pondelok, 29. júla 2013

Firmy mladých nechcú

Koho to je problém? 

Samozrejme, že vlády. Už aj Brusel na to tlačí. Vláda SR na to vraj dá 70 mil. z eurofondov a vraj toto opatrenie vytvorí 14.460 pracovných miest. Teda 4.840 EUR na 1 pracovné miesto v priemere.

Školstva. Viac ako 20.000 študentov študujúcich sociálnu prácu hovorí za všetko. Títo ľudia nevytvoria žiadne hodnoty. Nič nevyrobia, iba spotrebovávajú peniaze zo spoločného rozpočtu. A toto je tragédia Slovenska!

Je to o mladých, ale vedeli ste, že napriek tomu viac ako 60% ľudí nad 50 rokov je nezamestnaných? Ako keby to bolo naschvál, ale často práve cez mladé HR manažérky neprejdú. 

Tak prečo nechcú ani mladých?

Nemajú prax ani pracovné návyky. 

Zobrať do firmy pracovníka na plný úväzok, ktorý ešte nikdy nepracoval a nemá skúsenosti aspoň z dvoch predošlých zamestnaní je veľké riziko.

Počas skúšobnej doby sa drtivá väčšina z nich len zapracováva a učí, väčšinou nič nevytvorí. Samozrejme, česť výnimkám.

Ďalšou prekážkou je, že požadujú minimálne 700 EUR plat. Za minimálnu mzdu pracovať nechce skoro žiadny. A kto im to dnes môže platiť za učenie sa a zaškoľovanie toľké peniaze?

Navyše firmy pri mladých ľuďoch musia neraz suplovať výchovu rodičov a učiteľov. Mladí si neuvedomujú, že dnes v práci nestačí “urobiť všetko, čo mi prikážu alebo zadajú”. To je na dnešnú dobu málo. 

Ale keď ho nikto nepríjme, kde sa má naučiť robiť? Kde má získať prax? Odpoveď je jednoduchá - pracovať popri škole.

Sú také pracovné pozície, kde sa nový pracovník zapracuje veľmi rýchlo. Naopak aj také, kde to trvá aj viac ako rok.

Postoj mladých k práci asi najlepšie dokumentuje nasledovný vtip:

Mladý inžinier príde do fabriky a majster mu dá prvú samostatnú úlohu:
- Pozametáš sklad.
- Ale ja som inžinier.
- Aha, tak ja Ti to ukážem.

Jednoducho mladí ľudia - vysokoškoláci a dokonca aj stredoškoláci chcú vo firmách pracovať hlavne v kanceláriách a za počítačom. 

Riaditelia najmä výrobných a stavebných firiem by o tomto vedeli rozprávať.

Kedysi fungovalo učeň, tovariš, majster. Dnes aj učeň chce plat majstra.

Kde sa stala chyba? 

Školy sú platené za počet študentov, kvalita nerozhoduje!

Keby si študenti museli platiť štúdium, (alebo ich rodičia), tak by vyžadovali po školách a vyučujúcich kvalitu. Veľmi rýchlo by sa vyselektovali školy, ktoré vedia niečo žiakov naučiť tak, aby to boli schopný používať v živote a pracovnom procese. A samozrejme, že po takýchto absolventoch by bol veľký dopyt medzi firmami. A radi by ich nielen zamestnali, ale aj dobre zaplatili.

Nechcem brať mladým nádeje na dobrú prácu. Ibaže to nie je ľahké ani pohodlné. 

Takže, ktorí absolventi majú šancu sa po škole rýchlo a dobre uplatniť?

Jednoducho tí, ktorí už popri škole pracujú.

24 komentárov:

  1. Když jsem v roce 1971 ukončil SPŠ strojní, na kterou jsem se, jakožto syn člena PTP, dostal vlastně náhodou, díky uvolnění situace v roce 1967. Po odmaturování a VPS jsem nastoupil do hornictví, kde jsem začínal jako pomocný dělník a až po několika letech, když jsem ukázal, že něco umím, jsem povýšil na pomocného technika. Po několika dalších letech, kdy jsem byl postupně postupoval, státních zkouškách na Báňském úřadě, jsem se dostal na pozici, která byla vrcholem mé kariéry. Výše to už nešlo, protože jsem neměl VŠ a na tu jsem se nemohl, díky otci, dostat. Vím, ale jedno. Mladí kluci po škole, kteří se, díky angažovanosti svých otců, okamžitě stali techniky, měli ohromné problémy, protože bez praxe byli zkušeným horníkům k smíchu. Takže škola je jedna věc, ale bez praxe je na dvě věci....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za názor. Pravda je, že prax a vlastná skúsenosť je na nezaplatenie.

      Odstrániť
  2. Nedá mi nereagovať na základe niekoľkých vlastných skúseností, a to ako podnikateľ, by som sa mal poučiť na tej prvej. Ale povedal som si "jedna lastovička leto nerobí", resp. "nehádž všetkých do jedného vreca ..."
    Takže téma absolvent. Dobrá téma. Zamestnať ho ? NIE ? PREČO ?
    Tak ako je v článku uvedené - vysoké vstupné nároky, málo výkonu, neochota pracovať nadčas, rýchle rozhodnutia meniť zamestnanie, po ich "job". Oni totiž nechcú pracovať, oni nechú chodiť do práce, oni chcú mať "job".
    Mal som vtedy dvoch synov, oboch na vysokej škole a desil som sa predstáv, že by si nemohli nájsť prácu. Preto som sa aj rozhodol riešiť potreby svojho asistenta pod týmto vplyvom, tak som sa vtedy rozhodoval.
    Obaja prišli "náhodou" /nie naraz, ale s odstupom dvoch rokov/ na konci leta, obaja skončili vlastne ako jeden - "cez kopírák".
    Zobral som ich na post asistent obchodného riaditeľa ... aj práca s PC, a aj, keďže obchod sa robí hlavne v teréne, tak aj práca v teréne. Učil som ich "na svoj obraz", aby mi pomáhali, aby som mal v nich oporu, keď nestíham a keď, ako sa hovorí, sa potrebujete naklonovať.
    Myslím, že som ho /teda ich, ale obaja boli ako jeden/, naučil dobrým a užitočným veciam. Ale prišla jar a jedného dňa "...potreboval by som dva mesiace dovolenky...!" Tak som vyzvedal ".. čo sa stalo, niečo vážne v rodine ? ", no nechcel povedať, tak som mu povedal, že nárok má len na jeden mesiac ... "...tak si teda beriem jeden mesiac riadnej dovolenky a jeden neplatené voľno ...", tak som oponoval, reku prŕŕ synku, nemáš nárok na jeden mesiac RD v kuse, som to ochotný akceptovať, keď mi povieš aký máš k tomu dôvod ..."...no šéfe, chcem sa ísť do zahraničia vzdelávať, naučiť sa jazyk a dostať prehľad o práci ...", "... aháaáa, tak jazyk. A koľko krát si za ten čas čo u mňa pracuješ, potreboval cudzí jazyk ?..." Samozrejme, nemám nič proti cudzím jazykom, podporujem myšlienku "koľko jazykov ovládaš, toľko krát si človekom", ale v tej chvíli mi to pripadalo ako zámienka súhlasiť s jeho požiadavkami .... No nebudem zachádzať do detailov, načo ... S riadnou dovolenkou som nesúhlasil a najbližší pondelok som dostal mail, kde mi napísal : "... skončil som, odchádzam do zahraničia na odbornú prax ..." všetko. Ukončiť pracovný vzťah nebol problém, o výplatu sa ani nedožadoval ...
    Po čase som zistil o akú odbornú prax išlo - zber pomarančov a mandaríniek na Cypre. Tak takúto prax by som po jeho návrate určite využil.
    Takže absolventa hľadajúceho si job ? NIE ! Preferujem dospeláka s dvomi tromi deťmi a aspoň s jednou hypotékou na krku !!! A verte, oplatilo sa.
    A synovia ? Obaja pracujú, chodia do práce. Nemajú job. Majú odbornú prácu akú vyštudovali, mimo mesta, kde máme firmu my. Určite je to takto najlepšie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zamestnať absolventa a zamestnať absolventa ako asistenta riaditeľa je trošku rozdiel. :) A nezatracoval by som ani prax na plantáži v zahraničí, človek sa naučí vážiť si peniaze, klimatizovanú kanceláriu a získa rešpekt k manuálnej práci. Akurát to malo prísť cez prázdniny na VŠ, prípadne prvé leto po skončení školy. Nie keď už mali riadny job.

      Odstrániť
    2. Ďakujem za Váš komentár a praktický príkklad zo života, tak toto je vlastne neplánované pokračovanie článku.

      Odstrániť
  3. Vyborne :) Aj clanok, aj komentare. Pravda, pravda.

    Mne velmi chyba to, ze ked sa clovek dostane do veku, kedy by svoje skusenosti mohol posuvat prave mladsim, aj absolventom, bud sa strachuje o miesto, alebo sa 1,5 roka pred dochodkom musi pasovat s roznymi IT certifikatmi prip. chodit na "manazerske skolenia", kde ich ucia ako nebyt kamaratom pre svojich podriadenych a ine (bez prepacenia) kraviny. "Tunel" funguje..
    Nevazime si skusenosti ani loajalitu ludi, ktori cely zivot prezili v jednej firme. Mna to mrzi, ale to uz je ina tema. Este raz dakujem
    Vierka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Problémov je viac.

    1. Po socializme vzniklo veľmi veľa škôl, ktoré produkujú nekvalitných absolventov. Štát dáva škole finančné dotácie na základe počtu študentov. Mal by to robiť tak, že bude päť rokov sledovať, koľko študentov po skončení danej školy je nezamestnaných. Keď štát dával škole päť rokov peniaze na študenta, ak študent je nezamestnaný, tak jej by mal strhávať peniaze v plnej výške za každého nezamestnaného absolventa plus zmluvnú pokutu 5% za študenta a rok. Potom by školy neprodukovali pseudoodborníkov, ale odborníkov.
    Prečo majú problém so zamestnaním absolventi len určitých škôl? Ak poviete personalistovi, že ste absolvent školy XY, tak sa len zasmeje. Zámerne nepíšem názvy, aby ma ujo JUDr. nenaháňal po súdoch.

    2. Mnohí študenti chcú titul, ale nechcú vedomosti. Vyberajú si školy, kde "ak ho nezrazí električka, titul dostane". Trh potrebuje odborníkov zo škôl, kde sa treba aj učiť.

    3. Mnohí študenti chcú titul a je im jedno aký. Moja bývala kolegyňa skončila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania nejakej pseudovysokej školy a chcela "si k bakalárovi zohnať nejaký lepší titul". Pýtala sa ma, čo je krajšie. Ing. alebo Mgr. A ktorá škola je "najľahšia, prípadne, či sa dá urobiť cez internet." Už je nemoderné ísť do učilišťa alebo na priemyslovku, lebo tam tituly nedávajú. Slovensko však potrebuje šikovných technikov, elektrikárov, zváračov, sústružníkov etc., etc. Slovensko nepotrebuje stovky masmediálnych absolventov, absolventov sociálnej politiky, apod. To, že skončili s titulom Mgr., im môže zvýšiť ich sebavedomie, ale to netsačí. Zamestnanie nenájdu.
    Napríklad aj v Rakúsku sú remeselníci vyhľadávaní.

    4. Peniaze sa míňajú neefektívne. Škola dostáva peniaze na to, aby dala študentovi vedomosti. Študent po skončení školy ide pracovať do zahraničia. Najmä IT absolventi.
    Takto z našich peňazí my vzdelávame pracovníkov pre zahraničie. Za socializmu, ak niekto chcel odísť natrvalo z ČSSR do zahraničia, musel zaplatiť štátu všetky peniaze,
    ktoré sa dali do jeho vzdelania. Ak išiel pracovať cez nejaký podnik, tak peniaze prichádzali do ČSSR.
    Teraz vzdeláavame zadarmo študentov pre zahraničie. Chýbajú peniaze na kvalitnejšiu výučbu.
    Mali by sa dať študentom pôžičky a malo by sa za štúdium platiť, ako všade inde vo svete. A keď sa zamestnajú, tak nech pôžičku splácajú.

    5.Mali by sme už konečne zrušiť socializmus aj v školstve a mal by aj v školstve fungovať kapitalizmus. Produkuješ odpad (pseudoodborníkov), nedostaneš ani cent. Tvoji absolventi nemajú problém so zamestnaním, dostaneš veľa peňazí.

    6. Študenti by mali počas štúdia aj pracovať. Hoci aj formou brigád. Samozrejme, podľa svojej odbornosti. Nielen nosiť nábytok, vykladať balíky, uhlie alebo upratovať. Poznám mnoho študákov, ktorí pracujú počas štúdia vo firmách a vykonávajú odbornú robotu. A firmy nedostávajú žiadnu pomoc. Samozrejme, ak by mali zamestnať pseudoodborníkov, tak štát musí firmy dotovať. Lebo zadarmo blbca nikto nezamestná!

    Lubo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lubo ďakujem za príspevok a za názory. Tak toto je neplánované pokračovanie článku číslo 2.

      Odstrániť
    2. Lubo, perfektné, absolútne s Tebou súhlasím!!!

      Odstrániť
  5. Reagujem na platené školstvo. Ak by u nás bolo spoplatnené školstvo, tak by sa určite kvalita štúdia nezvýšila. Podľa mentality slovenského národa, by chcel každý jeden študent i rodičia, ktorí by mu túto školu platili, aby automaticky prechádzal skúškami, či už by bol pripravený alebo absolútne vymetený. Veď si za TO platíme nie? Veď už dnes máme súkromné vysoké školy a kde je kvalita? Kvalitu nehľadajme v peniazoch, ale v prístupe ľudí, ako vyučujúcich, tak i študentov a hlavne zmeniť systém financovania školstva, aby školy neboli dotované na základe počtu žiakov, ale podľa dôležitosti daného odboru a uplatnenia sa na trhu práce, pretože súčasným systémov kvalitu vzdelania môžeme len ťažko hľadať. Ako prvé by som zrušil externé štúdium. Študent externého štúdia nikdy nedosiahne úroveň vedomostí a poznatkov ako študent denného štúdia. Tým pádom by bolo i menej absolventov odborov, ktoré sa nedokážu uplatniť na trhu práce.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja musím v tomto oponovať. Úroveň vysokých škôl sa odvíja hlavne od toho, akých má škola študentov a toto je začarovaný kruh. Pretože, čo sa naučia na základnej škole, to si odnesú na strednú, samozrejme zo strednej zase na vysokú. A keď kašlú na to učitelia na stredných školách, tak následne tak aj vyzerajú tí študenti po nástupe na VŠ. Je pravda, že VŠ berú akýchkoľvek študentov, aby prežili, ale to, čo sa mladí ľudia nenaučili doteraz, to ich na výške už nenaučia. Podľa mňa museli VŠ extrémne znížiť nároky na študentov, pretože by nikto neprešiel. A do toho ich tlačí štát. Pretože, ak nebudete produkovať, tak nebudete mať peniaze. Samozrejme len málo zo všetkých študentov je naozaj šikovných a zaujíma sa aj o odbor, ktorý si zvolil. Ako tu už niekto písal, je pravda, že mladí ľudia (samozrejme aj starší, ktorí si potrebujú kvôli zamestnaniu zvýšiť kvalifikáciu) si vyberajú najľahšie odbory, len aby mali titul alebo si zachránili miesto v súčasnej práci.
      Ešte budem reagovať na to, že by sa malo zrušiť externé štúdium. Nesúhlasím s vami. Ja osobne som vyštudovala VŠ externe a keď to beriem z osobnej skúsenosti "my externisti" sme oveľa viacej dreli, aby sme dosiahli to, čo sme chceli. Pretože popri práci a rodinných povinnostiach sme chodili do školy a náplň štúdia sme museli zvládnuť po piatkoch a sobotách. Kdežto (samozrejme nezatracujem všetkých) denní študenti na prednášky nechodili a tých pár cvičení si za týždeň odbili. Následne mali voľno.

      Aby som ukončila svoju reakciu. Článok je výborný a plne s ním súhlasím. Samozrejme závisí od samotného človeka, čo chce v živote robiť a či sa následne v tej firme bude aj snažiť a vytrvá tam.

      Odstrániť
    2. Moja skúsenosť s platením za učenie je tá, že keď naša dcéra mala v škole problémy s jedným predmetom, tak som išiel za učiteľkou a za peniaze som dohodol súkromné doučovanie predmetu. Zaujímavé od vtedy nemala žiadne problémy.

      Jednoducho je to hra - si dieťa podnikateľov, urobíme Ti problémy, rodičia radi zaplatia doučovanie - veď prečo sa nepriživiť. Podobné praktiky sú aj v Čechách, dokonca na aj na niektorých súkromných vysokých školách. Je to ľahké - máš na to, tak plať!

      Odstrániť
    3. Zrušením dištančného štúdia určite neznížite počet neuplatniteľných absolventov. Tí, čo študujú diaľkovo, už zvyčajne prácu majú. Len si potrebujú zvýšiť kvalifikáciu, aby si udržali miesto(zdravotné sestry, ktorým donedávna stačila maturita, dnes potrebujú Bc.), alebo mohli kariérne postúpiť(policajti, hasiči, vojaci aby mohli dostať dôstojnícku hodnosť). Alebo si chcú rozšíriť obzory(aj takého poznám).

      Čo sa týka spoplatnenia, keď som si robil(popri VŠ) pedagogické minimum(PM), nevidel som rozdiel medzi tými, ktorí si štúdium platili a tými, ktorým ho preplácala škola. Skôr bol rozdiel medzi študentami, ktorí si PM robili popri škole a tými, ktorí už pracovali a PM potrebovali, aby mohli zostať učiť na stredných školách(aby boli "kvalifikovaní pedagógovia").

      Odstrániť
    4. Velmi zaujimava a zaroven ciastocne iritujuca diskusia. Hodnotenie skolstva - ok, mam tiez niekolko vyhrad, no nepaci sa mi hodnotenie konkretnych ludi, ten to urobil tak, zle je, ten to urobil onak - tiez zle (pod heslom - vsetci su blazni, len ja som lietadlo)...jednoducho vzdy zle, ked to neurobili "tak ako ja" alebo ked "mam pocit ze mi bolo ukrivdene a on/ona sa pritom viezli na oblaciku a papierovo dosiahli to co ja" (napr.titul). Kazdy ma na vyber, to ze sa niekto rozhodne pre jednoduchsiu VS a niekto pre komplikovanejsiu, je vzdy na nasom vybere, nie je asi prilis rozumne nasledne zhadzovat niekoho studium len kvoli tomu, ze ho dosiahol jednoduchsou cestou. Vzdy som opustala nezmyselnu diskusiu "moja skola je tazsia ako tvoja", pretoze pochybujem, ze niekto studoval aj na tej druhej skole, ktoru hodnotil. Obdivuhodne ako ludia vzdy rozumeju hlavne tym veciam, o ktorych nemaju ani paru :D. V prvom pripade je problem statu, ze zivi a umelo produkuje kvantum VS absolventov, primarne tu hlavne unika akykolvek zmysel VS studia. V konecnom dosledku na tom aj tak az tak nezalezi, nespominam si, ze by som sa na mojich pohovoroch do zamestnania niekedy rozpravala a mojom studiu na VS, pretoze tam ide hlavne o rozhlad, prakticke skusenosti a sikovnost. Takisto co sa tyka studia denneho a externeho, podla mojich skusenosti je nezmyselne stazovat sa na to, ze externisti maju na studium len vikend, pretoze maju rodiny a deti a pracu atd. a KVOLI alebo VDAKA tomu venuju studiu viac, pretoze cely vikend dru na studium. Tiez toto rozhodnutie je na kazdom jendom z nas, ci chcem zaroven zit rodinny pracovny a studentsky zivot. Obdivuhodne je, ze chcete zvysit svoje vzdelanie aj nasledne vo vyssom veku, no apelovat na viac snahy a casu venovanemu na studium v porovnani s dennymi studentami je zasa trochu pritiahnute za vlasy. Je predsa fyzikalne ani ludsky nemozne zvladnut za 2 dni vikendu viac prednasok a cviceni ako za 4-5 dni bezneho pracovneho tyzdna. Samozrejme to zasa tiez nezarucuje realnu pritomnost vsetkych studentov, takze sa opat dostavame k tomu, ze kazdy ma na vyber a rozhoduje sa sam za seba, podla svojich moznosti a schopnosti. High level, ktory sa v komentoch tohto typu dal cakat je - chceme spoplatnene studium, nebude tolko absolventov ktory maju problem najst si pracu. haha! pretoze peniaze zarucuju vhodnost kandidata na VS? tak ako ani peniaze a ani titul nezarucuju inteligenciu, tak ani mlady clovek nezarucuje v zamestnani absenciu discipliny a schopnosti pre danu poziciu...vsetkym prajem krasny den!
      p.s.: vcera som sa stretla s velmi aktualnym citatom ako vysitym do dnesnej doby, kde vsetci vsetko hodnotia a nikto nic neurobi pre zmenu: Ked sa ti nieco nepaci tam, kde si, odid. Nie si predsa strom.
      Zuzi

      Odstrániť
    5. Nedá mi neragovať na názor,že treba zrušiť externé štúdium, lebo externí študenti nedosiahnu takú kvalitu ako denní študenti. Ja sama som ešte v hlbokom socializme študovala popri zamestnaní a nemyslím si, že nám bolo niečo odpustené, alebo by sme mali menej skúšok ako denní študenti. Akurát bol rozdiel v tom, že my externí to sme to brali veľmi vážne, pretože sme nechceli sklamať ... rodinu, kolegov v práci a hlavne seba. A myslím, že šéf bol rád, že po ukončení školy mal zamestnanca rovno s praxou. A aby som nezabudla, tým, že mi zamestnávateľ povolil externé štúdium a dával platené voľno na skúšky, som sa musela zaviazať, že po ukončení školy ostanem vo firme pracovať toľko rokov, koľko som chodila do školy. A toto by sa malo zaviesť aj v dennom štúdiu dnes. Po ukončení každej vysokej školy by mali absolventi pracovať v tom odbore, ktorí vyštudovali - mám na mysli hlavne učiteľov, sociálne prácu a tých, ktorí študujú iba pre titul.
      Len toľko. Prajem krásny deň. Anna

      Odstrániť
    6. Teraz táto mentalita ľuďom prechádza, pretože k plateným vysokým školám existuje konkurenčná alternatíva - iná platená vysoká škola. Keď "študent" nedostane titul na jednej, zaplatí si ho na inej, pretože takto fungujú súkromné vysoké školy. Keby všetky VŠ boli platené a platenie za štúdium by sa stalo štandardom a nutnosťou, zmenil by sa postupne aj pohľad ľudí. Samozrejme, len spoplatnenie to nevyrieši, trebo ruku v ruke zlepšiť učiteľský zbor:
      1.) vyhopdiť 2/3 prestarlých učiteľov, ktorí prax videli akurát tak z okna autobusu cestou do práce (do školy).
      2.) zrušiť známkovanie, pretože to študentov nenavádza učiť sa pre vedomosti, ale pre skúšku, resp. nie učiť sa pre skúšku, ale narobiť si ťaháky.
      3.) zaviesť systém inšpirovaný Walfdorfkou školou, kde starší učia mladších, tým by sa ušetrili peniaze na platy učiteľov a zároveň by sa študenti naučili jednak to, čo ich baví a majú na to prirodzený talent, a vlastne skuočn by sa to naučili

      Odstrániť
    7. Zuzi, čiatočne s Tebou súhlasím, po tú časť spoplatnenia štúdia. Prečítaj si návrh Luba, s ktorým s ja napríklad plne stotžňujem: nie platiť vopred, ale formou študentskej pôžičky. Ak budeš dobrá študentka a nájdeš si dobrú prácu, kde aj dobre zarobíš, tak pôžičku na vzdelanie štátu vrátiš. Tým pádom padá výhovorka typu "ak som z chudobnej rodiny, nemám právo študovať na VŠ?" !

      Odstrániť
  6. Neviem, či si to všetci uvedomujete, ale školstvo je platené stále. Každá škola dostáva peniaze podľa počtu študentov, ktorí tam študujú. Samozrejme, výkrmne majú študentov veľa a školy s náročnejším štúdiom, majú málo študentov (a tým aj peňazí). Preto už mnohé z nich zľavili z nárokov, aby sa nestalo, že nebude na výplaty. Kamarátovi sa stalo, že nedal zápočet niekoľkým študentom. Zavolal si ho vedúci katedry a povedal mu, že ak bude takto pracovať, nabudúce nebudú mať na výplaty. Jednoduchá matematika. Vyhodíš študontov = nedostaneme peniaze = nebude na výplaty. Tak študentom dal zápočty. Jeden študák ho vysmial, že sa hral na veľkého šéfa a aj tak im tie zápočty nakoniec musel dať. Toto sa týkalo štátnej, nie súkromnej školy.
    V súkromnej sa to nestane, lebo tam je silno zakorenená sebareflexia pedagógov. Kto by poslal preč sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia? Tá sliepka sú študenti, ktorí študujú na súkromnej vysokej škole a každý semester prinesie každý z nich cca 500-800 EUR. Poznám abslventov jednej takej vysokej školy a viem, ako oni "náročne študovali".
    Čo sa týka tzv. dištančného štúdia alebo kedysi štúdia popri zamestnaní, tak je naozaj pravda, že sa im robia veľké úľavy a sú na nich kladené nižšie nároky. Oni sa musia starť o rodinu, chodia do práce, etc., etc. Viem to zo skúsenosti z troch fakúlt... Ale, samozrejme, nároky sú vyššie, ako na pseudovysokých školách, či parauniverzitách.... Mnohým by mali zobrať nielen akreditáciu, ale aj IČO. Počul som vtip o jednej takej univerzite. Autobus diaľkovej linky zastavil v meste a vodič hovorí: "Prestávka 45 minút. Kto chcete, môžete si ísť zatiaľ urobiť titul Mgr. na....univerzitu." Názov nepíšem, aby ma niekto nezažaloval.

    Školstvo by sa nemalo reformovať. Neviem prečo sa stále robia kadejaké pokusy. Nie som zástanca socializmu, ale je pravda, že študenti sa vtedy oveľa viac vzdelávali a mali väčší všeobecný rozhľad. V medzinárodných vedomostných súťažiach sa deti umiestňovali na popredných miestach.
    Každá vláda má pocit, že musia zlepšiť školstvo. A robia experimenty. A čo je najhoršie, robi ich od stola. Nepýtajú sa na názor pedagógov, rektorov.... Lepšie by bolo, keby išli do krčmy a popčúvali aj ľudí. Alebo sa len opili a nič nerobili. Veď kto nič nerobí, nič nepokazí.... :-))
    Teraz sa každý študent spolieha na uja Gúgoľa (vyhľadávač google). Mnoho študákov pri polemike na hocijakú banalitu, zaklincovalo : "Načo to potrebujem vedieť? Veď, keď to bude aktuálne, tak si to vygúglim. Vypadne internetová konektivita a sú v r.... aj s celým gúgoľom. :-) Detia majú mobilné telefóny (kalkulačka) a preto si už takmer žiadne dieťa nevie v hlave spočítať dve čísla. A to nehovorím, že by si malo vedieť spočítať, koľko má zaplatiť za celý nákup. :-(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sorry, odpálil som to skôr, ako som sa podpísal.

      Lubo

      Odstrániť
    2. Presne tak Lubo, už dnes máme platené školstvo, akurát, že na vzdelanie vysokoškolákovi sa z daní kladajú aj stredoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí zarobia menej. Abslovent VŠ potom ak zarobí viac ako absolvent SŠ, tak vlatne aj za peniaze toho SŠ. Kto toto označí za spravodlivé? Veď ak som sa ja rozhodol, že si zaplatím kurz vyšívania, nitko mi ho nepreplatí. Ak sa rozhodnem byť taxikárom a zaplatím si špeci výcvik v autoškole a licenciu, nikto mi ju nepreplatí. Tak prečo sa mi má cvelý štát sklada na to, ak sa rozhodnem byť elektrotechnickým inžinierom či právnikom??? Ja som za kapitalizmus všade.

      Odstrániť
  7. Skvelý článok.
    Hneď som si ho stiahol a ak dovolíte, budem ho s Vašim menom šíriť ďalej.
    S prácou pri štúdiu súhlasím. Popri štúdiu som zarábal skoro polovicu toho, čo potom v podniku a pritom som si našiel aj zaujímavú prácu.
    Druhou vecou je samo školstvo. Ak je učiteľ celý život zatvorený v kláštore zvanom škola, ako asi môže potom pripravovať študentov na život? Ako si ho môžu študenti vážiť, ak o modernom živote často vedia viac, len potrebujú niekoho skúseného, ktorý by im ukázal ako sa to čo v sebe majú správne používa.
    Že to nie je možné? Je. A je to veľmi jednoduché, dokonca to nič nestojí: V Nórsku som sa stretol pri doškoľovaní s ich VŠ štúdiom: Prednášajúci do úrovne docenta mohli učiť len 5 rokov. Potom musel späť do praxe a až zasa niečo dokázal, (postavil podnik, dal luďom prácu, vymyslel a zaviedol niečo nové...)potom sa mohol vrátiť na školu. A študium? Niečo, čo je tu nepochopiteľné: Práca v tíme. V triede sme boli v 3 skupinách, kde sme sa striedali vo vedení. 1 až 3h prednáška a hneď skúška: Vedúci dostal úlohu, ktorú sám nemal šancu vyriešiť, na to použil svoj tým. Trvalo to od 5 minút do 2h. Nakoniec pred triedou predniesol referát. Keď bolo riešenie zaujímavé, trieda zatlieskala. Občas to bolo prínosom aj pre prednášajúceho, pretože ani on nevedel samozrejme všetko. To bola úžasná motivácia.
    Našťastie sa už dosť škôl aj pedagógov si túto situáciu začína uvedomovať a niečo robiť, ale systém školstva im v uplatnení rozumných opatrení bráni. Napriek tomu sa snažia.

    Treťou vecou je snaha politikou riešiť nezamestnanosť dotáciami. Mali by si spomenúť čo porobili s podnikmi, ktoré tak "zachraňovali". Napríklad so ZTS.
    Dotácia deformuje realitu. Berie úspešným a odmeňuje neschopnosť. Neschopným berie často neopakovateľnú šancu sa v problémoch spamätať a náisť v sebe schopnosti ako to dokázať. Vo svete dotácií sa stále na niečo čaká: či prídu, alebo neprídu ďalšie dotácie. Namiesto okamžitého vzoprenia vôle a intenzívneho hľadania skutočného riešenia len otáľanie.
    Takéto dotácie ničia úspešných aj tým, že ich pripravujú o zaslúžené zákazky, lebo ich dotovaný zoberie lacnejšou - dotovanou cenou. To môže schopné podniky zničiť a po vyschnutí dotácií zaniká aj neschopný.
    Verejné peniaze majú zmysel na systémové zmeny, ktoré platia pre všetkých a následne ich dôsledné uplatňovanie.
    Ale to už je o inom.

    Dobré riešenia sú fakt jednoduché a lacné. Dôkazom je to, že skutočne účinné riešenia vznikli v "beznádejnej" situácii, keď podnik mal dlhy, exekútora za dverami. Kto podniká, vie o čom hovorím.
    Rovnako aj štáty, pokiaľ je na platy politikov, vymýšľajú sa "opatrenia", keď peniaze dôjdu, nájdu sa riešenia.

    Peter Slabina, slabina@spig.sk
    (PS nie som anonym, ale systém URL nechcel zobrať.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Peter, tak toto je pokračovanie článku číslo 3! Ďakujem, že si napísal tento skvelý komentár.

      Odstrániť
  8. Milý Kazimír, s tým platom si si to nejak pomýlil: Nie, že dnes aj učeň chce plat majstra, ale dnes u nás žiaľ majster má plat učňa!!! Mladí chcú 700 €, za minimálnu mzdu nechce pracovať nikto? A Ty by si vyžil z minimálnej mzdy cca 330 € mesačne v čistom? Mňa toľko stojí len nájomné a poplatky za vodu, elektrinu, odvoz smetí, káblovku a a internet. Ak bude minimálna mzda aspoň 500 € v čistom a budú ju zamestnancom dávať fakt len na takých postoch, kde má človek "leháro", tak to bude v poriadku. Ale keď minimálna mzda je 330€ a tri štvrtiny slovenských pseudopodnikateľov toto považujú za plat, za ktorý najímajú predavačov, ľudí pracujúcich ťažko niekde za pásom pri montážnej linke, keď toto zarába polovica ľudí vo verejnej službe, tak to kde sme?

    Problém je v našich podnikateľoch: 1.) chcú hotových ľudí s vekom 25 rokov a 25 ročnou praxou
    2.) platiť ich chcú ako bridágnikov

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milý Juraj, na rovinu 500 EUR v čistom za nič nerobenie a leháro Ti nezaplatí na slovensku nikto, snáď len nejaká štátna organizácia alebo úrad, a aj tým už dochádzajú zdroje. Dávať takéto peniaze za nič vie len sociálka a to cigáňom.

      Doporučujem Ti založ firmu a plať ty sám pracovníkom 500 EUR v čistom za nič nerobenie a leháro a z toho ešte odvody a dane, uvidíme či prežiješ ako podnikateľ s takýmto prístupom aspoň jeden rok!

      Želám Ti veľa šťastia!

      Odstrániť