ja sám som vedome odsúhlasil porušenie smernice. Porušil som to, na čo som bol roky zvyknutý. Tak mi treba.

Ako to celé dopadlo? Nakoniec sa dovolal asistentke a tá mu poslala štandardnú sms s dátami. Stretnutie stihol. 

Čo sú teda smernice? 

Smernice sú rokmi overené pravidlá, postupy, veci, ktoré fungujú
Preto meniť ich, pre akokoľvek “rozumné” dôvody je niekedy doslova tragické. A niekedy, tak ako v tomto prípade, doslova tragikomické.
Ja som sa poučil a dúfam, že aj Vy.

Chcete čítať viac?

1 komentár:

  1. Úplne súhlasím s článkom. Smernice v podniku ukazujú, kadiaľ vedú cesty, kto po nich môže ísť a kedy. Keď máte v manažmente selfmademana, ktorý neuznáva nikoho, iba svoje vlastné názory a pred nástupom do firmy bol živnostníkom (pár rokov) a riaditeľom zdochýnajúceho miestneho titaniku (pár mesiacov), môžete so smernicami naraziť.
    Napr: pri keď každom doplnku mzdovej smernice navrhuje zrušiť pojem "prémie" a u firmy s 12-timi zamestnancami presadzuje 4-stupňové riadenie - neviem, či sa smiať, či plakať.
    Predsa každý vedúci pracovník by mal byť spolutvorcom podnikovej kultúry a čo-to z nej ukotviť v podnikových písaných pravidlách.
    Ale je pravda, že v kalných vodách sa ľahšie loví: nemáš písané pravidlo, tak na porade vymyslíš také, čo ti práve vyhovuje ... a získaš, čo potrebuješ - pravda len dovtedy, pokiaľ firma prosperuje...

    OdpovedaťOdstrániť