streda 28. mája 2014

Japonec SATO a Kórejec DAJAKO

Ideálny stav pre šéfa vo firme by asi bol taký, že keď niečo je treba spraviť, zariadiť alebo vyriešiť, tak je tam vždy niekto, kto to sám od seba aj zariadi alebo vykoná. Alebo daný problém vyrieši. A ak na to aj nemá kompetencie, tak navrhne pre firmu a vzhľadom na dané okolnosti nejaké optimálne riešenie.

Veľmi často sa problémy riešia na poradách. Buď plánovaných alebo narýchlo zvolaných práve pre nejaký problém.

Snáď najalibistickejšie na tom je neraz takýto postoj pracovníkov:

- Šéfko, ono sa to spraví. Nebojte sa, ono sa to nakoniec stihne načas. 

A šéf je neraz spokojný, že sa problém rieši. 

Len ten problém sa sám nevyrieši a navyše nikomu nebol pridelený. A ten “SATO” na ďalšej porade zrazu chýba, jednoducho neprišiel (alebo nedajbože dal výpoveď) a šéf má problém - nikto mu nepovedal, že ja to spravím alebo ja to vyriešim.

V niektorých firmách pracuje taká dvojička. Z telky by sme mohli tipovať že Pat a Mat, ale nie je to pravda. Takže sa k Japoncovi pridá Kórejec a máme takúto odpoveď podriadeného:

- Šéfko nebojte sa, dajako sa to zvládne. 

Neviem, či si to uvedomujete, toto už nie je len problém šéfa. 

Čo na to zákazník, ktorý týchto ľudí platí? 

piatok 16. mája 2014

Bolo by to treba urobiť

Klasická situácia - šéf hovorí na porade: 

“Bolo by to dobré spraviť.” Alebo:

“Bolo by dobré urobiť toto alebo toto.” 

A pracovníci sa do toho neraz zapoja. A vymýšľajú čo a ako najlepšie by sa dalo urobiť. Šéf je nadšený z ich aktivity a postavenia sa k riešeniu firemných záležitostí.

Je tu len jeden malý problém, že do ďalšej porady o týždeň (mesiac) to však veľmi často urobené nie je. 

Prečo? 

Lebo “Bolo” nikdy nepočúva. A keď počúva tak nerobí, čo má. On tam totiž málokedy pracuje!

(A to sa chcem vopred ospravedlniť všetkým, ktorí majú priezvisko alebo prezývku “Bolo”.) 

Čo myslíte, koľko takých “Bolov" sa nachádza vo firmách?

Že sa toto bežne nedeje?

utorok 29. apríla 2014

Tajomstvo výberu ľudí do firmy

Asi pred 100 rokmi sa vydal na expedíciu Ernest Shackleton na lodi Endurance. Jeho posádka mala 27 členov. Cieľ bol prejsť naprieč celou Antarktídou. 

Napriek tomu, že expedícia skončila neúspechom, (lebo loď zamrzla v ľade pri Antarktíde, ktorý ju po 10 mesiacoch rozdrvil a oni sa potom ešte 5 mesiacov plavili na kryhách ľadu a v záchranných člnoch) je pozoruhodná jednou vecou a to, že nikto na nej nezomrel. Neboli tam žiadne vzbury, žiadne historky o tom, ako sa posádka navzájom požierala od hladu. 

Nebola to však náhoda. 

Bolo to preto, lebo Shackleton našiel správnych ľudí

Keď naplníte organizáciu vhodnými ľuďmi, ktorí veria v to, čo aj vy, úspech sa určite dostaví. 

Ale ako našiel Shackleton tak skvelú posádku?

streda 16. apríla 2014

Bezúdržboví pracovníci

Otázka o kom to idem písať? Čo alebo kto berie vo firme šéfom, vedúcim pracovníkom a dokonca aj majiteľom najviac pozornosti? 

Jedna teória hovorí, že asi 20% ľudí vytvorí takmer 80% všetkých problémov vo firme.

O koho sa jedná?

Sú to troublemakeri. V češtine je na to pekný názov - potížisti.

Celkom určite sú to pracovníci (a neraz aj niektorí zákazníci), ktorí problémy vyrábajú alebo vytvárajú. Ďalej pracovníci, ktorí majú podpriemerné alebo veľmi slabé výkony alebo výsledky.  

Ak platí toto pravidlo, tak to znamená, že 20% neschopných berie šéfom (vedúcim pracovníkom) minimálne 80% ich pozornosti a času.

Takže bežnému šéfovi potom zostane iba 20% jeho pracovného času na vlastnú prácu. A toto je odpoveď na to, že bežne (na to, aby firma dobre bežala) musí zostávať vo firme minimálne o 2-3 hodiny dlhšie ako jeho podriadení.

Prečo?

Lebo problémy treba riešiť a preto sa venuje pracovníkom, ktorí robia problémy a riešeniu problémov, ktoré vyrobili. 

Otázka je, koľko času mu zostáva na ostatných pracovníkov - teda takých, ktorí majú výsledky a nerobia problémy?

streda 19. marca 2014

Sieťový marketing v praxi

V jednej šou v amerike sa pýtali Donalda Trumpa čomu by sa venoval, ak by mal začať nejaký nový biznis.

On povedal: - Sieťovému marketingu. 

Všetci sa bavili a smiali. Každý o tom už niečo počul, ale v skutočnosti jeho odpovedi nikto nerozumel.

Tak o čom to teda je?

Je to jeden zo spôsobov ako dostať tovar od výrobcu do rúk zákazníka. A to priamo

A na tom poriadne zarobiť...

Je možné, že ste sa s niekým, kto bol zapojený do tejto formy predaja - marketingu už stretli a máte teda s tým nejakú - pozitívnu alebo negatívnu skúsenosť.

O čo teda v sieťovom marketingu ide?

pondelok 10. marca 2014

Predavač a podávač zmutovali?

Asi pred dvoma rokmi som napísal článok “Predavač alebo podávač”. Mal celkom úspech, lebo ľudia si to začali všímať. 

Predpokladal som, že časom sa z predavača stane uzatvárač a z podávača aspoň predavač, ale vývoj v predajniach sa vybral opačným smerom. A stačili na to len 2 roky...

Zistil som, že pokrok sa nedá zastaviť a že “podávač” zmutoval na nový druh - “oznamovač”. Nanešťastie aj predavač sa posunul - a to na “podávača”. 

A začínam mať pocit, že skutočný predavač ako profesia pomaly vymiera.

Aké sú medzi nimi rozdiely? 

Na prvý pohľad žiadne. Všetci traja pracujú na predajni. Snažia sa obsluhovať zákazníkov. Všetci traja sa snažia byť príjemní, milí, a ak im dáte šancu, tak vám radi všetko ukážu a vysvetlia. Čo majú spoločné? To, že sa obvykle snažia. 

Škoda, že dnes na to, aby ste predali, už snaha nestačí

Tak v čom je teda rozdiel?

Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”. A predavač-podávač napredáva síce málo, ale obvykle viac ako oznamovač. Aj oznamovač vám nakoniec niečo predá, ak ho k tomu dotlačíte.

Ako k zákazníkovi pristupujú?

štvrtok 20. februára 2014

Hlavné je zúčastniť sa!

Aké sú rozdiely medzi zamestnancami a pracovníkmi?

Nemali by byť žiadne, dokonca niekto môže namietať, že to je to isté, veď tieto slová vlastne synonymá.

Niekedy to vo firmách vyzerá, že nie je podstatný výsledok ale také to olympijské:

Nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa!

Ako sa to prejavuje?

  1. Ľudia vo firme nemajú stanovené ciele, v podstate pracujú to áno.
  2. Motivácia je na bode mrazu - najväčšia motivácia je, že padla - je treba ísť domov.
  3. Väčšinou majú neschopného šéfa - a je jedno či je naozaj neschopný alebo taký prepracovaný, že na nich vlastne ani nemá čas.
  4. Pracujú často na protichodných veciach, niekedy kvôli nekomunikácii, niekedy kvôli zlej organizácii práce, jeden tak a druhý onak.
  5. Nie je problém odložiť nedotiahnuté veci na zajtra alebo na neskôr.
  6. Ono “sa to” nakoniec dokončí s veľkým vypätím a nervami šéfa.

streda 5. februára 2014

Downsizing v podnikaní

Na toto sme si pri autách zvykli alebo si ešte stále zvykáme. U automobiliek sa jedná o znižovanie obsahu valcov (prípadne aj počtu valcov) motora, pri zachovaní, respektíve zvyšovaní výkonu motora.

Deje sa to aj v takej populárnej súťaži ako je F1.

Nie každému sa to páči...

Ale už niekoľko rokov sa presne toto isté deje aj vo väčšine firiem.

Vo firmách sa však jedná o znižovanie počtu zamestnancov. 

Doslova definícia hovorí, že downsizing je zníženie variabilných nákladov spoločnosti znížením počtu ľudí, ktorých zamestnáva.

Samozrejme, že výkony firmy by sa mali udržať

Inak hovoríme aj o niečom, čo sa volá zvyšovanie produktivity.

A ako to neraz vyzerá v praxi?

Niekde to znamená prepúšťanie tých najmenej schopných a nevýkonných.

To je v poriadku.

V iných firmách sa jedná o špičkových, skúsených a neraz mimoriadne výkonných pracovníkov, ktorí majú častokrát vyššie platy ako ich priemerní kolegovia.

Najvýraznejšie a hlavne najrýchlejšie sa to prejaví v obchodných firmách.

A dôvod? Lebo sa viac ušetrí.

Je to ako keby špičkový futbalový klub prepustil svoje 3 najväčšie hviezdy a hráča, čo dá za sezónu 25 a viac gólov s tým, že chce vyhrať Ligu majstrov. Chcieť je pekná vec...

Myslíte si, že sa to dá?

utorok 28. januára 2014

Kľúčový problém pri kalkulácii výrobkov

Má to samozrejme aj súvis s plánovaním, ale z tohto ste možno už aj unavení. 

O čom idem písať?

O tom, ako (ne)stanovovať ceny výrobkov. 

Ako som zistil za posledné obdobie, tak hlavne vo výrobných a strojárskych firmách sa do ceny výrobkov nekalkulujú žiadne náklady na marketing alebo náklady spojené s predajom.

To je samozrejme možné, ak ste v rámci nadnárodného koncernu v pozícii “Plant” teda výrobný závod. 

Tam ide skutočne o to, že ceny surovín plus ceny energií a cena práce dajú spolu tú najnižšiu výrobnú cenu. Ešte je tu otázka dopravy, či ju znáša koncern alebo výrobný závod.

Ale v prípade, že nie ste súčasť takéhoto koncernu alebo holdingu firiem, tak sa takto ceny kalkulovať nedajú.

Alebo aj dajú...

utorok 14. januára 2014

Problém pri plánovaní

Pri plánovaní je najťažšia vec stanoviť si cieľ (alebo ciele). 

A jednoznačne rozpoznať, ktoré ciele sú reálne a ktoré sú len fantáziou a nepochopením zakladateľa alebo majiteľov. 

Videl som veľa malých firiem, kde mali stanovené dlhodobé ciele v takom rozmere, že aj planéta zem im bola malá. Alebo išli zachraňovať planétu a jej obyvateľov. Netvrdím dopredu, že sa to nakoniec nedá, ale...

Jedným z problémov týchto cieľov bolo, že nikto zo zamestnancov tomu neveril, že je možné také niečo dosiahnuť. 

Druhý problém bol, že stanovené ciele mnohokrát ani moc nesúviseli s predmetom ich podnikania, teda tým, čo robili. 

Takže hocikto, kto si to prečítal a dokonca aj samotní majitelia dosť pochybovali, že sa to dá...