Orientácia na zákazníka v USA a v EU

Pôvodne som chcel napísať nadpis - Orientácia na zákazníka v USA a v EU očami kvalifikovaného zákazníka - teória a prax, ale to je dlhé.

V čase globalizácie by nemal byť takmer žiadny rozdiel. Samozrejme, že firmy sa orientujú na zákazníkov, teda aspoň sa snažia. Ako to vyzerá v praxi? Pozrime sa na rozdiely očami zákazníka. 

Nákup v supermarkete. Rozdiely si všimnete už pri vstupe. Väčšie nákupné košíky a nemusíte si ich požičiavať za mince. Ponuku, sortiment  a ceny nejdem porovnávať. Pri platení - pokladník vám balí nákup automaticky do nákupných tašiek. Samozrejme, že za igelitky neplatíte. A ešte jedno - pozdraví a väčšinou sa vás opýta ako sa máte. Nemá problém pripojiť úsmev. Keď zaplatíte, pozdraví znova. Porovnajte to s nejakou predajňou u nás.

Aby som bol objektívny, musím však napísať aj to, že napríklad v predajniach NAY-elektro, už niečo podobné zaviedli! Iste ste si to všimli aj vy.

Vrátenie tovaru v obchodoch - nikto sa nad tým nevzrušuje, nemajú problém zobrať kúpený tovar naspäť a vrátiť vám peniaze. Stačí mať bloček o nákupe. 

Rozdiely v reštaurácii? Je to už len čašník - nikde v reštaurácii si nesadnete ku stolu sami. Aj v obyčajnej Pizérii. Musí vás tam niekto uviesť. Potom príde čašník, ktorý sa vám predstaví menom, opýta sa vás ako sa máte a snaží sa vás obslúžiť, čo najlepšie, vedia poradiť jedlo, prílohu, vyznajú sa v jedálnom lístku. Nemajú problém Vám povedať - daj si túto rybu - dnes nám ju čerstvú priviezli - je fakt skvelá. Ak si vyberiete niečo drahšie z ponuky - tak vám jednoducho povedia - skvelý výber alebo dobre ste si vybrali - toto je náš najlepší dezert.

Určite aj v niektorých našich reštauráciách sa s takýmto prístupom stretnete. Je to skôr výnimka ako pravidlo. Ale v USA som to zažil vo všetkých, kde som jedol.

Vlastne robia presne to, čo učí čašníkov Polreich v Čechách v programe "Ano šéfe!".

Je to v prístupe. Potom nemáte problém nechať mu 10% - 20% sprepitné.

Ešte jeden postreh. Väčšinou v reštauráciách platíte len prvý nealkoholický nápoj - pol litra coly, čaju, limonády, a budú vám ho nosiť tak často, ako stihnete piť. Niečo podobné u nás je v IKEA. Voda, do ktorej vám dajú ľad, kúsok citróna a lístok mäty je zadarmo. Takže nikto na vás nezarába na nápojoch ako u nás tým, že k večeri vám donesú 2 dcl fľašku čohosi za 2 eurá. Jedlá sú tam v priemere o 10%-20% lacnejšie a to nerátam kurzové rozdiely. Že majú v reštauráciách plno? A čudujete sa?

Je vidieť, že veľká časť príjmov v USA je tvorená zo služieb! Teda mám na mysli z hľadiska HDP.

Čo hovoria oficiálne štatistiky a fakty?

V Amerike je bežné, ak si niekto mimo hlavného pracovného úväzku hľadá ešte ďalšie zamestnanie. Európan však voľný čas radšej strávi inak.

Američania nielen pracujú viac, v priemere o 100 hodín ročne viac, ale aj produktivita ich práce je vyššia ako u ich kolegov v Európe. O viac ako 25% a rozdiel sa neustále zväčšuje.

V USA je bežné, že sa každý snaží o seba postarať sám. Obyvatelia členských štátov EÚ zase očakávajú a vyžadujú, že v prípade núdze a v starobe sa o nich na pomerne vysokej úrovni postará štát.

A ešte jednu vec som si tam všimol - pracovať 70 - 80 ročných ľudí. A nikto z nich sa netváril, že tým nejako trpí.

Myslím, že sa z tohto dá poučiť. 

Alebo aj nie. 

A je celkom možné, že som mal len šťastie, že som navštívil len také reštaurácie a obchody v USA, ktoré boli perfektne zorganizované.