Človek odovzdáva úlohy načas. Na poradách sa pripája. V Teams svieti zelená bodka. Na prvý pohľad teda všetko funguje.
Lenže práve tu môže byť problém.
Pri hybridnej práci sa totiž nespokojnosť často neprejavuje otvorene. Ľudia nezačnú zo dňa na deň robiť konflikty, nesťažujú sa na každej porade a nemusia okamžite podávať výpoveď.
Jednoducho sa začnú odpájať.
Najskôr mentálne. Potom emocionálne. A nakoniec aj fyzicky – odchodom z firmy.
Pre manažéra je to nebezpečné práve preto, že tento proces môže zostať celé mesiace takmer neviditeľný.
Keď sa vzťah s človekom zmení na zoznam úloh
V kancelárii vzniká množstvo drobných kontaktov automaticky. Krátky rozhovor pri káve. Otázka na chodbe. Vtip pred poradou. Päť minút po stretnutí, počas ktorých sa často dozviete viac než za celý formálny míting.
Pri práci na diaľku tieto momenty prirodzene miznú.
A ak ich manažér ničím nenahradí, komunikácia sa veľmi rýchlo zredukuje na:
„Je to hotové?“
„Kedy to bude?“
„Pošli mi čísla.“
„Kde sme s projektom?“
Operatívne je možno všetko v poriadku. Ľudsky však môže vzťah medzi manažérom a človekom postupne vysychať.
Zamestnanec potom nezažíva pocit, že je súčasťou tímu. Má skôr pocit, že je vzdialeným dodávateľom úloh.
A to je veľký rozdiel.
Digitálna izolácia nevzniká zo dňa na deň
Najväčším problémom hybridnej práce podľa mňa nie je samotný home-office.
Problém nastáva vtedy, keď manažér začne ľudí riadiť prevažne cez úlohy, termíny a kontrolu.
Človek môže byť produktívny a zároveň už dávno nemusí byť angažovaný.
Stále robí svoju prácu. Stále plní zadania. Ale prestáva prinášať nápady navyše. Prestáva upozorňovať na problémy, ktoré „nie sú jeho starosť“. Prestáva sa púšťať do diskusií. A postupne si začne vytvárať odstup od firmy aj od svojho nadriadeného.
Navonok pritom všetko vyzerá relatívne pokojne.
Až kým nepríde výpoveď.
Manažér je potom často prekvapený:
„Veď nič nenaznačoval.“
Možno naznačoval. Len nie spôsobom, ktorý je v online prostredí jednoduché zachytiť.
Psychologická bezpečnosť nie je HR téma
Keď sa povie psychologická bezpečnosť, časť manažérov si stále predstaví niečo mäkké, čo patrí skôr do oblasti firemnej kultúry alebo HR.
V skutočnosti ide o veľmi praktickú manažérsku vec.
Psychologicky bezpečný tím je tím, v ktorom človek môže povedať:
„Neviem.“
„Potrebujem pomoc.“
„Toto som pokazil.“
„S týmto rozhodnutím nesúhlasím.“
„Vidím tu riziko.“
„Myslím si, že tento postup nebude fungovať.“
A nemusí pritom premýšľať nad tým, či bude zosmiešnený, potrestaný alebo označený za problémového.
Presne toto je dôležité najmä pri hybridných tímoch. Na diaľku totiž manažér vidí menej. Má menej neformálnych signálov a menej príležitostí zachytiť problém v jeho začiatkoch.
Preto potrebuje vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia problémy sami prinášajú na stôl a aktívne hľadajú riešenia.
Nie prostredie, v ktorom ich radšej skrývajú.
