Nedarí sa vám, ako by ste chceli?

Nedarí sa vám, ako by ste chceli? Možno je na vine niekto iný.

Jediná otázka: Kto za to môže? 

Jeden povie, že si za to môže každý sám.

Druhý odvetí, že sa mu nedarí kvôli niekomu (alebo niečomu) inému, kríze, konkurencii, vláde, …

Kto má pravdu?

Možno budete prekvapení, ak poviem, že tak trocha obaja. 

Ako nás môžu ovplyvniť ľudia, ktorých máme na okolí? A je jedno, či to je rodina, spoločník, šéf, zamestnanci, kamaráti, či obchodní partneri. 

Niekto povie, že on si do ničoho od druhých kecať nenechá. Takže ho ani nikto ovplyvniť nemôže. 

Na prvý pohľad má pravdu, ale stačí, aby súhlasil napríklad s nejakým názorom: 

„Vieš, je to ako v živote, raz si hore a raz si dole”. 

A práve to schytal. Táto „rozumnosť” povedaná niekým, kto chce aby sa mu nedarilo, zabezpečí, že aj v skutočnosti bude raz hore a raz dole. Ako na hojdačke. To sa stane v prípade, ak si to zobral za svoje a súhlasil s tým. 

Možno si ani neuvedomil, že s tým súhlasil. Len to rozširuje a hovorí ľuďom ďalej…, tak s tým vlastne súhlasí. Veď, kto by vedome klamal…

Prečo?

Pasívny príjem vytvorený aktívnou prácou?

Snom snáď každého človeka, ktorý čítal niečo z motivačnej literatúry je mať pasívny príjem (alebo pasívne príjmy). A dokonca neraz aj tých, ktorí o tom len niečo počuli.

No málokto vám povie, že na to, aby sa vám to podarilo, sa musí pracovať. A nie je to tak, že náhodou alebo keď sa mi chce, ale tvrdo a niekoľko rokov.

Takže koľko rokov ste ochotní tvrdo makať, aby ste si vytvorili pasívne príjmy?

Výnimku tvoria ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne. A tak si kúpia nejakú nehnuteľnosť, aby ju prenajímali. Ak to urobia z peňazí, ktoré majú nazvyš, tak je to v poriadku. Lenže aj na nadpriemerné príjmy treba pracovať, takže to ani nie je výnimka. 

Aj tá najlepšia banka vám dnes nedá viac ako 2%. A tak je to lepšie uloženie peňazí do majetku a aj jeho zhodnotenie, ako nechať peniaze v bankách. Platí to za predpokladu, že sa vám vašu nehnuteľnosť podarí prenajať. 

Navyše každých 20 rokov by sa mala cena nehnuteľností zdvojnásobiť. Pokiaľ nepríde nejaká kríza…

Iné je to, ak si nehnuteľnosť kúpite na úver alebo hypotéku. Toto je investícia pre niekoho na 10, pre niekoho na 25 rokov. Pretože splátky úverov budete musieť platiť každý mesiac, bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte nájomníka, ktorý by to „splácal” za vás.

Aby vám to dobre vychádzalo, musíte mať prenajatú nehnuteľnosť 10 a viac mesiacov ročne, inak tie výnosy nebudú 6-8%. Pravdaže, záleží to od lokality. Ale aj na to budete musieť byť aktívny. 

Zhruba každých 8-10 rokov budete musieť celý byt zrenovovať, inak nedosiahnete dobrý výnos.

Poznám ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností a celkom dobre ich to uživí.

Ale to je len jeden spôsob ako si vytvoriť nejaký pasívny príjem…

Dá sa to spraviť aj inak. A to sa dozviete tu.

Japonec SATO a Kórejec DAJAKO

Ideálny stav pre šéfa vo firme by asi bol taký, že keď niečo je treba spraviť, zariadiť alebo vyriešiť, tak je tam vždy niekto, kto to sám od seba aj zariadi alebo vykoná. Alebo daný problém vyrieši. A ak na to aj nemá kompetencie, tak navrhne pre firmu a vzhľadom na dané okolnosti nejaké optimálne riešenie.

Veľmi často sa problémy riešia na poradách. Buď plánovaných alebo narýchlo zvolaných práve pre nejaký problém.

Snáď najalibistickejšie na tom je neraz takýto postoj pracovníkov:

- Šéfko, ono sa to spraví. Nebojte sa, ono sa to nakoniec stihne načas. 

A šéf je neraz spokojný, že sa problém rieši. 

Len ten problém sa sám nevyrieši a navyše nikomu nebol pridelený. A ten “SATO” na ďalšej porade zrazu chýba, jednoducho neprišiel (alebo nedajbože dal výpoveď) a šéf má problém - nikto mu nepovedal, že ja to spravím alebo ja to vyriešim.

V niektorých firmách pracuje taká dvojička. Z telky by sme mohli tipovať že Pat a Mat, ale nie je to pravda. Takže sa k Japoncovi pridá Kórejec a máme takúto odpoveď podriadeného:

- Šéfko nebojte sa, dajako sa to zvládne. 

Neviem, či si to uvedomujete, toto už nie je len problém šéfa. 

Čo na to zákazník, ktorý týchto ľudí platí? 

Bolo by to treba urobiť

Klasická situácia - šéf hovorí na porade: 

“Bolo by to dobré spraviť.” Alebo:

“Bolo by dobré urobiť toto alebo toto.” 

A pracovníci sa do toho neraz zapoja. A vymýšľajú čo a ako najlepšie by sa dalo urobiť. Šéf je nadšený z ich aktivity a postavenia sa k riešeniu firemných záležitostí.

Je tu len jeden malý problém, že do ďalšej porady o týždeň (mesiac) to však veľmi často urobené nie je. 

Prečo? 

Lebo “Bolo” nikdy nepočúva. A keď počúva tak nerobí, čo má. On tam totiž málokedy pracuje!

(A to sa chcem vopred ospravedlniť všetkým, ktorí majú priezvisko alebo prezývku “Bolo”.) 

Čo myslíte, koľko takých “Bolov" sa nachádza vo firmách?

Že sa toto bežne nedeje?

Tajomstvo výberu ľudí do firmy

Asi pred 100 rokmi sa vydal na expedíciu Ernest Shackleton na lodi Endurance. Jeho posádka mala 27 členov. Cieľ bol prejsť naprieč celou Antarktídou. 

Napriek tomu, že expedícia skončila neúspechom, (lebo loď zamrzla v ľade pri Antarktíde, ktorý ju po 10 mesiacoch rozdrvil a oni sa potom ešte 5 mesiacov plavili na kryhách ľadu a v záchranných člnoch) je pozoruhodná jednou vecou a to, že nikto na nej nezomrel. Neboli tam žiadne vzbury, žiadne historky o tom, ako sa posádka navzájom požierala od hladu. 

Nebola to však náhoda. 

Bolo to preto, lebo Shackleton našiel správnych ľudí. 

Keď naplníte organizáciu vhodnými ľuďmi, ktorí veria v to, čo aj vy, úspech sa určite dostaví. 

Ale ako našiel Shackleton tak skvelú posádku?

Bezúdržboví pracovníci

Otázka o kom to idem písať? Čo alebo kto berie vo firme šéfom, vedúcim pracovníkom a dokonca aj majiteľom najviac pozornosti? 

Jedna teória hovorí, že asi 20% ľudí vytvorí takmer 80% všetkých problémov vo firme.

O koho sa jedná?

Sú to troublemakeri. V češtine je na to pekný názov - potížisti.

Celkom určite sú to pracovníci (a neraz aj niektorí zákazníci), ktorí problémy vyrábajú alebo vytvárajú. Ďalej pracovníci, ktorí majú podpriemerné alebo veľmi slabé výkony alebo výsledky.  

Ak platí toto pravidlo, tak to znamená, že 20% neschopných berie šéfom (vedúcim pracovníkom) minimálne 80% ich pozornosti a času.

Takže bežnému šéfovi potom zostane iba 20% jeho pracovného času na vlastnú prácu. A toto je odpoveď na to, že bežne (na to, aby firma dobre bežala) musí zostávať vo firme minimálne o 2-3 hodiny dlhšie ako jeho podriadení.

Prečo?

Lebo problémy treba riešiť a preto sa venuje pracovníkom, ktorí robia problémy a riešeniu problémov, ktoré vyrobili. 

Otázka je, koľko času mu zostáva na ostatných pracovníkov - teda takých, ktorí majú výsledky a nerobia problémy?

Sieťový marketing v praxi

V jednej šou v amerike sa pýtali Donalda Trumpa čomu by sa venoval, ak by mal začať nejaký nový biznis.

On povedal: - Sieťovému marketingu. 

Všetci sa bavili a smiali. Každý o tom už niečo počul, ale v skutočnosti jeho odpovedi nikto nerozumel.

Tak o čom to teda je?

Je to jeden zo spôsobov ako dostať tovar od výrobcu do rúk zákazníka. A to priamo…

A na tom poriadne zarobiť...

Je možné, že ste sa s niekým, kto bol zapojený do tejto formy predaja - marketingu už stretli a máte teda s tým nejakú - pozitívnu alebo negatívnu skúsenosť.

O čo teda v sieťovom marketingu ide?

Predavač a podávač zmutovali?

Asi pred dvoma rokmi som napísal článok “Predavač alebo podávač”. Mal celkom úspech, lebo ľudia si to začali všímať. 

Predpokladal som, že časom sa z predavača stane uzatvárač a z podávača aspoň predavač, ale vývoj v predajniach sa vybral opačným smerom. A stačili na to len 2 roky...

Zistil som, že pokrok sa nedá zastaviť a že “podávač” zmutoval na nový druh - “oznamovač”. Nanešťastie aj predavač sa posunul - a to na “podávača”. 

A začínam mať pocit, že skutočný predavač ako profesia pomaly vymiera.

Aké sú medzi nimi rozdiely? 

Na prvý pohľad žiadne. Všetci traja pracujú na predajni. Snažia sa obsluhovať zákazníkov. Všetci traja sa snažia byť príjemní, milí, a ak im dáte šancu, tak vám radi všetko ukážu a vysvetlia. Čo majú spoločné? To, že sa obvykle snažia. 

Škoda, že dnes na to, aby ste predali, už snaha nestačí. 

Tak v čom je teda rozdiel?

Skutočný predavač zákazníkovi predá obvykle viac ako tzv. “predavač-podávač”. A predavač-podávač napredáva síce málo, ale obvykle viac ako oznamovač. Aj oznamovač vám nakoniec niečo predá, ak ho k tomu dotlačíte.

Ako k zákazníkovi pristupujú?

Hlavné je zúčastniť sa!

Aké sú rozdiely medzi zamestnancami a pracovníkmi?

Nemali by byť žiadne, dokonca niekto môže namietať, že to je to isté, veď tieto slová sú vlastne synonymá.

Niekedy to vo firmách vyzerá, že nie je podstatný výsledok ale také to olympijské:

Nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa!

Ako sa to prejavuje?

1. Ľudia vo firme nemajú stanovené ciele, v podstate pracujú to áno.
2. Motivácia je na bode mrazu - najväčšia motivácia je, že padla - je treba ísť domov.
3. Väčšinou majú neschopného šéfa - a je jedno či je naozaj neschopný alebo taký prepracovaný, že na nich vlastne ani nemá čas.
4. Pracujú často na protichodných veciach, niekedy kvôli nekomunikácii, niekedy kvôli zlej organizácii práce, jeden tak a druhý onak.
5. Nie je problém odložiť nedotiahnuté veci na zajtra alebo na neskôr.
6. Ono “sa to” nakoniec dokončí s veľkým vypätím a nervami šéfa.

Downsizing v podnikaní

Na toto sme si pri autách zvykli alebo si ešte stále zvykáme. U automobiliek sa jedná o znižovanie obsahu valcov (prípadne aj počtu valcov) motora, pri zachovaní, respektíve zvyšovaní výkonu motora.

Deje sa to aj v takej populárnej súťaži ako je F1.

Nie každému sa to páči...

Ale už niekoľko rokov sa presne toto isté deje aj vo väčšine firiem.

Vo firmách sa však jedná o znižovanie počtu zamestnancov. 

Doslova definícia hovorí, že downsizing je zníženie variabilných nákladov spoločnosti znížením počtu ľudí, ktorých zamestnáva.

Samozrejme, že výkony firmy by sa mali udržať…

Inak hovoríme aj o niečom, čo sa volá zvyšovanie produktivity.

A ako to neraz vyzerá v praxi?

Niekde to znamená prepúšťanie tých najmenej schopných a nevýkonných.

To je v poriadku.

V iných firmách sa jedná o špičkových, skúsených a neraz mimoriadne výkonných pracovníkov, ktorí majú častokrát vyššie platy ako ich priemerní kolegovia.

Najvýraznejšie a hlavne najrýchlejšie sa to prejaví v obchodných firmách.

A dôvod? Lebo sa viac ušetrí.

Je to ako keby špičkový futbalový klub prepustil svoje 3 najväčšie hviezdy a hráča, čo dá za sezónu 25 a viac gólov s tým, že chce vyhrať Ligu majstrov. Chcieť je pekná vec...

Myslíte si, že sa to dá?