Prečo?
Lebo ich najčastejšia predstava je, že smernice niečo zakazujú alebo prikazujú.
A častokrát to tak vo firmách aj skutočne je.
Navyše, ak sú písané od stola, tak neraz ide aj o celkom pekné teoretické nezmysly. Videl som to vo firmách dosť často...
Je jasné, že dobrá smernica ukazuje smer - kam ako ísť (niekedy aj čo a ako robiť alebo nerobiť). A častokrát sú to doslova také mantinely - čo sa ešte môže a čo už nie.
Ale pozor, toto je len jeden pohľad na smernice vo firmách.
Nechcem povedať, že zlý ale celkom určite neúplný.
Ten druhý pohľad na smernice je, že sú to dlhodobo overené pravdy fungovania niečoho, čo prináša skutočné výsledky.
Kedy teda písať smernice?
Iba v dvoch prípadoch:
- Vo firme sa zvládla nejaká krízová situácia alebo problém a nechceme, aby sa to znova zopakovalo.
- Niečo funguje dlhodobo dobre a dáva výsledky. Vtedy je to potrebné doslova „zabetónovať“ a práve to tvorí základ dobrej smernice.
Prečo aj ten druhý prípad?
Lebo, keď sa firme nedarí, tak sa o to zaujíma dokonca aj „strážny pes Dunčo“ a mudruje o tom vo firme každý jeden pracovník.
A keď to ide dobre, keď sa firme darí - tak to samozrejme tiež všetci vedia, ale len málokoho napadne skúmať a skutočne zistiť, prečo to tak je.
Jednoducho ide o to, vedieť, prečo sa darí...
Jednoducho ide o to, vedieť, prečo sa darí...
A že by to niekto (majiteľ alebo šéf) nielen zistil a dokonca aj spísal?
Načo, veď sa darí!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára