pondelok 30. apríla 2012

Budujete firmu pre svoje deti?


Budovať firmu pre deti - tak toto je úplne ideálny stav. A navyše, ak už vo firme na nejakých nižších pozíciách Vaše deti pracujú a ide im to, je to v poriadku. 
Mínusy:
Je to sen veľa podnikateľov. Ale ak niekto posledných 15-20 rokov budoval firmu, tak si väčšinou svoje deti veľmi neužil. A ani oni jeho. Deti podnikateľov, pokiaľ nie sú vedené k podnikaniu alebo práci vo firme otca (alebo rodičov), si často vyberajú vlastnú cestu v živote. Paradoxne si neraz vyberajú rôzne humanitné smery, ktoré sú veľmi vzdialené tomu, čo robia ich rodičia. Na druhú stranu, sú neraz dobre finančne zabezpečené, takže nemusia riešiť existenčné otázky prežitia a môžu robiť v živote skutočne to, na čo majú vlohy a baví ich to.

Deti, ktoré pracujú vo firmách svojich rodičov, to však nemajú vôbec ľahké. Začínajú tam väčšinou na bežných pracovných pozíciách a samozrejme tak, ako iní pracovníci aj oni chcú byť prospešní a vyniknúť a neraz aj dokázať rodičom ako sú dobrí. Musia sa začleniť a pracovať v teame, čo nie je ľahké. 

Častokrát musia byť aj dvojnásobne lepší, alebo mať rádovo vyššie výkony alebo výsledky na porovnateľných pozíciách ako bežní pracovníci, aby si získali prirodzenú autoritu a postavenie, aby ich niekto neznehodnocoval, ako sa to bežne robí napríklad výrokmi typu: “On to má ľahké, veď je to syn (dcéra) majiteľa!".

Neraz v snahe zapadnúť do kolektívu, sa spoja s pracovníkmi v určitých záležitostiach dokonca aj proti vedeniu a majiteľom (rodičom) - na to stačí mať nejaké nemiestne poznámky k príkazom, prideleným úlohám alebo to len jednoducho ofrflať. Takto vlastne podkopávajú autoritu vedenia, čo následne priamo rozbíja firmu a aj rodinu a naopak úctu a uznanie od spolupracovníkov v skutočnosti ani nezískajú.
Plusy:
Toto je jedna z možností ako odovzdať firmu nástupcovi. Predpokladajme, že sa deti vo firme vypracujú, vlastnými schopnosťami a prácou získajú vedúce postavenie vo firme. Často im nemusíte vysvetľovať základné ciele, účely, hodnoty a kultúru - jednoducho to, čo ste vo firme dlhé roky budovali - lebo neraz od malička boli súčasťou Vašej firmy. 

Nikdy nezabudnem, ako keď sme spolu s manželkou budovali sieť obchodov a každý večer nám pracovníčky nahlasovali denné tržby a počty obslúžených zákazníkov, tak naša 10 ročná dcéra vedela rozoznať dobrý, priemerný a zlý výkon predavačiek, jednoducho počúvala čísla a komentovala to. Pri nízkej tržbe neraz povedala: “To sa tam dnes flákali?”. Naopak, pri excelentných výkonoch neraz reagovala: “Oci, mal by si im zajtra poďakovať alebo ich pochváliť!”. Prevziať firmu vo veku 35-40 rokov po rodičoch je dobrá voľba.

Ďalším plusom je aj to, že odovzdávate riadenie firmy alebo celú firmu a tá zostane rodinným majetkom, teda to, čo ste počas života budovali, bude pod Vašou kontrolou pokračovať. Svoj rozhodujúci alebo väčšinový podiel si tam však ponechajte.
Záver:
Nie je nič zlé na tom, keď sa niekto snaží budovať firmu pre svoje deti. Nie každému sa to aj podarí. Ak Vaše deti nemajú ambície vo Vašom podnikaní pokračovať alebo v rodinnej firme pracovať ešte stále ju môžu vlastniť - teda mať v nej podiely alebo byť akcionármi. 

Pokiaľ je to menšia firma, tak ju môžete, keď prídete do dôchodkového veku predať a užiť si to, na čom ste celý život pracovali.

Chcete vedieť viac?

13 komentárov:

  1. myslim si ze nie je nutne aby deti pracovali v rodinnej firme , naopak je dobre aby si mohli zit svoj zivot a robit to co ich bavi samozrejme ze prijem z rod.firmy im k tomu moze pomoct .

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Som veľmi rád že ste tento veľmi poučný a výstižný článok uverejnili.
    Presne takáto situácia sa odohrala aj v mojej firme a nedopadlo to zatiaľ vôbec podľa mojích predstáv.
    Všetko sme sa snažili našim deťom doniesť na zlatom podnose. Chceli sme im dopriať to čo nebolo dopriané nám .
    Všetkým odporúčam zamyslieť sa nad týmto článkom a poučiť sa ako pristupovať vo vedení svojích detí ku vzťahu firma a rodina.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Peknučké a poučné.
    Pridám môj prípad:
    Môj syn nechcel pracovať v mojej firme práve preto, aby nebol posudzovaný ako "junior".
    Mal sen vyštudovať, vybudovať si vlastnú firmu, odkúpiť všetky akcie mojej firmy a prepustiť ma, aby som už nemusel tak ťažko pracovať a byť konečne so svojou rodinou.
    Predstavil som ho majiteľovi našej konkurenčnej firmy. Urobili navzájom na seba celkom dobrý dojem. Nechal som to na nich. Zamestnal ho. Môj syn sa zaľúbil to toho istého priemyslu a pracuje ako drak. Jeho úlohou je mimo iného aj koordinácia spolupráce medzi našimi dvoma firmami. V súčasnosti sme založili spoločnú firmu, ktorá v ďalšom kroku kúpi obidve naše spoločnosti. Zaiaľ neviem ako to celé skončí, ale je to akási alternatívna cesta budovania firmy pre svoje deti....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež asi jedno funkčné riešenie, budem rád, ak dáte vedieť ako to celé dopadlo.

      Odstrániť
  4. Ešte keby sa synak oženil s dcérou bývalého konkurenta, bolo by to ako v skutočnej rozprávke :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. presne to sedi, aj ja som mal taky pocit, ze to budujem pre deti, ale deti odisli do sveta nechcu pokracovat v nacatom diele, vybrali si vlastnu cestu, naozaj sa treba zamysliet, kolko casu sa im venujeme pocas budovania firmy a podnikania - vrati sa to ako bumerang

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Budovať firmu pre deti je podobné, ako stavať veľký rodinný dom pre seba a svoje deti. Deti vám kašlú na váš dom aj vašu firmu, chcú si žiť svoj život, nie váš.

      Odstrániť
  6. Dnes v tejto krize zapadnej civilizacie je najcennejsim aktivom uz len dobre fungujuca vlastna firma a zrucnosti a vedomosti jedinca. Takmer nic ine nefunguje (akcie, dlhopisy, nehnutelnosti.) Preto je racionalne ak fungujucu firmu pokial v nej nechcu pracovat tak ju budu vlastnit. Ale pozor aj (efektivne) vlastnenie firmy si vyzaduje specialne znalosti. Navyse to vyznamne moze zvysit stabilitu ich financnej buducnosti. Napr. nebudu musiet tolko pracovat. (A ani zakladatel:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nie je jednoduché, niečo vybudovať. Denne pracovať, zvelaďovať a počítať s tým, že to deti po vás prevezmú. Umožníte im vzdelanie, pošlete ich do sveta,"na skusy", ale oni z toho sveta prídu a povedia vám, že na Slovensku, nechcú žiť, lebo pri ich vzdelaní a skúsenostiach, ktoré už majú môžu žiť inde, lepšie, bez dozoru, ale s možnosťou, že aj oni chcú niečo dokázať. Iba tak pre seba, možno práve preto, aby sa nehovorilo o nich ako o JUNIOROCH.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Možno sa to javí na prvý pohľad ako sklamanie, no buďte rád, že chcú niečo sami dokázať - zrejme ste ich dobre vychovali.

      Odstrániť
  8. Naozaj poučný článok.
    Som dieťa podnikateľov, no to, že rodičia budujú firmu pre mňa ma doteraz nikdy nenapadlo. Možno je to tým, že väčšina podnikateľských aktivít mojich rodičov išla ako keby mimo mňa.
    Ako sa píše v článku, podnikatelia sú často zahltení prácou natoľko, že sa nestíhajú venovať svojim deťom a tak to dlhú dobu bolo aj v našej rodine. Na druhú stranu nieje zlé týmto spôsobom naučiť svoje deti samostatnosti.
    No najviac, čo podľa mňa môžu rodičia pre svoje deti spraviť, je zapájanie ich do chodu firmy, či už priamo ich zamestnávaním, alebo aspoň pomocnými prácami v podniku. Naučí ich to si nielen vážiť peniaze, ale navyše z nich nevyrastú typické "rozmaznané deti podnikateľov, ktoré všetko vždy dostali na zlatom podnose" a možno potom aj Vašu firmu s radosťou a vďakou preberú a budú ju viesť k ešte väčším úspechom.

    OdpovedaťOdstrániť