Produktivita vs. rast mzdových nákladov

Slovenské firmy sa v roku 2026 dostávajú pod čoraz väčší tlak. Rastúce mzdové náklady, vyššie prevádzkové výdavky, slabšia produktivita v niektorých sektoroch a klesajúce marže vytvárajú situáciu, v ktorej už nestačí iba predávať viac. Mnohé firmy síce rastú obratovo, no ich ziskovosť stagnuje alebo sa znižuje.

A práve preto dnes mnoho majiteľov otvorene priznáva: „Firma rastie obratovo, ale nie ziskovo.“ To je jedna z najdôležitejších tém moderného manažmentu a efektivity.

Dlhé roky bol rast obratu hlavným ukazovateľom úspechu. Dnes však čoraz viac firiem zisťuje, že vyšší obrat automaticky neznamená vyššiu efektivitu, zdravší biznis ani lepší výsledok hospodárenia. Ak firme rastú náklady rýchlejšie než produktivita, firma sa prirodzene dostáva pod tlak.

Najväčší problém je, že veľa organizácií stále funguje v modeloch, ktoré boli vytvorené pre úplne inú dobu. Procesy sú zbytočne komplikované, rozhodovanie pomalé, tímy preťažené operatívou a manažéri zahltení kontrolou namiesto riadenia výkonu.

Výsledkom je vysoká aktivita, ale nízka efektivita práce.

Čo s tým robiť?

Prečo dnes nestačí iba obsadiť pozíciu

Jednou z najväčších manažérskych výziev dneška už nie je len samotný nedostatok ľudí na trhu práce. 

Skutočný problém je oveľa hlbší. Firmy čoraz častejšie zisťujú, že nestačí obsadiť pracovnú pozíciu. 

Potrebujú ľudí, ktorí majú relevantné kompetencie, schopnosť samostatne premýšľať, adaptovať sa na zmenu a preberať zodpovednosť za výsledok. A práve tu vzniká najväčší tlak na moderný manažment aj leadership.

Mnohé firmy dnes zažívajú paradoxnú situáciu. Tímy sú formálne obsadené, no výkon a kapacita nezodpovedajú očakávaniam. Jednoducho do firiem sa vkráda nižšia efektivita práce. Alebo inak nižšia produktivita.

Problém totiž nie je len v počte zamestnancov, ale najmä v kvalite zručností. Moderné firmy dnes nepotrebujú iba ľudí, ktorí vykonávajú úlohy. Potrebujú ľudí, ktorí dokážu analyzovať, rozhodovať sa, riešiť problémy a fungovať samostatne.

Práve preto sa čoraz viac ukazuje deficit v oblasti analytického a kritického myslenia. Mnohí zamestnanci čakajú na presné pokyny namiesto toho, aby sami hľadali riešenia. A to vytvára obrovský tlak na manažérov, ktorí sa následne venujú operatíve namiesto strategického riadenia.

Veľkou témou je aj schopnosť adaptácie. Firmy sa dnes menia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Menia sa technológie, procesy aj očakávania zákazníkov. Organizácie preto potrebujú ľudí, ktorí sa dokážu učiť, reagovať na zmenu a zvládať neistotu bez straty výkonu.

Firmám zároveň chýba u väčšiny pracovníkov väčšia miera samostatnosti a zodpovednosti. Veľa zamestnancov je pripravených vykonávať svoju prácu, ale nie všetci sú pripravení prevziať plnú zodpovednosť za výsledok.

Až príliš často mi manažéri hovoria: „Ľudia čakajú na pokyny, úlohy, ale sami od seba nič navyše neurobia, nerozhodnú - aj keď na to plat aj kompetencie majú.“

Situáciu navyše komplikuje aj generačná výmena. Skúsení seniori odchádzajú a firmy si uvedomujú, že juniorní zamestnanci často nemajú dostatočne rozvinuté pracovné návyky, rozhodovacie schopnosti ani skúsenosti s reálnou zodpovednosťou.

Preto zaznieva aj ďalšia silná veta: „Skúsení seniori odchádzajú do dôchodku a juniori to jednoducho nezvládajú.“

Budúcnosť však nebude patriť firmám, ktoré budú mať najviac ľudí. Úspešné budú tie organizácie, ktoré dokážu budovať výkonnú kultúru, rozvíjať kritické myslenie, samostatnosť a schopnosť ľudí preberať zodpovednosť.

Pretože technológie si dnes môže kúpiť každý. Ale kvalitných a angažovaných ľudí si firma musí vychovať.

Nízka angažovanosť a problém s ownershipom: Prečo dnes nestačí mať „dobrých ľudí“

Po viac ako 25 rokoch práce s majiteľmi firiem, riaditeľmi a manažérskymi tímami vidím jeden problém, ktorý sa opakuje bez ohľadu na veľkosť firmy či odvetvie. 

Firmy majú kvalitných ľudí, investujú do benefitov, zvyšujú mzdy, modernizujú pracovné prostredie, no napriek tomu výkon stagnuje. Nie dramaticky. Nie katastrofálne. Ale dostatočne na to, aby začal brzdiť rast firmy, energiu vedenia aj motiváciu tých najlepších ľudí v tíme.

Mnohí majitelia dnes hovoria veľmi otvorene: „Platíme viac, ale výkon nerastie.“ A čoraz častejšie zaznieva aj druhá veta, ktorá vystihuje frustráciu moderného manažmentu: „Ľudia chcú flexibilitu, ale nie zodpovednosť.“

To nie je problém jednej generácie ani jedného trhu. To je problém firemnej kultúry, ktorá bola dlhé roky nastavená na plnenie úloh, nie na dosahovanie výsledkov.

Mnoho zamestnancov dnes funguje v režime: povedzte mi, čo mám urobiť, a ja to urobím. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako spoľahlivosť. Úlohy sú splnené, termíny väčšinou dodržané, konflikty minimálne. Ale firma sa neposúva dopredu. Chýba iniciatíva. Chýba energia. Chýba prirodzená snaha zlepšovať veci bez toho, aby musel niekto neustále tlačiť, kontrolovať a pripomínať.

A práve tu vzniká obrovský rozdiel medzi zamestnancom, ktorý „pracuje“, a človekom, ktorý preberá ownership.

Manažérska definícia ownershipu (Zodpovednosť)