Kedy je kompromis dobrý?
Ak je to niečo, čo vyhovuje obom stranám.
Kedy je zlý? Logicky opak, teda, keď to tak nie je.
Ak však robíte kompromis so svojou vlastnou realitou, tak do toho radšej nechoďte!
Príkladom môže byť prijímanie nových pracovníkov. Koľko kompromisov urobíte pri prijímaní nejakého pracovníka, toľko problémov s ním následne budete mať. Trocha kruté, ale človek si to neraz naplno uvedomí, až keď je neskoro (skončila mu skúšobná pracovná doba alebo keď urobí nejaký kardinálny "prúser").
Najhoršie kompromisy však robí človek sám so sebou.
Ako to myslím?
To je situácia, keď sa človek pre niečo rozhodne a potom z toho neustále zľavuje. Ako?
Napríklad sa rozhodne, že bude najlepším predajcom (alebo obchodníkom) vo firme, v ktorej pracuje.
Ale byť najlepší, to znamená poraziť aj Andreja. Ale ten je už vo firme viac ako 6 rokov. No to bude ťažké. Ale Andrej často pracuje aj v sobotu a doslova žije pre svoju prácu. Toto on ale nechce, pretože život si treba užívať, pokiaľ je človek mladý.
Ešte stále chce byť najlepší?
Tak si povie, že by mu aj stačilo, aby patril k najlepším predajcom vo firme.
Ak to nejde rýchlo, neraz zľaví zo svojich nárokov na seba a rozhodne sa, že by chcel byť dobrý predajca.
Čo je na tom zlé? Skoro nič, ale už korigoval svoje rozhodnutie druhý krát.
A to sa dá obvykle dosiahnuť rýchlo, pretože ostatní predajcovia patria k priemeru. A on vo firme práve začína. Takže najprv dosiahne ten priemer. A jeho plán je stať sa dobrým predajcom firmy, v ktorej pracuje teda - inými slovami - priemerným.
A tiež sa môže rozhodnúť, že nechce byť najhorším predajcom.
A nakoniec existuje ešte jedna méta - oveľa ľahšie dosiahnuteľná - stať sa predajcom vo firme. A to veľa ľuďom neraz stačí.
Aký je z toho záver?
„Rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými je v tom, že úspešní robia veci, do ktorých sa neúspešným nechce.” - J.P. DeJoria
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára