pondelok 16. decembra 2013

Demokracia vo firme?

Je skutočne najrýchlejší spôsob, ako ju rozložiť. 

Nemyslím tým to, že akýkoľvek iný názor ako šéfov je automaticky zlý, alebo ho nemožno vysloviť. Za demokraciu sa však obvykle skrývajú ľudia, ktorí nechcú dodržiavať firemnú kultúru, pravidlá alebo chcú mudrovať a kecať do vecí, za ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť.

Kam by prišli napríklad výrobcovia, ak by dovolili pracovníkom pri montáži auta používať ľubovoľnú farbu káblov, hlavne, že použijú správny priemer. Veď predsa po technickej stránke je to v poriadku. Tu každý jeden znalý človek povie, že to nie je možné. Jednak kvôli jednoduchšej montáži, následnej kontrole, jednak pri servise a jednak z hľadiska bezpečnosti. Dodržiavať to je samozrejmé pre každého, kto s tým pracuje. Pri sériovej alebo aj kusovej výrobe.

A čo vo firme?

Pozrite sa na ľudí, ktorí firemné pravidlá nedodržiavajú z akejkoľvek príčiny. 

pondelok 25. novembra 2013

Prečo ľudia marketingu neveria?

V dnešnej dobe je veľa ľudí rezistentných na marketing. Jednak sa im môže zdať, že sú tým doslova zahltení, a jednak aj to, že to aj tak poriadne ani nefunguje.

Ľudia, ktorí o marketingu premýšľajú majú postoj, že to je spôsob ako niekomu niečo vnútiť, čo v skutočnosti ani nepotrebuje. Tak to je postoj časti spektra ľudí.

Pokiaľ však máte produkt, ktorý môže určitej špecifickej skupine ľudí pomôcť (myslím tým pomôcť vyriešiť nejaký problém alebo splniť nejaký sen), tak je to v poriadku.

Je treba dať o produkte ľuďom vedieť - ako inak by ste to chceli predávať, keby o tom nikto nevedel?

Len aby to s tým marketingom nebolo ako v nasledovnej anekdote:

streda 6. novembra 2013

Vedia vaši predajcovia ako uzatvárať obchody?

Pri konzultáciách vo firmách a pri koučingu vrcholových manažérov a podnikateľov som si uvedomil jednu veľmi podstatnú vec.

V čom je základný (nemyslím tým jediný) rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými firmami?

Firmy, ktorým sa darí, na rozdiel od tých ostatných, majú buď jedinečný produkt alebo špičkových predajcov (obchodníkov).

Ako to myslím?

Jednoducho ten ich produkt je taký skvelý, že ani priemerný, či dokonca podpriemerný predajca nedokáže zákazníka odradiť od jeho kúpy. 

Alebo majú špičkových predajcov, ktorí to dokážu so zákazníkom urobiť tak, že aj keď má konkurencia niečo podobné alebo dokonca to isté, tak mu to predajú práve oni. Inými slovami sú skutoční odborníci na uzatváranie predaja (obchodov). 

A ak povieme uzatváranie obchodov, tak je to naozaj v obidvoch významoch tohto slovného spojenia. 

streda 30. októbra 2013

Jeden podnikateľský mýtus

Podnikateľský mýtus: „Najlepší je nepárny počet spoločníkov, dvaja sú však veľa”. 

Detailne tento mýtus rozoberám v e-booku “5 mýtov managementu”, ktorý ste si už určite stiahli. 

To, čo tam však napísané nie je, je jedna vec, a to kedy sa človeku nevyplatí za žiadnych okolnosti ísť s niekým zakladať firmu tak, aby boli vo firme dvaja alebo viacerí spoločníci.

Prvý prípad je, keď ste skutočne silná osobnosť. V momente, keď ostatní vaši spoločníci zistia, že vás nikdy nedorastú (nedobehnú, nikdy vás nedostihnú), tak spravia všetko preto, aby sa vás zbavili.

Druhý prípad je ten, keď máte málo priateľov alebo ste takzvaný “konfliktný typ”. Nemá to význam, pretože skôr či neskôr sa s takýmto spoločníkom alebo spoločníkmi aj tak rozídete. A budovať niečo s vedomím, že to aj tak skôr či neskôr skončí, nie je perspektívne ani dobré pre nikoho.

Tretí prípad je taký, keď vo svojom živote robíte príliš veľa kompromisov

Tolerancia a umenie robiť kompromisy sú základom dobrého dlhodobého vzťahu nielen vo firme.

utorok 22. októbra 2013

Kto by mal vo firme stanovovať predajné ceny?


Vo väčších firmách je to dávno vyriešené. A čo tie menšie? Tak tam je vidieť niekoľko prístupov. 

Ak je to výrobná firma, tak tam to neraz nastavujú výrobári. Iste je potrebné vedieť, za koľko to dokážeme vyrobiť, poznať všetky výrobné náklady, ktoré vstupujú do ceny výrobku. Ak to necháte na nich, na výrobe určite neprerobíte, ale ....

Zakalkulovali tam aj náklady na marketing, distribúciu??? Nie? Tak máte vo firme problém. 

Dobre, stanovia to na finančnom (ekonomický úsek). Kalkulujú, že firma má priemernú maržu 32%, takže k výrobným cenám pridajú 32% a máme cenu výrobku (Hlavne v malých firmách účtovníčka často nevie kalkulovať fixné a variabilné náklady do cien výrobkov - tak sa to robí takto zjednodušene). Obchodníci nech to predávajú.

Ak to necháte na obchodníkoch stanovia tú najnižšiu možnú cenu na trhu, pretože takto sa im to bude predávať skoro samé. 

Takže kto?

utorok 15. októbra 2013

Ako (ne)urobiť z firmy sociálny podnik


Kompromisy pri prijímaní ľudí do firmy sa vám nevyplatia hneď najmenej päťkrát.

Veľa šéfov a aj podnikateľov túto chybu však spraví. Aké to má následky?

Po prvé, od začiatku aj tak vedia, že to nie je ideálny kandidát. Takže ako sa na neho spoľahnú? Ako mu budú dôverovať? Zveria mu dôležité veci, keď mu vlastne neveria?

Po druhé, kontrolovať vykonanú prácu a aj dokončovať na 90% hotové veci budú za neho aj tak oni osobne. Že nie? Ak  už urobili kompromis pri prijímaní, tak neverím tomu, že tu budú jednoznační. Jednoducho ich vlastná psychika nepustí. 

Po tretie, stratia s jeho zaúčaním veľa času a aj tak to nebude ono. Takže s jeho prácou nebudú nikdy spokojní. Veľakrát som zažil šéfov, ktorí sa mi sťažovali na svojich pracovníkov, hovorili, čo by mali robiť a nerobia. A naopak, čo by nemali robiť a robia. Na otázku “kto ich vlastne prijímal?” som takmer vždy dostal odpoveď - ja osobne. Viete, ale už vtedy som mal zlý pocit...., a podobné výhovorky počujem stále dookola. Nuž, je to blbé, keď už vtedy urobili kompromis, teraz ho na hodinu prepustiť.

utorok 8. októbra 2013

Hrdinovia na Facebooku


Článok by mohol mať názov: „Jeden z problémov mladej generácie.”.

Jeden môj priateľ riešil nasledovnú situáciu. Prijal do firmy mladého človeka, dal mu na starosti sklad náhradných dielov a vytvorenie firemného katalógu. Mladému inžinierovi to trvalo zhruba štyri mesiace. A odviedol dobrú prácu.

Po 4 mesiacoch, keď to všetko zvládol, mu šéf dal príkaz, aby obtelefonoval všetkých zákazníkov. 

Reakcia tohto človeka bola veľmi prekvapujúca. „On to robiť nebude!” 

Jednoducho majiteľ od neho chcel, aby obvolal zákazníkov, dohodol si s nimi stretnutia a potom ich fyzicky navštívil. 

Niečo ťažké?

pondelok 30. septembra 2013

Prečo chodia podriadení s problémami práve za šéfom?


Pôvodne bol článok nazvaný inak: „Prečo, ako a čo delegovať? To sa v článku dozviete tiež, ale podstata tohto je iná:

Prečo podriadení chodia tak radi a tak často s problémami za šéfom?

Veľa ľudí určite napadne - A za kým iným by mali ísť?”. Odpovedať otázkou na otázku v článku nemienim.

Je milión odpovedí prečo chodia s problémami práve za šéfom, ale len jedna je kľúčová.

Je to preto, lebo je to podľa nich najlepšie riešenie. 

A je to ale skutočne tak?

Čo to znamená vyriešiť problém?

Vyriešiť problém znamená o niečom rozhodnúť. A rozhodnúť o niečom znamená prevziať na seba zodpovednosť. Ale prevziať za niečo zodpovednosť, to je byť ochotný aj niesť následky za svoje činy. Lenže toto sa dnes medzi ľuďmi moc nenosí.

utorok 24. septembra 2013

Prečo je ťažké delegovať?


Čo je lepšie? Urobiť si všetko sám, alebo delegovať prácu a rozhodnutia na podriadených?

Všetko má svoje pre aj proti. 

Je jedno, ako sa kto na šéfovský post dostal. Vie, že naučiť sa delegovať a delegovať nie je ľahké.

Prečo je pre mnohých šéfov ťažké delegovať?
  1. Sú presvedčení, že musia o všetkom vedieť a rozhodovať len oni sami.
  2. Boja sa o svoj post alebo sa nechcú sa vzdať svojej moci. V skutočnosti úplné delegovanie právomocí a zodpovednosti za nejakú oblasť alebo činnosť znamená vzdať sa časti svojej moci alebo vplyvu. 
  3. Strácajú pocit, že sú nenahraditeľní.
  4. Neveria svojim ľuďom.
  5. Majú názor, že ak má byť niečo urobené skutočne poriadne, dokážu to len oni sami. Je to postoj: „Najlepšie to urobím aj tak len ja sám.”
  6. Boja sa, že ak niečo delegujú, tak prídu o potrebné informácie.
  7. Nechcú, aby ich v kariérnom postupe náhodne predbehol niektorí zo šikovných podriadených.

Pozrime sa na to, čo ukázal výskum vo firmách.

streda 11. septembra 2013

Kvalita alebo kvantita?


„Kvalita je pre nás dôležitejšia ako kvantita. Je ťažké vytvárať produkt na základe záujmu. Ľudia nevedia čo chcú, až kým im to nedáte,” tvrdil kedysi Steve Jobs.

Tak toto určite platí, keď vytvárate pre zákazníkov nový produkt. 

Ak je však už vytvorený, tak či sa to niekomu páči alebo nie, ide o kvantitu. Konkurencia, ktorá po vás opakuje a napodobňuje váš produkt vám jednoducho nedovolí vyrábať menej kvalitné veci.

A ako je to s predajcami?

Tu to platí stonásobne. Čím viac má vaša firma priemerných a podpriemerných predajcov na trhu, tým skôr sa u zákazníkov odpíše.

Prečo?

utorok 27. augusta 2013

Najväčší problém obchodníkov


Rád komunikujem s ľuďmi. A hlavne s tými úspešnými. Keď sa však rozprávam z predajcami (obchodníkmi) firiem, ktorým sa posledné 4 roky moc nedarí, tak počúvam dookola stále tú istú pesničku:

„Je kríza, ľudia nemajú peniaze, konkurencia predáva pod cenu, ľudia pracujú za almužnu, dnes nikto nekupuje, marketing nefunguje, všetko zdraželo, šetríme, preto nemáme peniaze na marketing, tak ako máme propagovať?”, a podobne.

Nuž, je to už skutočne obohratá pesnička.

Tak čo je tá choroba, čo chodí po predajcoch ako mor? 

Problémom asi bude, že to nie je mor, ale pravdepodobne vírus:

„Ja už všetko viem!”

Naučiť sa niečo nové a vedieť to použiť v praxi, tak to je len pre vyvolených a tých sú bohužiaľ len 4%!

Ako som k tomu číslu dospel? 

Keď rozprávam s predajcami, tak asi 80% z nich mi povie, že dnes je to ťažké alebo zákazníci sú iní. Nekupujú, lebo nemajú peniaze. Je ťažká doba ... (zasa tá istá pesnička, len tentoraz v a-mol). Ak sa ich pýtam na ich výsledky, tak málokto z nich predáva viac ako v roku 2008 alebo 2009. 

streda 21. augusta 2013

Prečo obvykle nadriadený nerád vyhadzuje podriadených?


Väčšina vedúcich pracovníkov je schopná do troch týždňov, ale častokrát aj rýchlejšie rozpoznať, že prijať konkrétneho nového pracovníka bola chyba. Prečo im potom obvykle trvá 3 alebo viac mesiacov, než sa rozhodnú ho prepustiť a túto svoju chybu napraviť?

Existuje veľa dôvodov prečo vedúci váhajú urobiť to, čo je potrebné:
  1. Nechcú si priznať chybu, že najali nesprávneho človeka.
  2. Cítia sa vinní  za to, že prijali do firmy nesprávneho človeka a nie sú schopní povedať mu, že nespĺňa ich nádeje a kritériá a musí odísť.
  3. Majú strach z citových scén a vydierania na slzičkách a nemajú radi konfrontáciu (väčšinou im chýbajú fakty, štatistiky a argumenty).
  4. Vedia, že pri zaškoľovaní sa pracovníkovi dostatočne nevenovali a on preto nemá požadovanú odbornosť a dostatočné výkony.
  5. Prešvihli skúšobnú dobu a odstupné a odchodné nemajú v rozpočte a zamestnanec by ich mohol zažalovať.

utorok 13. augusta 2013

Ako zistiť, či je s vami šéf spokojný?


Najjednoduchšie je priamo sa ho opýtať. 

Skúsenosti mnohých pracovníkov však sú, že veľa šéfov to jednoducho alebo priamo povedať nevie. Ale ako sa dá zistiť, či to, čo vám povedal, je naozaj pravda?

Pred desiatimi rokmi som bol svedkom nasledovnej príhody:
(Neskôr som zistil, že vo veľkých medzinárodných firmách je to časté)

Muž volajúci z telefónneho automatu sa opýtal, či by mohol hovoriť s vedúcim. 

„Dobrý deň, počul som, že hľadáte nového účtovníka.”

Chvíľa ticha.

„Hovoríte, že ste pred pár mesiacmi už jedného prijali? Aha. A ako sa mu darí?”

Pozorne počúval, následne rozhovor ukončil so želaním, aby mali s daným účtovníkom úspech.

Muž, ktorý sedel pri automate ten rozhovor počul. 

„Nabudúce viac šťastia, kamarát. Škoda, že si to miesto nedostal,” prejavil svoj súcit.

„Ale nie.” Začal sa muž smiať. „To bol môj šéf, s ktorým som telefonoval. Chcel som len vedieť, ako na tom som.”

Čo na to poviete, dobrý tip?


utorok 6. augusta 2013

Kto nedodržuje pravidlá, nepatrí do tímu

Majiteľ sa má hlavne starať o systém, zatiaľ čo riaditeľ o ľudí.

Ak sú tieto veci v poriadku a navzájom sa vyvažujú a podporujú, nie je dobré nadraďovať jedno nad druhé. Najlepšie je mať dobrý systém aj ľudí. Ak si schopný človek prečíta správne vytvorenú smernicu, kde je napísané, že pracovná doba začína o siedmej, tak príde do práce aj na pol siedmu, keď vie, že má veľa práce. Kombinácia dobrých ľudí a dobrého systému mi zabezpečila úspech.

Ťažko je s ľuďmi, ktorí nie sú ochotní sa podriadiť systému. Na siedmu do práce chodiť nechcú, lebo sa im dobre vstáva o pol ôsmej. Máte s nimi problém, no budú vám tvrdiť, že sú veľmi kreatívni, veľmi potrební pre firmu a podobne. Ale ľudia nie sú dobrí preto, že o tom rozprávajú! Takto len kazia morálku ostatných, lebo keby ste sa pozreli na ich výsledky práce (produkt), tak vám garantujem, že to nebude nič oslňujúce. Netvrdím, že takíto ľudia nedokážu získať žiadnych nových zákazníkov, ale pravdepodobne z nich bude viac škody ako úžitku.

Túto zásadu stále zdôrazňujem svojmu synovi: on chce voľnosť a s tým ja nemám absolútne žiaden problém, ale voľnosť kráča ruka v ruke so zodpovednosťou. A platí to aj pre vašich ľudí. Ak sú natoľko “voľní”, že vo firme nerešpektujú nič, tak v skutočnosti nie sú jej súčasťou. Pravidlá majú byť pravidlami a ten, kto ich nedodržuje - jednoducho nepatrí do tímu. 

Nie váš osobný názor, ale to, či ten človek sa riadi podľa firemnej štruktúry, rešpektuje organizáciu práce a dodržiava platné smernice firmy a má merateľné výsledky - to hovorí o tom, či je dobrý alebo nie.

Tento článok bol prepracovaný s láskavým dovolením autora knihy “Ako som vybudoval miliardovú firmu” pre potreby tohto blogu.

pondelok 29. júla 2013

Firmy mladých nechcú

Koho to je problém? 

Samozrejme, že vlády. Už aj Brusel na to tlačí. Vláda SR na to vraj dá 70 mil. z eurofondov a vraj toto opatrenie vytvorí 14.460 pracovných miest. Teda 4.840 EUR na 1 pracovné miesto v priemere.

Školstva. Viac ako 20.000 študentov študujúcich sociálnu prácu hovorí za všetko. Títo ľudia nevytvoria žiadne hodnoty. Nič nevyrobia, iba spotrebovávajú peniaze zo spoločného rozpočtu. A toto je tragédia Slovenska!

Je to o mladých, ale vedeli ste, že napriek tomu viac ako 60% ľudí nad 50 rokov je nezamestnaných? Ako keby to bolo naschvál, ale často práve cez mladé HR manažérky neprejdú. 

Tak prečo nechcú ani mladých?

Nemajú prax ani pracovné návyky. 

Zobrať do firmy pracovníka na plný úväzok, ktorý ešte nikdy nepracoval a nemá skúsenosti aspoň z dvoch predošlých zamestnaní je veľké riziko.

Počas skúšobnej doby sa drtivá väčšina z nich len zapracováva a učí, väčšinou nič nevytvorí. Samozrejme, česť výnimkám.

Ďalšou prekážkou je, že požadujú minimálne 700 EUR plat. Za minimálnu mzdu pracovať nechce skoro žiadny. A kto im to dnes môže platiť za učenie sa a zaškoľovanie toľké peniaze?

utorok 16. júla 2013

Pozor na upírov vo firme!


Nejdem písať o grófovi Drakulovi a jeho potomkoch. Ale môžete mať vo firme ľudí, ktorí vám doslova vysávajú energiu.

O koho sa jedná?

Za prvé sú to ľudia, ktorí stále vyžadujú vašu pozornosť. V podstate nič sami neurobia, so všetkým sa chodia za vami radiť a musíte ich vodiť stále za ručičku. 

Za druhé sú to ľudia, z ktorých máte len nervy. Čokoľvek im dáte urobiť, vždy to budú robiť 3x dlhšie a po svojom s neistým výsledkom.

Ďalej tí, ktorí nedokážu dodržať alebo nasledovať jednoduchý pracovný postup. Niekedy doslova vyhlasujú, že smernice sú na to, aby sa porušovali.

Za štvrté sú to ľudia s negatívnymi názormi. 

pondelok 8. júla 2013

Tri zdroje príjmu


Alebo by sa to dalo pomenovať aj nasledovne: “Zmeniť spôsob uvažovania, pomôže zmeniť spôsob konania”.

Pomôžem si príkladom zo života. Ako je stabilný človek, ktorý stojí na jednej nohe? Ako dlho vydrží na tej nohe stáť? Ako je to z jeho rovnováhou? Dobre, ako stabilný je človek ktorý stojí na dvoch nohách? Je oveľa stabilnejší, ale kedy má absolútnu stabilitu? Ak stojí na 2 nohách a ešte sa o niečo opiera. To môžeme vidieť na starých ľuďoch. 

Prečo o tom píšem? 

Na koľkých nohách stojí vaša firma? Má tri zdroje príjmu? 

Zoberme len takého predajcu áut. Ten tvorí príjem z predaja nových áut, príjem za predaj náhradných dielov a príjem zo servisu (záručný aj pravidelný). Ak je skutočne dobrý, tak má aj príjem z predaja ojazdených vozidiel. Teda v skutočnosti má 4 zdroje príjmu.

A čo bežný zamestnanec? Aj ten môže mať tri zdroje príjmu? Ako sa to bežne rieši?

streda 26. júna 2013

Pre koho vlastne pracujú?


Platobná disciplína sa medzi firmami zhoršuje a tak je na mieste otázka ako ďalej? Ak tieto problémy nemáte, tak nasledovné preskočte a kliknite rovno sem.

Týka sa to hlavne predajcov, obchodníkov a ľudí, ktorí pracujú u klientov - odborných konzultantov. 

O čo ide? Každá firma je zdravá do tej miery ako vie dodávať klientom svoje produkty a ako načas jej oni za ne platia, aby mohla následne uhrádzať svoje záväzky.

Pokiaľ máte neplatičov, je načase sa pozrieť na ludí, ktorí im vaše výrobky alebo služby predali.

Ak vám obhajujú neplatiaceho zákazníka alebo toho, čo neplatí načas je to znak, že už nie sú u vás na palube. 

Svojimi vysvetleniami, prečo nemôže zákazník zaplatiť načas alebo faktúru, ktorá mala byť už mesiac uhradená a zdôvodňuje Vám jeho problémy v skutočnosti hrá proti vám, vašej firme a vašim ľuďom, ktorí pre vás pracujú. 

Dokonca tí “šikovní” vám budú navrhovať riešenia ako je predĺženie splatnosti pre týchto klientov (argumentom neraz na porade - ak by sme im dali splatnosť o 2 týždne dlhšiu, tak budú v splatnosti). Alebo vám navrhnú naoko rozumné riešenie - vystavujme im zálohové faktúry, z tých nemusíme my platiť DPH-čku a keď zaplatia, tak im dáme ostrú. Na prvý pohľad sa toto zdá rozumné, ale ak ste im už dodali tovar alebo službu, tak toto je riešenie vhodné len pre takýchto zákazníkov a nie pre vás! Navyše to priamo porušuje platnú legislatívu o DPH, takže vás vo svojej podstate navádzajú na trestný čin!

Ak sa toto deje v nejakej forme je dobré si uvedomiť, že takíto pracovníci si už obliekli jeho dres, obhajujú jeho záujmy. Hľadajú riešenia pre neplatiča a nie pre vás. Navyše za vaše peniaze - lebo platíte ich vy.

Ak sa vám toto nedeje, tak návod ako hodnotiť pracovníkov (alebo tých, čo sa takto nesprávajú) nájdete v článku Dať vysvedčenie pracovníkom? 

utorok 18. júna 2013

Kríza, alebo objektívna výhovorka?

Nedávna cesta do Prahy mi dala nový pohľad na súčasnú krízu. Všetci plačú, že zákazníci (spotrebitelia) míňajú málo peňazí - teda málo nakupujú. Dokonca aj náš minister financií sa na to cez médiá sťažuje. Je to skutočne tak?

Je prirodzené, že ak cestujete okolo obeda, tak dostanete hlad. Otázka je, kde sa cestou najesť? Ak nechcete len “studené párky a teplé pivo” tak vynecháte vyslovene lacné lákadlá. Takže pokus číslo jedna - slávna celosvetová sieť reštaurácií na diaľnici z Brna do Prahy na 3 písmená. Keďže je 12:00 hodín, tak predpokladáte, že jedlo bude čerstvé. Ponuka je okrem iného 2 druhy čerstvých šalátov a k menu možnosť namiesto hranoliek vybrať si zeleninový šalát. Na prvý pohľad super. Objednávka 2 šaláty s kuracím mäsom a jedno meníčko a namiesto hranoliek zeleninový šalát. Ďalšia výhoda, bezodný pohár na nápoje. Pani nás ešte upozorňuje, že máme možnosť po zaregistrovaní sa na internete niečo vyhrať. No hovorím si, niekto sa pokúša o marketing. 

utorok 4. júna 2013

Právo a spravodlivosť


Článok by sa kľudne mohol volať aj “Dodržiavať smernice sa vyplatí”. Medzi právnikmi sa traduje táto anekdota:

Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie:
Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať!
Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu - staršiu pani svedčiť...
Obrátil sa na ňu:
"Pani Jonesová, poznáte ma?"
Ona odpovedala:
"Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás."
Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa:
"Pani Jonesová, poznáte obhajcu?"
Ona opäť odpovedala:
"No, áno, poznám aj pána Bradleyho od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte. To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno, poznám ho."
Obhajca takmer zomrel. 
Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal:
Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo.

A aké je z toho poučenie pre manažment a firmy?

piatok 10. mája 2013

Gól do vlastnej brány


V hokeji alebo futbale je to jasné - hráči si dajú vlastný gól.

A ako takáto situácia vyzerá v podnikaní? 

Nuž firma vyrába alebo sa snaží dodávať a akosi to nejde. Keď sa na to pozrieme z blízka alebo pod drobnohľadom tak môžeme neraz vidieť, že na základe dobrého PR do firmy príde dosť zákazníkov ale predaju sa nedarí. 

Alebo firma vydá nemalé peniaze na to, aby prilákala ešte viac zákazníkov a urobí veľkú marketingovú kampaň. Ak ani tá nesplní očakávania v predaji, tak sa hľadá vinník. A kde neraz je?

Jednoducho predajcovia firmy, obchodníci nepredávajú dostatočne. Teda oni sa snažia, vysvetľujú ľuďom, objasňujú, posielajú ponuky, predvádzajú výrobky rozdávajú prospekty alebo katalógy, ....

Snaha je dobrá vec, ale nestačí! Úlohou predajcu je predsa predať a priniesť (zarobiť) firme peniaze.

To je ako v hokeji, či futbale. Celé mužstvo sa môže snažiť, hrať dobre, ale “bez strelených gólov sa vyhrať nedá”!

Prečo to neraz nejde? Kde je najčastejšia chyba?

štvrtok 25. apríla 2013

Vykonávači versus inovátori


Častokrát sa vo firmách stretávam s rôznym postojom pracovníkov k firemným smerniciam a pracovným postupom. Niekedy si z toho robia posmech, niekedy ich priam horlivo dodržujú. 

Prirodzený postoj ľudí a to je jedno či chlapov alebo žien k nejakému návodu je, že on to vie. Zoberte si len kedy ste si niečo kúpili (auto, telefón alebo fotoaparát) a najprv preštudovali návod.

Väčšina ľudí začne najprv skúšať a až keď sa zamotá, alebo mu niečo nefunguje, či to dokonca pokazí, tak hľadá návod. Tu je to v poriadku, je to jeho vec, sám za ňu zaplatil, prípadné straty znáša sám.

Čo s prístupom takýchto ľudí vo firme? Tam je to ľahšie. 

streda 10. apríla 2013

Líder, alebo po boji je každý generál


Ktokoľvek, kto riadi ľudí ich súčasne aj vedie. Takže či sa mu to páči alebo nie, je ich vodca. Na Slovensku sa viac používa slovo líder aj preto, že zahraničné firmy pôsobiace u nás majú bežne už na najnižších stupňoch riadenia pozíciu tzv. teamleader (tímlíder, tímlíderka). 

V čom to má líder ťažšie od bežného pracovníka? Rozhodne má ďaleko viac zodpovednosti a hlavne k jeho bežnej práci na vedúcej pozícii pribúda tá najťažšia - práca s ľuďmi.

Sme ľudia a teda robíme aj chyby. Pokiaľ bežný pracovník urobí pri svojej práci chybu, je otázka, či sa na ňu príde a ak áno, tak je bežné, že sa k tomu šéf postaví pragmaticky a nájde riešenie ako z toho von alebo na tom zapracuje spolu s pracovníkom, aby sa to zvládlo. Jednoducho dostane šancu na nápravu. Len v prípade, že je daný pracovník veľmi schopný a uvedomelý napráva svoju chybu sám. Samozrejme, že kritiku za to že urobil chybu a prípadný následný postih (nechcem písať trest) za to často veľmi ale veľmi ťažko nesie, dokonca veľa krát to považuje za nefér. Samozrejme, že čaká, že sa mu odpustí.

Neviem, či ste si to uvedomili ale v prípade, ak spraví chybu šéf - líder, vidia a vedia to všetci. Takmer okamžite! A už hodnotia, kritizujú, samozrejme, že väčšina vie ako to treba urobiť správne alebo lepšie. To je ako keď sú majstrovstvá sveta v hokeji, tak najmúdrejší tréneri sedia v krčme či reštaurácii pri pive. 

pondelok 1. apríla 2013

Dane - a čo za ne?


Jedna milá povinnosť za nami - šibačka. Druhá v utorok pred nami. Posledný deň - Daňové priznania a dane. 

Zaujímavá situácia je na ostrovoch v Karibiku. Nie kvôli pirátom, ale sú to relatívne malé ekonomiky a takmer každý ostrov má svoj vlastný a odlišný daňový systém. Nejdem písať o daňových rajoch, ale aké majú dane a aký je postoj ľudí k ich vyberaniu a plateniu. 

Pred dvoma rokmi som na jednom ostrove stretol domáceho podnikateľa. Popri reči padla otázka aj na dane. On sa mi chválil, že majú viac ako 50% daň z príjmu. Na to som mu povedal, že je to šialené, že ho ľutujem. A on dodal, že nech sa pozriem na ich ostrov - poriadok, čistota, skvelé cesty, žiadne drogy a minimálna kriminalita. Navyše policajti u nich ani nenosia strelné zbrane, len obušok, aj ten, lebo musia. Ak niekto niečo vyvedie, súd prebehne maximálne do 2 týždňov. A nepotrebujú ani registračné pokladnice...
Na inom ostrove som sa stretol s tým, že tam neplatia žiadnu daň z príjmu. Ale všetci platia daň z predaja - akúsi obdobu našej DPH. Je okolo 20% a stačí im. A dôvod? Načo skúmať príjmy ľudí aj tak zo všetkých peňazí, čo minú na ostrove sa daň odvedie. A ekonomika funguje!

A čo je u nás? Kombinácia toho všetkého najnevýhodnejšieho zo sveta. A čo máme za to?

pondelok 11. marca 2013

Bez tréningu to nepôjde


Ľudia vo firmách a hlavne predajcovia ma neustále presviedčajú, že to nie je ľahké. Otázka je, že kedy to bolo ľahké. Ono je jednoduché hrať sa na dobrého predajcu, keď je veľký dopyt alebo firma má taký silný marketing, že zákazníci chodia sami. Veru, vtedy je len treba to nepokaziť a dať zákazníkovi čo žiada. Dnes môžeme s určitosťou povedať, že takých firiem alebo produktov ubúda. 

To znamená, že to už vo väčšine prípadov nejde samo. Predaj dnes vyžaduje oveľa väčšie úsilie ako kedysi. Keď sa rozprávam s predajcami tak je na nich vidieť snaha predať - otázka je len, či to dnes stačí. 

Pozrime sa na šport. 

Napríklad taký tenis - Davis Cup. Tiež je to tímová súťaž a založená na individuálnych výkonoch. Keď sa tam hodnotia hráči, tak komentátor, diváci a tréneri vedia ohodnotiť dokonca každý hráčov úder, nielen víťazné loptičky. Sú vidieť jasné silné a slabé stránky jednotlivých hráčov. 

streda 20. februára 2013

Cítite sa nedocenený?

Alebo inak, ste platený za svoje výkony?

O tom, akú úlohu hrajú peniaze pri udržaní schopných pracovníkov vo firme sa už popísalo veľa. Ale pravdou je, že mzda, či sa nám to páči alebo nie, určuje postavenie ľudí v sociálnom a ekonomickom rebríčku v spoločnosti, v ktorej žijú. Ovplyvňuje, čo si môžu alebo nemôžu dovoliť kúpiť a aký štandard vedia poskytnúť svojim rodinám. A kto by nechcel byť dobre platený?

Veľa firiem tvrdí, že platia ľudí na základe ich výkonov. Je to nakoniec aj moderné. 

Bol robený výskum, kde sa pýtali viac ako 1500 manažérov, aký je rozdiel v pracovnom nasadení a výkonoch medzi najlepším pracovníkom a medzi priemernými zamestnancami vyjadrený v percentách. Dopadlo to celkom jednoznačne - 100 a viac percent. Dalo sa to čakať.

streda 6. februára 2013

Chcú alebo nechcú?


Pozrite sa na svojich ľudí, ktorých máte vo firme alebo v teame, ktorý riadite a odpovedzte čestne na otázku: 

Koľko svojho času ste venovali tomu, aby sa zlepšili v tom, čo robia?

Aby vyrástli po odbornej stránke na svojej pracovnej pozícii a stali sa lepšími profesionálmi v tom, čo robia?

Je jasné, že niečo ich naučíte vy sami osobne ako šéfovia. Otázka je len či to stačí.

A čo oni sami, čo urobili pre to, aby sa zlepšili?

Zoberme napríklad predajcov - obchodníkov. Že majú naštudované nové výrobky, vedia ich ovládať a predviesť zákazníkovi, porovnať so staršími typmi alebo konkurenčnými - toto považujem za úplnú samozrejmosť.

V čom sa teda majú zlepšiť? Pravdou je, že ak dobre nepoznám to, čo predávam, tak to pred zákazníkom bude vyzerať veľmi amatérsky. Ale stačí to na to, aby som predal?

nedeľa 20. januára 2013

Novoročné predsavzatia - zlá správa


Pokiaľ ste si prečítali predošlý článok, tak viete, že základné zlyhanie v plánovaní je schopnosť (alebo neschopnosť) stanoviť si cieľ. Aj to, že len asi 20% ľudí má reálnu šancu ho aj dosiahnuť.

Prečo teda asi len 4% ľudí sú v živote úspešní, šťastní alebo bohatí?

Je ešte nejaké iné zlyhanie? Áno.

V ochote pre svoj cieľ (účely) niečo urobiť.

Jednoducho nestačí cieľ naplánovať, treba začať na jeho dosahovaní aj pracovať. Naučiť sa 500 slov po anglicky za rok, to je predsa 2 slová denne, ak teda počítame len pracovné dni. Je to ťažké? NIE!

Takže začneme. Prvý deň - yes, no. Hotovo. Druhý deň - I, am. Tretí deň - you are. Štvrtý deň - boss, chief (hurá prvé synonymá). Piaty deň - tak toto je ako pre blbečkov.

utorok 8. januára 2013

Novoročné predsavzatia


Dávate si na Nový rok nejaké ciele? Firemné, osobné alebo rodinné? Želáte si niečo, keď si na Silvestra v rodinnom kruhu alebo s priateľmi so šampanským pripíjate? A darí sa vám ich dosahovať? Alebo zastávate názor, že život predsa ide aj bez toho, tak načo si ho kaziť.

Veľa ľudí už rezignovalo. Ani sa im nedivím. Veď kto z nás si nedal niekedy v živote na Nový rok cieľ: “Naučím sa Anglicky”.

Ozaj, koľkí aj začali a skončili tak pri lekcii číslo 13? 

Pozrime sa na základy plánovania. Kde je problém? 

Je to v schopnosti stanoviť si cieľ.

Takže dáme si cieľ: “Budem sa učiť anglicky.” 

Dobre, kedy sa budem učiť anglicky? Dnes, zajtra, budúcu päťročnicu, ešte v tomto živote? Toto nie je dobrý cieľ.