piatok 30. októbra 2026

Viac rozdielnych názorov ešte neznamená lepší manažment

O výhodách rozmanitosti sa dnes hovorí veľa. Rozdielne skúsenosti, iné pohľady na problémy a rôzne spôsoby uvažovania sa často prezentujú ako cesta k vyššej kreativite a inováciám.

Lenže manažéri z praxe poznajú aj druhú stranu.

Čím viac rozdielnych názorov sa stretne pri rozhodovaní, tým náročnejšie môže byť dosiahnuť dohodu.

Porady sa predlžujú, argumenty sa opakujú a niekedy sa stáva, že tím síce vytvorí množstvo možností, ale nedokáže sa rozhodnúť.

Je teda rozmanitosť myslenia vždy výhodou?

Zaujímavé zistenie z roku 2026

Výskum publikovaný v januári 2026 v časopise *Journal of Business Research* analyzoval údaje zo 103 tímov a skúmal vzťah medzi kognitívnou diverzitou (rozmanitosťou myslenia) a tímovou kreativitou.

Vedci identifikovali vzťah pripomínajúci obrátené písmeno U.

Pri nízkej rozmanitosti môže tímu chýbať dostatok odlišných perspektív.

Keď rozmanitosť rastie, zvyšuje sa aj priestor na konfrontáciu predpokladov a vznik nových riešení.

Od určitej úrovne sa však môžu začať výraznejšie prejavovať problémy v komunikácii, koordinácii a vzájomnom porozumení.

Výskum zároveň ukázal význam dôvery a konfliktov týkajúcich sa spôsobu uvažovania.

Z toho však nevyplýva, že existuje nejaký ideálny počet rozdielnych názorov. Také jednoduché pravidlo nemáme.

Problém nie je rozdielnosť. Problém je jej riadenie.

Predstavte si tím, v ktorom má každý manažér odlišnú predstavu o budúcnosti firmy.

Jeden chce expandovať, druhý zvyšovať efektívnosť a tretí investovať do nových technológií.

Samotná existencia troch rozdielnych pohľadov nie je problém.

Problém vznikne, ak sa diskusia zmení na boj o presadenie vlastnej priority.

V takom prípade už nejde o hľadanie najlepšieho riešenia, ale o súťaž medzi jednotlivcami.

A práve tu sa ukazuje skutočná kvalita vedenia.

CEO musí dokázať vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia otvorene prezentujú svoje názory, počúvajú argumenty ostatných a nakoniec prijmú spoločné rozhodnutie.

Nie vždy jednomyseľné. 

Ale jasné, zdôvodnené a realizovateľné.

Čo by malo zaujímať vedenie?

Namiesto otázky, či má firma dostatočne rozmanitý tím, sa oplatí skúmať aj to, ako tento tím funguje.

Dokáže diskutovať o rozdieloch bez osobných konfliktov?

Má spoločné priority?

Vie rozlíšiť fázu hľadania možností od chvíle, keď už treba rozhodnúť?

Kognitívna diverzita (rozmanitosť myslenia) sama o sebe nezaručuje lepší výkon. Výhodou sa stáva až vtedy, keď ju dokážeme dobre riadiť.

V ďalšom článku sa pozrieme na jednu z najťažších skúšok manažérskej vyspelosti – schopnosť prijať nesúhlas bez toho, aby sme ho vnímali ako osobný útok.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára