Ako komunikovať vo firme?

Vojaci veľmi dobre poznajú známe “Bez spojení není velení”. Teda darmo má armáda geniálneho vodcu a veliteľa, ak sa jeho rozkazy a pokyny nedostanú ku generálom a cez nich až k obyčajným vojakom, nič sa nestane. O význame komunikácie teda nemusíme veľa diskutovať. 

Pozrime sa na najčastejšie formy vnútro firemnej komunikácie. 

Najpoužívanejšia je ústna komunikácia. 

Je považovaná za najrýchlejšiu. Je to pravda, pokiaľ sa jedná o stručné a jasné príkazy. Problém však nastáva, ak pracovník váš príkaz nevykoná a presviedča vás, že ste mu to nepovedal alebo povedal inak. Taktiež pamätať si, čo som komu povedal pred týždňom, nie je v ľudských silách.

Menej častá, ale oveľa efektívnejšia je písomná komunikácia. 

V určitých situáciách sa používa vo firmách úplne automaticky. 

Napríklad, riaditeľ dáva príkaz všetkým pobočkám, že stroj Alfa 2 je v akcii s 50% zľavou. Po vypredaní ho nemá žiadna pobočka objednávať, lebo o 2 týždne príde na trh o generáciu lepší - novinka za rovnakú cenu. 

Samozrejme, že sa môže s každým vedúcim osobne stretnúť, zatelefonovať mu to alebo povedať to všetkým naraz na porade. 

No toto všetko si môže ušetriť tým, že to napíše a pošle mailom (faxom).

Predstavme si situáciu, že vo firme sa komunikuje výhradne ústne. Šéf je na služobnej ceste niekde na druhom konci sveta a potrebuje niečo zariadiť. Tak volá pracovníkovi, v Európe je 3 hodiny ráno a dáva príkazy. Z takého šéfa by ste sa asi rýchlo zbláznili, či nie?

Alebo naopak. Vo firme vznikne požiar, treba hasiť. Tak jedného pošlete k hydrantu, asistentka volá hasičov a ďalšiemu ústne prikazujete vypnúť poistky a ističe na hale. A on vám hovorí: “Šéfe, vieš, že podľa nových smerníc mi to máš dať písomne?”. 

S nadhľadom zvládnutá táto situácia je odvetiť mu:
“Tak si to zapíš za uši a utekaj!”