Dokedy sa dá tolerovať priemernosť?

Pamätáte sa na doby, keď ste niečo začínali? Chceli ste byť priemerný alebo najlepší? Alebo v niečom výnimočný? 

Prečo sa krášlia ženy? Aby boli priemerné? Alebo skôr výnimočné? 

Zaujímavé je, že v práci často stačí byť priemerný. A málokto chce byť výnimočný. 

Keď sme sa hrávali ako deti vonku s kamarátmi, hrávali sme sa na priemerných? Alebo každý chcel byť Ivan Lendl, Boris Becker, Golonka, Gretzky, Pelé či Maradona?

Kto sa chcel hrať na toho z hráčov, ktorý sedel ako náhradník na striedačke a jeho meno bolo Július Neviemakosavolá?

Inými slovami: Vynikať v ničom?

Faktom je, že veľa zamestnancom stačí byť priemernými. Najlepšie je v ničom nevynikať. Že za priemerný výkon mám priemernú mzdu? To je predsa hrozne nespravodlivé!

Ktorá firma ide na trh s tým, že bude vyrábať a dodávať priemerné výrobky? 

Viete si predstaviť reklamu na zákazníkov, ktorá by znela asi takto:

Dvojzmyselný príbeh o Sokratovi

Pred rokmi som sa stretol s jedným priateľom - podnikateľom. Boli sme na obede ešte s jedným chlapíkom (tiež spoločný kamarát, ktorý u neho pracoval). 
Ten mu pri obede hovorí:

-Vieš, čo som počul o našej ekonómke? 

Priateľ podnikateľ ho zastavil a poučil v duchu tohto príbehu o Sokratovi:

Keď sa raz Sokrates stretol so svojim známym, ten mu dychtivo povedal:
- Dobre, že ťa vidím Sokrates! Chceš vedieť, čo som počul o tvojom najlepšom kamarátovi?
- Počkaj chvíľu! - zvolal Sokrates. - Predtým, ako by si mi čokoľvek povedal, bol by som rád, keby sme tvoju informáciu podrobili trojitému filtru... Prvý filter je PRAVDA.

Prečo si napísať ciele, ktoré chcete dosiahnuť?

Vedeli ste, že to, čo nedokáže architekt alebo projektant nakresliť v 2D priestore (na pauzák, papier) nikto v 3D nepostaví? Jednoducho sa to nedá zrealizovať.

Skúste stavať dom bez plánov. Je jasné, že veľmi skúsenému človeku alebo géniovi by sa to mohlo podariť. Koľko ich však reálne máte vo firme?

Je to ako keď vás pošle manželka na nákup. Skúsení manželia chcú a dokonca vyžadujú, aby im žena všetko napísala na papier alebo poslala sms, čo a často aj kde majú kúpiť. Takto na nič nezabudnú.

Manželky “manažérky” ich dokonca bez napísaného zoznamu vecí ani nakupovať nepustia. 

Je to hra na istotu. Pre obe strany.

Dali ste takúto istotu aj ľuďom vo vašej firme?

Dať vysvedčenie pracovníkom?

Ak ste nedali polročné vysvedčenie svojim pracovníkom, buďte si istý, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou dali oni vám.

Buďte si istý, že vaši podriadení vás hodnotia, dokonca aj veci, ktoré nesúvisia s vaším pracovným výkonom, či profesionalitou. 

Tak prečo neohodnotiť aj ich, ale známkovať ľudí? 

Nemá to byť pomsta, preto je dobré urobiť to maximálne objektívne.

Je potrebné sa na to pozrieť z hľadiska plnenia plánov na tento rok. Pevne verím, že každý pracovník má vo firme stanovené niečo konkrétne (plán alebo cieľ), čo má tento rok dosiahnuť. Nakoľko je pol roka za nami, je čas to pred alebo počas prázdnin vyhodnotiť.

Na čo je dobré sa zamerať:

1. Aké má výkony? 

Vynikajúce, priemerné, alebo nedostatočné? Jednoducho porovnajte či plní to, čo mal naplánované. Výhodu majú vo firmách, kde majú všetci zamestnanci štatistiky, tam to sledujú priebežne.

Návod na uzatváranie obchodov

Predaj nie je žiadna náhodná vec. Musíte dopredu vedieť, čo, prečo a ako budete robiť. Niekoľko krokov dopredu. Presne tak, ako keď sa nakrúca film.

A základom prípravy filmu je scenár.

To je všeobecne známe. Známe však už nie je, že sa vlastne nejedná o jeden, ale o dva scenáre. 

Prvý sa nazýva literárnym scenárom. Ten napíše spisovateľ a obsahuje dej. 

Druhým scenárom je takzvaný technický scenár. Ten zahŕňa aj literárny scenár, ale treba do neho zahrnúť aj také podrobnosti ako, kto bude odkiaľ prichádzať, kde budú stáť kamery, atď. Spisovateľ tieto veci presne nevidí. Ale aj z technickej stránky je potrebné navrhnúť, čo presne budú ľudia vo filme vidieť. Spisovateľ načrtne, aký bude príbeh a technici, ktorí stoja v pozadí, vymyslia, ako treba vo filme zrealizovať zobrazenie spisovateľových myšlienok. 

Teraz si predstavme, koľko peňazí by dali producenti alebo ktorákoľvek filmová spoločnosť na film len na základe jednej myšlienky.  

– Natočíme film. 

– Aký film? 

– Hm…  mohol by v ňom hrať Harrison Ford a neviem kto ešte. Natočíme film a bude to úplne dokonalé…

Viete si predstaviť, že by na toto dal niekto peniaze? Asi veľmi ťažko. 

Čo myslíte, ako dopadne predajca, ktorý vojde do kancelárie zákazníka (a predpokladajme, že tam strávi aspoň 30 minút alebo v závislosti od dĺžky jednania hoci aj dve hodiny, čo už je mimochodom dostatočná dĺžka priemerného filmu), ak nemá žiadny scenár?

Práca alebo umenie predávať?

Predaj je veľmi dobrým povolaním, ak ste platený nejakým percentom z hodnoty toho, čo predáte. Pretože vtedy nemáte žiadny platový strop.

Neplatí však, že každý, kto predáva, je aj nadštandardne úspešný.

Pozrime sa teda na to, čo sa volá “Umenie predaja”. 

Umenie predávať nie je o tom, ako niečo predať, ale ako dosiahnuť, aby zákazníci minuli svoje peniaze práve u vás.

Tieto DVE veci nie sú jedno a to isté. 

Prvá je PREDÁVANIE a tá druhá sa volá UZATVÁRANIE OBCHODU.

O čom píšem? 

Koľko je takých vecí, ktoré ste už vo svojom živote predali a pritom ste nedostali za ne zaplatené ani cent?

Ako sa dá preniesť zodpovednosť na iných?

Bežní pracovníci to robia denno denne. Stačí, ak prídu za šéfom a odprezentujú mu nejaký problém. 

Alebo len jednoducho povedia:

“Šéfe, máme problém.”

Neskúsený alebo nekompetentný šéf to začne ihneď riešiť. A teda automaticky za to, čo rieši a rozhodne, preberá zodpovednosť. 

Toto je v praxi to najefektívnejšie prenesenie zodpovednosti na nadriadeného!

Sú dokonca aj takí experti, že chodia za šéfom prakticky so všetkým.

Jedno je isté, sú úplne nekompetentní. A je úplne jedno, či z vypočítavosti alebo z pohodlnosti.

V podstate je to to isté, ako keby sa hráč sám rútil na brankára a medzi tým sa odbehol opýtať trénera, že čo má robiť. 

Dá sa to aj naopak?

Ako môže šéf hodiť zodpovednosť na podriadených?

Zodpovednosť a kompetencie

Ľudia moc zodpovednosť nechcú. Aspoň väčšina. 

Prečo?

Už sa popálili. Alebo videli iných, ako sa popálili. Niesť následky za svoje rozhodnutia a činy, nie je vždy zrovna príjemné.

Čo je teda ideálne zamestnanie? Podľa niektorých - vysoký plat a minimálna zodpovednosť.

Čo je vo firmách bežné? Maximálna zodpovednosť a minimálne právomoci/kompetencie.

Čo je právomoc? 

Keď sa bavíme o firme, tak je to oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z funkcie, pracovného zaradenia.

Čo je mýtus? 

Právomoci mi časom zvýšia. 

Toto je naozaj veľký omyl mnohých pracovníkov.

Čo treba v skutočnosti robiť?

Budujete firmu pre svoje deti?

Budovať firmu pre deti - tak toto je úplne ideálny stav. A navyše, ak už vo firme na nejakých nižších pozíciách Vaše deti pracujú a ide im to, je to v poriadku. 

Mínusy:

Je to sen veľa podnikateľov. Ale ak niekto posledných 15-20 rokov budoval firmu, tak si väčšinou svoje deti veľmi neužil. A ani oni jeho. Deti podnikateľov, pokiaľ nie sú vedené k podnikaniu alebo práci vo firme otca (alebo rodičov), si často vyberajú vlastnú cestu v živote. Paradoxne si neraz vyberajú rôzne humanitné smery, ktoré sú veľmi vzdialené tomu, čo robia ich rodičia. Na druhú stranu, sú neraz dobre finančne zabezpečené, takže nemusia riešiť existenčné otázky prežitia a môžu robiť v živote skutočne to, na čo majú vlohy a baví ich to.

Deti, ktoré pracujú vo firmách svojich rodičov, to však nemajú vôbec ľahké. Začínajú tam väčšinou na bežných pracovných pozíciách a samozrejme tak, ako iní pracovníci aj oni chcú byť prospešní a vyniknúť a neraz aj dokázať rodičom ako sú dobrí. Musia sa začleniť a pracovať v teame, čo nie je ľahké. 

Častokrát musia byť aj dvojnásobne lepší, alebo mať rádovo vyššie výkony alebo výsledky na porovnateľných pozíciách ako bežní pracovníci, aby si získali prirodzenú autoritu a postavenie, aby ich niekto neznehodnocoval, ako sa to bežne robí napríklad výrokmi typu: “On to má ľahké, veď je to syn (dcéra) majiteľa!".

Základná kompetencia šéfa

Vyplýva to už zo samotnej definície slova kompetencia teda právomoc. Kompetencie, čiže právomoci a teda Právo Moci.

Každý šéf musí mať moc, ktorú vyjadruje tým, že rozhoduje s konečnou platnosťou.

Teda základná kompetencia šéfa je:

Právo rozhodovať.

Na to, aby sa mohol kompetentne rozhodnúť potrebuje informácie. Pozor nie firemné klepy, ale skutočné fakty. Takže musí mať nevyhnutne potrebné informácie.

Toto si niektorí pracovníci pletú aj s tým, že je to jediná práca šéfa a preto všetky problémy vždy nosia na stôl šéfovi, aby rozhodol. Často tým však len upozorňujú na svoju vlastnú neschopnosť niečo rozhodnúť alebo vyriešiť - teda nekompetenciu. V skutočnosti teda takýmto správaním dávajú jasne najavo, že nie sú schopní zastávať danú pracovnú pozíciu a robiť samostatne svoju prácu.