pondelok 28. mája 2012

Ako sa dá preniesť zodpovednosť na iných?


Bežní pracovníci to robia denno denne. Stačí, ak prídu za šéfom a odprezentujú mu nejaký problém. 

Alebo len jednoducho povedia:
“Šéfe, máme problém.”
Neskúsený alebo nekompetentný šéf to začne ihneď riešiť. A teda automaticky za to, čo rieši a rozhodne, preberá zodpovednosť. 
Toto je v praxi to najefektívnejšie prenesenie zodpovednosti na nadriadeného!
Sú dokonca aj takí experti, že chodia za šéfom prakticky so všetkým.
Jedno je isté, sú úplne nekompetentní. A je úplne jedno, či z vypočítavosti alebo z pohodlnosti.
V podstate je to to isté, ako keby sa hráč sám rútil na brankára a medzi tým sa odbehol opýtať trénera, že čo má robiť. 
Dá sa to aj naopak?
Ako môže šéf hodiť zodpovednosť na podriadených?

Je v podstate jedno, či to robí z vypočítavosti, aby sa chránil alebo preto, že má strach rozhodnúť a preto zodpovednosť sa snaží hodiť na iných.

Ako to teda robí? 
Šéf zvolá poradu, hodí pracovníkom do pľacu problém. Akože v rámci moderného “brainstormingu” ich nechá sa k tomu vyjadrovať. Potom ich o tom nechá hlasovať a je mimo hry. 
“Na porade sa rozhodlo.” 
Ak to dobre nedopadne, tak ten najaktívnejší z porady si to zlízne na plnej čiare.
Je to ako keby tréner nechal hlasovať hokejistov o tom, akú taktiku zvolia na daného súpera. Zdá sa Vám to smiešne? V manažérskej praxi nekompetentných šéfov úplne bežné.
Je jasné, že každá pracovná pozícia vyžaduje aj určitú zodpovednosť toho, kto ju vykonáva. A je zlé, ak si ju navzájom prehadzujú medzi sebou nadriadený s podriadenými alebo kolegovia medzi sebou. 
Na presné zadefinovanie zodpovednosti a právomocí na jednotlivých pracovných pozíciách sa veľmi často zabúda. A keď aj nie, tak je to len málokedy v písomnej forme. 
Ak teda popis pracovného miesta neobsahuje tieto dve veci - je takmer úplne zbytočný.


Viac o zodpovednosti sa dočítate tu

6 komentárov:

  1. Toto je trendom dnešných zamestnancov, aj keď chcú veľké právomoci, vysoké posty, byť dobre platení, tak spomínanú zodpovednosť nechce nikto. Je pravda, že právomoci by mali byť jasne stanovené pre akúkoľvek pracovnú pozíciu, pretože prenášanie drobných problémov na vyšší management môže byť pre manažerov akousi brzdou v práci. Preto by mali mať zamestnanci jasne dané postupy riešenia "bežných" problémov, teda takých typov, ktoré už boli niekedy riešené.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Okrem hlasovania podriadených na "porade" využíva zodpovednosti sa bojaci šéf na maskovanie svojej nekompetentnosti aj ignoráciu problému vrátane komunikujúceho pracovníka, ak podnet prichádza "zdola" a on si nie je istý, či riešenie problému by mu "hore" schválili.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už v deväťdesiatych rokoch som svojich ľudí učil, že nemám rád a nemám čas, keď za mnou prídu a začnú vetu "Máme problém, čo robiť?".

    Namiesto toho som chcel, aby radšej prišli a začali: "Mám problém sa rozhodnúť, ktoré riešenie z hľadiska firmy bude lepšie".
    To znamená, že zanalyzovali problém, navrhli riešenie vrátane dopadov a ku konečnému výberu potrebujú doplniť informácie.

    Dnes žiaľ, pracujem vo firme, kde kompetencie nie sú jasne definované, aby sa potom mohla zodpovednosť dodatočne určiť "vhodne vybranému kandidátovi" a šéf ostal krytý. Nič sa neplánuje, lebo to väčší šéf aj tak zmení v rámci svojho "operatívneho riešenia problémov". A kto vie rýchlejšie a lepšie telefonovať a "operatívne" vyriešiť problém, ktorému nepredišiel pred tromi mesiacmi tým, že nerozhodol včas, ten je lepší "manager".
    Keď takúto atmosféru podporujú spolumajitelia a vrcholoví manažéri, čudujete sa potom strednému manažmentu?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uvedomelí šéf, poznajúci praktiky úspešného manažéra by sa zachoval takto (podľa mojich skúseností):
    situácia 1
    Zamestnanec má spísaný materiál pre svoj post a bol vyškolený na vykonávanie svojej profesie.
    Zamestnanec: “Šéfe, máme problém.”
    Šéf: "Výborne. spíšte situáciu, stav, možné riešenia, vyberte to najlepšie a doneste mi ten papier na schválenie."
    Zamestnanec donesie vypracovaný papier: "Šéfe tu to je."
    Šéf to rýchlo skontroluje. trvá mu asi 1 minútu (ak nie menej) oboznámiť sa s problémom a všimnúť si či je riešenie správne alebo nie. Ak je, podpíše udobrenie riešenia, a zamestnanec ho vykoná. Ak nie, vráti mu to s poznámkou že riešenie dobré nie je, nech nájde iné.
    situácia 2
    Zamestnanec nikdy nebol školený na vykonávanie svojej profesie a žiadny materiál ohľadom toho nemá, kde by riešenie našiel:
    Zamestnanec: “Šéfe, máme problém.”
    Šéf: "Výborne. Spíšte situáciu, stav, možné riešenia. Ak ich neviete nájsť, tak si to vygooglite (veď za to platím internet) a predložte mi najlepšie riešenie."
    Zamestnanec donesie vypracovaný papier: "Šéfe tu to je."
    Šéf: Výborne. Teraz to vykonajte, tu Vám to podpíšem, a túto situácie spíšte aj s riešením a pošlite to na oddelenie 1, personálne, aby Vám to založili do študijných materiálov.

    :-) .... Viete ako to je. Organizácia... usmerňovanie toku... vkladanie terminálov...
    Zdroj takmer každého problému sa dá nájsť v chýbajúcom školiacom systéme, ktorý by sa mal štandardne nachádzať v každej organizácii.

    Ak chcete mať organizovaný biznis, vytvorte si najprv organizovaných ľudí...





    OdpovedaťOdstrániť