Detailne tento mýtus rozoberám v e-booku “5 mýtov managementu”, ktorý ste si už určite stiahli.
To, čo tam však napísané nie je, je jedna vec, a to kedy sa človeku nevyplatí za žiadnych okolnosti ísť s niekým zakladať firmu tak, aby boli vo firme dvaja alebo viacerí spoločníci.
Prvý prípad je, keď ste skutočne silná osobnosť. V momente, keď ostatní vaši spoločníci zistia, že vás nikdy nedorastú (nedobehnú, nikdy vás nedostihnú), tak spravia všetko preto, aby sa vás zbavili.
Druhý prípad je ten, keď máte málo priateľov alebo ste takzvaný “konfliktný typ”. Nemá to význam, pretože skôr či neskôr sa s takýmto spoločníkom alebo spoločníkmi aj tak rozídete. A budovať niečo s vedomím, že to aj tak skôr či neskôr skončí, nie je perspektívne ani dobré pre nikoho.
Tretí prípad je taký, keď vo svojom živote robíte príliš veľa kompromisov.
Tolerancia a umenie robiť kompromisy sú základom dobrého dlhodobého vzťahu nielen vo firme.
Skutočne sa môže stať, že budete mať vo firme spoločníka a ten vás bude do niečoho sústavne tlačiť (môže to byť kľudne každý týždeň niečo iné) a vy s tým súhlasíte aj napriek tomu, že to v skutočnosti nechcete. A to len preto, aby ste situáciu zachránili, či len preto, aby to nejako fungovalo alebo, aby bolo dobre, preto robíte neustále takéto ústupky a kompromisy.
Skutočne sa môže stať, že budete mať vo firme spoločníka a ten vás bude do niečoho sústavne tlačiť (môže to byť kľudne každý týždeň niečo iné) a vy s tým súhlasíte aj napriek tomu, že to v skutočnosti nechcete. A to len preto, aby ste situáciu zachránili, či len preto, aby to nejako fungovalo alebo, aby bolo dobre, preto robíte neustále takéto ústupky a kompromisy.
Je to kruté, ale čím viac takýchto kompromisov urobíte vo firme (alebo voči svojej realite), tým skôr vás to v tejto firme prestane baviť a jednoducho jej budete mať plné zuby. Takže, nakoniec ju aj tak skôr, či neskôr opustíte alebo predáte.
Čo je však na takomto rozhodovaní najťažšie? Presne to, že tieto veci väčšinou vidia všetci okolo vás (alebo nie) a je to naozaj veľmi ťažké, si takéto veci sám uvedomiť.
A po štvrté, ak ste nerozhodný. Jednak podeliť sa o kompetencie a zodpovednosť bude pre vás ťažké a na druhú stranu ostatných spoločníkov budete svojou nerozhodnosťou len zdržiavať, takže sa vás, pri všetkej úcte, skôr alebo neskôr aj tak zbavia.
Poznáte z praxe ešte nejaký iný dôvod?
Zabudli ste na morálku. Ak je niekto zlodej, zostane ním aj ak bude spoločníkom.
OdpovedaťOdstrániťVeľmi správne, ďakujem za postreh. Predpokladal som však, že so zlodejom alebo podvodníkom zakladať firmu asi normálny človek zakladať nebude.
OdstrániťAle práveže poznám x prípadov, kedy si normálni ľudia založili firmu so zlodejmi, len o tom nevedeli. Čiže úplný základ podľa môjho názoru je morálna čistota spoločníkov!!! A to sa týka nielen krádeží a podvodov, ale aj osobného života napr. milenky (milenci).
OdstrániťAk v tom vtipe - keď sme zakladali firmu, ja som mal peniaze a on skúsenosti. Teraz má on peniaze a ja skúsenosti...
OdstrániťJa som robil, myslím, príliš veľa kompromisov. A cítil som zhruba to, čo tu je napísané. Keď som postupne hlavne štúdiom a tréningami získaval istotu, stával som sa rozhodnejším a veľmi priaznivo som to cítil. Proste sme nejakí, a že máme dobré úmysly, nestačí. Je potrebné vedieť presadiť svoje zámery v praxi - a to rýchle a pri tom tak, aby to ostatní podporili. Kto to dokáže, vyhráva. Samozrejme, že etickými krokmi.
OdpovedaťOdstrániťNo vidis Kazimir, toto je napriklad fakt dobry clanok.
OdpovedaťOdstrániťJuraj Kalus Delviar D Ace