Manažér s myslením robotníka

To, čo hľadajú majitelia firiem sú ľudia, ktorí rozmýšľajú a pozerajú sa na veci ako oni sami. Teda pracujú pre firmu tak, ako keby bola ich vlastná. A takýmto spôsobom rozmýšľajú a správajú sa - týka sa to ich práce, zodpovednosti a rozhodovania. Jednoducho záleží im na firme, aby sa jej darilo.

Je skvelé, ak je takýto človek na pozícii šéfa firmy alebo aspoň výroby.

V podstate v každej firme niekoho takého nájdete.

Jediný problém je, že takýchto ľudí je vo firmách málo!

A niekto rovno povie, že vo všeobecnosti je málo ľudí.

Pravda. 

Ak sa budete pýtať ľudí vo firmách, tak vám väčšina povie, že im na firme záleží, že oni sú zodpovední. 

Takže aký problém?

No je veľký rozdiel medzi tým, čo ľuda hovoria a čo naozaj robia.

Asi ste to zažili - začína sezóna alebo že firma získala veľkú zákazku a je treba pracovať 2 mesiace každý deň o 2 hodiny viac (či robiť aj cez víkendy, alebo len v sobotu - ale to by som si snáď ani nemal dovoliť napísať) a máte veľmi rýchlo jasno.

Koľko z nich má hneď nejaké dôvody, prečo práve oni nemôžu?

Mnohí vám prídu povedať, že nemôžu, lebo oni majú aj rodinu, chorú ženu alebo malé deti… 

Odborári sa hneď odvolávajú na zákonník práce a nadčasy, niektorí musia ísť kopať zemiaky, či sa im jednoducho nechce, alebo aj sľúbia, a aj tak do práce neprídu…

Najlepšiu a veľmi sofistikovanú výhovorku jedného robotníka som počul nedávno. Ráno 15 minút pred začiatkom mimoriadnej smeny volal šéfovi:

Nekompetentný šéf

Vlastne pre neho platí to, čo pre radového pracovníka. 

Ak človek niečo vie (ovláda) a robí to, tak je kompetentný a má výsledky.

Ak niečo vie a nerobí to - nechce - je to jeho rozhodnutie a jeho život.

Ak niečo nevie a robí to, tak to je trápenie.

Nekompetentný šéf je obvykle slabučký ako čaj, uvedomuje si to, a tak to hrá medzi podriadenými na obľúbenosť - snaží sa byť s každým kamarát.

Najčastejší dôsledok tohto je, že nekompetentný šéf si vyberá nekompetentných podriadených - totiž slabších ako je on sám, aby si svoju pozíciu (stoličku) udržal.

No nekompetentný šéf je pre firmu ďaleko väčší problém ako nekompetentný podriadený.

Nekompetencia sa najčastejšie prejavuje tým, že daný človek nerobí správne rozhodnutia pre firmu.

Šéf, ktorý nechce rozhodovať v podstate rieši len 2 prípady:

Kde hľadať ľudí?

Stabilná a prosperujúca firma je to, o čo sa snažia majitelia firiem od nepamäti. Jednoducho niečo vymyslieť a dať to na trh (tovar alebo službu) nestačí. 

Je treba získať zákazníka. 

Teda zákazníkov a hlavne veľa. Nie je to problém, ak je tovar alebo služba žiadaná.

Dnes sa firmám darí a skoro každý sa vezie na vlne. Takže sa veľa vecí nerieši, lebo na to ani nie je čas, treba vyrábať a dodávať, pretože je oveľa väčší dopyt ako to bolo pred 4-5 rokmi.

To je v poriadku.

Ale aj nie je.

Prečo?

Pokiaľ má firma dosť zákazníkov a zákaziek rieši len jednu jedinú vec - pracovníkov.

Lebo dnes firmám chýbajú ľudia, ktorí by to vyrobili, namontovali alebo dodali.

Odkladanie veci na neskôr

Odkladajú veci na neskôr.

Pravdepodobne každý z nás pozná ľudí, ktorí odkladajú veci na zajtra alebo na neskôr.

Niektorí to robia preto, lebo fakticky nestíhajú všetko vybavovať naraz, iní preto, lebo sa im do niektorých vecí nechce a ďalší to robia v nádeji, že sa to nejako vyrieši samo.

Je to ale úplne jedno, aký má kto dôvod.

Dôležité sú dôsledky takéhoto správania sa pre daného človeka v živote, nie je to len o tom ako riadiť firmu alebo v nej pracovať.

Určite poznáte ľudí, ktorí sa sťažujú na druhých aký sú nezodpovední, že niečo sľúbili a nedodržali to, alebo to síce spravili, ale neskoro. Poniektorí dokonca aj vyplakávajú, že prácu odrobili a tie faktúry im odberateľ neplatí, alebo keď aj zaplatí, tak je to až na tretiu upomienku, či dokonca stále po splatnosti 2 a viac mesiacov.

Čo sa v skutočnosti deje človeku, ktorí má tendenciu veci odkladať?

Presne to, čo on robí vo vzťahu k iným!

Prečo?

Nájdi päť rozdielov

Je to až nepochopiteľné ako dodnes zamestnanci dokážu dokazovať zákazníkom, že majú pravdu. A to nejdem písať o úradníkoch na sociálke alebo na nejakom inom slovenskom úrade. 

Takže prídete do vyhlásenej Trnavskej kaviarničky, posadíte sa za stôl a privoláte čašníčku. 

(V kvalitných kaviarňach alebo reštauráciách v USA si len tak nesadnete, jednoducho vás čašník usadí, ale to je na naše pomery akosi moc nóbl).

Takže príde čašníčka a opýta sa vás, či ste si vybrali. Manželka jej slušne povie, že najprv by nám mohla dať nejaký nápojový lístok, na čo jej čašníčka povie, že je hentam na stole. Samozrejme, že čašníčka ani poriadne nevedela, čo je v ňom napísané… 

Ale v skutočnosti sme ju chceli najprv požiadať, aby nám utrela stôl. 

V každej slušnej kaviarni, by vám ho personál utrel, spolu s tým, ako odnáša riad po predošlých hosťoch, ale tu nie. 

Milá čašníčka začala vysvetľovať, že oni už majiteľovi hovorili, že sa zle utierajú tie stolíky a on s tým nič nespravil. Akosi ma to ani nezaujíma, a tak ju žiadame, aby sa aspoň posnažila to utrieť.

Nesurfujete náhodou na vlne?

Pravda je, že v súčasnosti sa firmám darí.

A cíti to takmer každý - podnikatelia, manažéri, predajcovia a aj bežní zamestnanci.

Jednoducho ekonomika ťahá, tak sa skoro všetci vezú na vlne.

Ale je tu jeden pohľad na celú vec. 

Viete aké nárasty majú firmy vo vašom odvetví? 

Porovnajte to s tými vašimi.

Ide o to, či ste lepší alebo horší.

V tom prvom prípade je to super, máte vyššie nárasty obratu a zisku ako biznis, v ktorom robíte. 

A viete prečo sa vám darí?

Ak nie, tak máte skutočne problém.

Ak vám to ide horšie ako vašej konkurencii, tak to je vážne na zamyslenie. 

Alebo sa všetkým darí a vám nie? 

Toto je treba dať veľmi rýchlo do poriadku, lebo ak niečo zastagnuje alebo nedajbože príde ďaľšia kríza - tak máte existenčné problémy.

Takže záver. 

Ak sa vám darí skúmajte prečo a ak nie, tak tiež skúmajte prečo.

Ale v praxi sa objavuje jeden paradox.

Ako si (ne)naplánovať neúspech

Pozor by si mali dať všetci podnikatelia a hlavne tí začínajúci.

Videl som častokrát, ako podnikatelia urobia jednu veľkú chybu - aj keď sa na prvý pohľad zdá, že to je rozumné. 

Neraz totiž hrajú nasledovnú HRU: 

„Musíme podnikať tak, aby sme štátu platili čo najmenej.“

A to je rozumné!

Tak prečo sa im väčšinou nedarí?

Pozrime sa na to takto:

Kedy firma zaplatí štátu čo najmenej?

Je to v prípade, že firma má buď nulové (alebo veľmi malé) príjmy, alebo má nulové zisky (čiže, len tak tak pokryje svoje náklady). 

Takže namiesto zamerania sa na produkciu a vytváranie čo najväčšieho zisku v maximálnej miere, dávajú svoju pozornosť na to, ako platiť štátu čo najmenej…

A presne to je tá pasca, do ktorej sú chytení a drtivá väčšina z nich, si to ani neuvedomuje.

Novoročné predsavzatia alebo ako mať Vianoce po celý rok

Na tomto blogu som v minulých rokoch napísal pomerne dosť článkov na tému  „Novoročné predsavzatia“.

Boli pomerne čítané a myslím, že je v nich veľa pravdy a pár dobrých tipov. (Ľahko sa k nim dostanete kliknutím sem - článok 1, článok 2, článok 3.)

Rovnako ako aj článkov o plánovaní (článok 4, článok 5, článok 6, článok 7 ) som uverejnil pomerne hodne.

Jedná sa o pomerne pekné a inšpiratívne čítanie.

Určite si tam nájdete to svoje, ako zvýšiť obraty a dosiahnuť svoje ciele v roku 2017.

ALE...

Janek Ledecký spieva, že: "Sny se mají plnit o Vánocích".

Pravda, no dá sa to aj inak...

Pokiaľ by ste chceli mať Vianoce počas celého roka, tak musíte spraviť niečo viac.


A o tom, ako zvýšiť obrat o 70% a viac percent, Vám povie tento pán:

Nejedná sa o žiadneho začiatočníka. Jednoducho je to príklad a výsledky z praxe.

Bežní ľudia jednoducho neveria, že sa dá zvýšiť obrat o 70%-100% za rok.

Ale to je len ich problém.


Takže neváhajte a kontaktujte ma na: zak@akoriaditfirmu.sk !

Načo Smernice?

Pôvodne to bol názov: „Komu vlastne patrí firma“. 

Ide tu o smernice, na ktoré majú majitelia, šéfovia a pracovníci skutočne rôzne názory. Ale pozrime sa na to trocha inak.

Šéfovia firiem sa mi neraz sťažujú, že pracovníci často nerobia to, čo majú. To, čo od nich požadujú. Veci si vysvetľujú po svojom alebo to robia inak. Našťastie to neplatí vo všetkých firmách, ale aj tak, čo s tým?

Ak zamestnanec nerobí to, čo má, tak sú len 2 možnosti:

1. nevie čo (alebo ako to) má robiť 

alebo

     2. NECHCE

Pravdou je, že bod 1) je vždy problém jeho šéfa. A je úplne jedno, či  to pracovníkovi len povedal, nemal na neho čas alebo ho to nenaučil. 

Ruku na srdce, koľko vecí máte vo firme spísaných? 

Drtivá väčšina vedúcich pracovníkov alebo majiteľov mi vždy hovorí, že na to nemajú čas, že ani im to nedal nikto spísané a predsa pracovníci musia vedieť čo a ako majú robiť.

NEMUSIA!

A je to takto jednoduché: 

Buď im dáte pravidlá vy alebo si ich vytvoria oni sami.

Aké?

Upsizing vo firme

Firmám sa konečne darí. V niektorých odvetviach majú toľko zákaziek, že ani nestíhajú načas dodávať, alebo to stíhajú len tak-tak, ale s odretými ušami. 

A tak naberajú nových pracovníkov, otvárajú druhé alebo tretie smeny. 

Ale stále majú problém s náborom nových ľudí, jednoducho na Slovensku to už s náborom ľudí vyzerá tak, že sa nikomu ďaľšiemu pracovať už ani nechce.

Ak by bola nezamestnanosť na úrovni 4%, čo sa považuje za ekonomicky zdravé, tak je to pochopiteľné, ale my sme stále na úrovni 12,5% a viac. 

Takže v niektorých firmách dochádza k tomu, čo už ohlásil aj automobilový priemysel v rámci vývoja motorov - upsizing.

Vo firemnej praxi upsizing znamená - zvýšenie prevádzkových nákladov, zvýšením počtu zamestnancov. 

Čo nie je problém, ak sa zvyšujú rovnakou (alebo vyššou) mierou aj obraty (tržby) firmy, teda zvláda sa väčší počet zákaziek. 

Áno, firmy naberajú ľudí.

Napriek tomu mi jeden priateľ povedal, že dáva výpoveď - a to pracuje v dobre zavedenej firme, ktorá krízu prežila vcelku dobre. A on navyše patrí práve k ťahúňom.

Jednoucho štíhla línia firmy na potrebné výkony už nestačí.